Evelyn:
"James stále ťa bolí to čo ťa poškrabal Rem?" Opýtal sa Sirius Jamesa a ten naňho len nechápavo pozrel.
"Čože?"
"No veď keď bol vlkolak naposledy?"
Vlkolak? Čože? Remus je vlkolak?
"Ahoj." Počula som vedľa seba. Bol to Remus, vystrašene som od seba odtiahla tanier a bez slova som odišla. Zamierila som hneď do prvej opustenej učebne ktorú som našla.
S plačom som sa zvalila na prvú stoličku ktorú som našla.
Nechápala som prečo mi to nepovedal. Pochopila by som to nemusel to predo mnou tajiť. Veď ho predsa milujem pochopila by som to. Aspoň mi všetko do seba začalo zapadať. Všetko začalo dávať zmysel. Ale prečo? Za akú cenu? Neviem či mám silu odpustiť mu že mi to nepovedal. Nebol slaboch tak prečo to nepovedal. Cez ten závoj slz som už vôbec nič nevidela. Utrela som si slzy aby som aspoň niečo videla ale nepomohlo ani to. Vstala som zo stoličky a rukami som hmatala cestu ktorým som mala isť pretože som mala problém vidieť pred seba.
Rozhodla som sa. Idem za Dumbledorom. Idem preč z Rokfortu.
Šla som do svojich komnát, vzala som si všetky veci ktoré som mala tu a aj svoje domáce úlohy a knihy. Ledva som sa uniesla ale keď som mala všetko vyrazila som smerom k Dumbledorovej pracovni.
"Pán profesor."
"Slečna Marshová, vidím že ste sa už rozhodla. Budete študovať externe alebo vôbec?"
"Rada si prečítam učebnice ale študovať úplne nie."
"Dobre slečna, máte právo sa ešte rozhodnúť. Môžte isť do deckého domova alebo k muklovskej adoptívnej rodine alebo k Čarodejníckej adoptívnej rodine. Muklovskú vieme začarovať tak aby si mysleli že ste ich vlastná dcéra, oščadnická vás možno bude trošku priučať a v domove budete musieť odovzdať paličku a žiadne knihy nič ako obyčajný mukel." Povedal a mňa trošku zamrazilo. Bol to vážne dobrý výber všetky možnosti ale chcem sa vzdať úplne všetkých kúziel? Alebo inak.
"Ja keď budem v muklovskej rodine budem môcť dostávať knihy a po dovŕšenie dospelosti budem môcť čarovať?"
"Áno."
"Vyberám si muklovskú rodinu."
"Myslel som si že si vyberiete túto, spravil som malý prieskum a vybral som tri vyhovujúce."
"Prosím hovorte."
"Rodina Brownovcov, žijú v Londýne sú celkom bohatý ak je to dôležite, sú priateľský a nemajú žiadne deti. Ďalej Smithovci ty žijú trošku ďalej a to až v Dubline, máju dve deti a pochádzajú s chudobnejších pomerov. A poslednými sú Fisherovci bezdetný normálne pomery a bývajú v Bristole." Povedal Dumbledore s úsmevom a odložil papier z ktorého čítal. Prišli mi to smiešne že si mám vybrať rodinu ako nejaký tovar alebo bolo vidno že Dumbledore v tom nemá skúsenosti. Ale potom ako som to zvážila sa mi najviac poznávali Brownovci nie preto lebo mali veľa peniazi ale lebo bývali v Londýne.
"Brownovci." Povedala som potichu a Dumbledore prikývol.
"Slečna ale chcem vás ešte o niečo poprosiť."
"Prosím, o čo?"
"Chcem aby ste tu zostali ešte do konca týždňa."
"Do piatku alebo do nedele." Opýtala som sa keďže dnes bol štvrtok.
"Potrebujem všetko vybaviť to by som mohol za deň takže v sobotu večer by sme vás mohli presťahovať."
"Takže zatiaľ mám byť vo svojich komnatách?" Opýtala som sa váhavo.
"Bol by som rád aby ste boli ešte posledne dni so svojimi kamarátmi."
"Ehm, tak fajn." Povedala som síce nevoľky ale spravil pre mňa veľa aspoň takto by som mu mohla vyhovieť. Vstala som a odišla som s vecami späť do klubovne. Bolo niečo po pol deviatej takže som šla rovno do spálni. Teda to bol môj prvotný plán.
"Evelyn môžem sa s tebou pozhovárať?" Opýtal sa ma Remus hneď potom ako som prišla. Ja sa s ním nechcem rozprávať. Bože nie teraz.
"Remus som unavená idem spať." Klamala som pretože unavená som nebola ani trochu ale dúfala som že to pomôže.
"Prosím len chvíľku, Ev prosím." Po dlhej chvíli som sa naňho pozrela bol vážne zúbožený ako zbitý pes.
"Tak fajn." Neodolala som. Položila som si veci vedľa vchodu a vytiahla som ho von do prázdnej miestnosti. Sadla som si na lavicu ktorá tam bola.
"No daj." Povzbudila som ho. Oprel sa o stenu a hlbokým nádychom začal.
"Chcel som ti to povedať vážne chcel ale bál som sa vážne veľmi som sa bál...."
"Remus čoho si sa bál? Preboha veď som ti povedala že ťa milujem pochopila by som to." Cítila som ako mi slzy stekajú po lícach a sama som ich nevedela zastaviť.
"Ak ma stále miluješ môžeš to pochopiť aj teraz.... Evelyn prosím."
"Prepáč Remus je neskoro zajtra odchádzam idem...."
"Čože Evelyn prosím, nechoď prosím nie." Hovoril a aj jemu už po líciach začali tiesť slzy. Prišla som k nemu a pobozkala som ho na pery.
"Remus nikdy ťa neprestanem milovať ale toto nie je môj domov ja tu nepatrím."
"Možno nie tu ale ku mne Ev prosím." Zašepkal a objal ma. Nie majetnícky ale tak aby som len vnímala jeho blízkosť. Po tomto bude ešte ťažšie opustiť ho ale ja nemôžem povedať že ho nemilujem aj keby to bolo omnoho ľahšie. Oprela som si hlavu o jeho hruď. Tak aby nevidel moje slzy. On sa bradou oprel o moju hlavu. Obaja sme sa pomaly ukľudňovali.
"Ani po tomto nechceš ostať?" Opýtal sa ma bolo to ťažká ale povedať som to musela.
"Nie Remus prepáč." Odtiahla som a šla späť do klubovne vzala som si svoje veci ktorep na mňa čakali pri vchode a odišla do spálne.
"A-ahoj." Povedala prekvapene Lily a Rita na mňa tiež udivene pozrela.
Utrela som si posledne zvyšky slz a odišla do kúpeľne. Zasmiala som sa tu som vtedy nachytala Blacka. Vyzliekla a šla do sprchy. Bola som tam naozaj dlho. Cítila som sa omnoho lepšie. Mala som pocit že som zo seba zmyla všetky problémy. Obliekla som si pyžamo a šla spať do spálne.
"Ev čo sa stalo?" Opýtala sa ma Lily rázne.
"Ehm nič."
"Neklam bola som teraz dole a James mi povedal že Remus prišiel so slzamy je to divné pretože chalani neplaču ale bolo to tak čo si mu spravila." Ja čo som mu ja spravila ? To snáď nemysli vážne takže ja som ta najhoršia a neviem čo.
"Nič." Premohla som sa len na toto slovo. Nechcela som na nich kričať bol to môj posledný deň s nimi.
"Preboha Evelyn aspoň mi neklam. Prídeš si sem ako najväčšia pani a myslíš si že môžeš všetko. Kvôli tebe som v posteli preležala vážne pekne a aj Sirius sa zmenil. Prevrátila si tu všetko na ruby." Tieto slova od tej dobre a milej Lily ma úplne dorovnali. Sadla som si na posteľ a rozplakala som sa.
"Lily, ja som mu nič nespravila ani on mne, skrátka sme sa rozišli aj keď neviem či to bolo chodenie keďže to trvalo sotva deň. Ale skrátka..." Zaváhala som nevedela som či jej to mám povedať. Aj tak si ti všimne "... Zajtra večer odchádzam z Rokfortu."
"A kedy si vrátiš." Spýtala sa Rita hlúpo.
"Rita, ja idem preč navždy ... Nepatrím sem." Povedala som. Lily sa tvárila zdesene.
"Ev ja sa ti strašne ospravedlňujem... Za všetko čo som povedala." Povedala Lily s úsmevom.
"Hah, všetko čo si povedala je pravda. To ja sa ospravedlňujem vám." Usmiala som sa. Rozprávali sme sa ešte pol hodinu keď do izby prišiel Peter.
"Môžem?" Opýtal sa a my sme prikývli.
"Chalani sa pýtajú či nechcete rozlúčkovú párty." Povedal piskľavo nebolo treba vravieť s kým sa lúčime. My sme prikývli a Peter pokynul rukou aby sme ho nasledovali. Došli sme do izby chalanov.
"Tak prišli ste." Povedal James. Až vtedy som si uvedomila že to dobrý nápad nebude. Remus sa na mňa usmial a ja som sa premáhala že k nemu nesmiem isť ale v sebaovládaní som bola vždy slabá.
"Ahoj." Povedala som s úsmevom sadla si k nemu na posteľ.
"Dáte si niečo?" Prišiel k nám James a ja som podľahla.
"Ohnivu whiskey." Uškrnula som a Remus sa na mňa len nesúhlasne pozrel.
"Čo? Môj posledný deň tu." Povedala som a kopla do seba pohárik ktorý mi James nalial. Cítila som ako sa mi ta tekutina dostáva krkom a každé miesto ktorého sa dotkla začalo horieť. Aha preto ohniva. Premáhala som sa aby som sa nerozkašľala ale nakoniec som aj tak začala kašľať James a Sirius sa začali smieť na plné kolo a Remus sa len uškrnul tak ako aj Lily. Peter a Rita sa o niečo rozprávali.
"Trošku silné?" Povedala som a na konci som ešte zakašľala.
"A dáš si ešte?" Opýtal Sirius s diabolskými iskričkami v očiach. Kopla som do seba ešte dva panáky a potom som mala dosť. Pozerala som už len na nebo postele s Remusovou rukou okolo pliec.
"Nemala si to piť čo ti poviem." Uškŕňal sa.
"Joooj ticho tam." Uškrnula som sa.
"Prečooo?" Doberal si ma keďže vedel že zo seba nedám vetu so zmyslom.
"Bo pôjdem teraz do izby."
"Ešte by ťa uvidel nejaký učiteľ."
"Oooj." Prekrižila som si ruky cez prsia a tvárila som sa že sa s ním nebavím. Pobozkal ma a ja som sa hneď znova usmiala.
"Chcem isť už vážne spať." Povedala som a až teraz som si uvedomila že Rita a Lily tu už nie sú a len Sirius s Jamesom sa o niečo snažia.
"Ako vidím budem spať tu... S tebou teda vo tvojej posteli nie s tebou aj keď to by nebolo zle ale nechcem sa tak viazať lebo..."
"Chápem." Uškrnul sa. Vliezla som pod paplón a on ma Objal okolo pasu a tak sme zaspali.
Ráno teda o pol jednej som sa zobudila. Bola som síce zobudená ale mala som problém otvoriť oči. Dala som si paplón cez oči a tak ich otvorila dobre to by sme mali teraz ich vystaviť slnku. Stiahla som pomaly paplón zo svojich oči. Remus bol na posteli a sledoval ma.
"Od kedy si hore?" Opýtala som sa ho.
"Od siedmej."
"Č-čože?"
"Medzi tým som bol aj na raňajky vrátil som sa pred hodinou." Povedal s úsmevom. Oprela som sa o jeho ruku.
"Remus včera som nemal prísť, mali sme zostať tak. Teraz sa mi bude odchádzať dvakrát tak ťažko."
"Tak neodchádzaj."
"Už to je dohodnuté."
"Ja viem ale budeš mi strašne chýbať." Povedal a ja som prikývla že aj on mne. V posteli sme boli ešte do štvrtej. Ja som nebola hladná respektíve bolo mi na to príliš zle a tak sme neboli ani na obede. Šli sme až na večeru o pol siedmej.
"Slečna." Ozval sa na mňa Dumbledore a ja som prišla k nemu.
"Čakal som že prídete skôr, najedzte sa a pôjdeme." Povedal a ja som prikývla. Sadla som si k Remusovi a naložila jedlo.
"Čo ti chcel?"
"Po večeri idem."
"Bože Ev budeš mi strašne chýbať." Povedal smutne a zahľadel sa do jedla.
"Ahoj Lily bola si super baba a ešte aj si a budeš, Sirius vieš že ťa neznášam?! James vždy si ma vedel super rozosmiať a nikdy ti to nezabudnem. Rita si super baba a drž sa písania pretože ti to ide úžasne." Lúčila som sa pred riaditeľnou. Našťastie tam nebol Pete lebo neviem čo by som mu povedala.
"Aj ty nám budeš chýbať." Povedala Lily.
"Aj ja ťa neznášam." Povedal Sirius a tľapol ma pozadku za čo si vyslúžil výhražný pohľad od Remusa. Všetci okrem Rema potom odišli lebo vedeli že sa chcem rozlúčiť aj s ním.
"Milujem ťa a budeš mi strašne chýbať a ak na nenazlostíš ukončím to čo najskôr lebo asi sa rozplačem." Povedala som a povedala som heslo.
"Aj ja ťa Milujem Ev." Povedal a ešte ma otočil keďže už som bola otočená na odchod. Posledný krát ma vášnivo pobozkal. Nebola som si už taka istá či chcem isť. Ale odtiahla som sa a vyšľapala si schody nahor do riaditeľne.
"Slečna, môžeme?" Opýtal sa Dumbledore. Všetky banality boli vybavené posledné čo zostávalo bolo odmiesniť sa tam.
"Premiestním vás k dverám vy len vojdite oni si budu myslieť že ste ich dcéra a priezvisko sme vám zmenili na Brownová." Povedal a ja som nastavila ruku aby ma premiestnil.
"Zbohom." Povedala som posledný krát a premiestnil ma. Naozaj ocitla som sa pred mohutnými dverami. Zaklopala som a niekto mi otvoril. Bola to vysoká čiernovlasá žena ktorá sa na mňa usmiala.
"Mami." Povedala som váhavo lebo Dumbledore mi povedal že ju mám volať skrátka tak.
"Evelyn." Pricupkala ku mne a objala ma.

toto NIE JE KONIEC JASNE :DD