Evelyn: 
Ráno som sa zobudila na jemný šepot. Obzrela som sa po miestnosti, na pravej posteli spal Remus a na ľavej Lily. Hah, asi som zaspala potom čo som pobozkala Remusa. Bol z toho tak vyhúknuty. Pozrela som sa naňho bol tak roztomilý keď spal. 
Pozrela som sa na zdroj šepotu ktorý ma zobudil bol to nejaký pán a madam Pomfreyová. Hľadela som na nich asi päť minút keď sa obaja vydali ku mne. 
"Ahoj ja som John Clarkson." Povedal s úsmevom a podal mi ruku. 
"Ehm, ja som Evelyn." Priala som ruku. Došlo mi kto to je bol zo sv. Mungusa tuším to bola ta nemocnica. 
"Evelyn, môžeme sa porozprávať?" Opýtal sa a pozrel na madam Pomfreyovú ktorá po týchto slovách odcupkala ku svojmu stolu. 
"No, áno." 
"Evelyn, viem že to čo sa včera stalo musí byť pre teba takže a depresívne. Potrebujem od teba vedieť len pár veci." Povedal a podal mi nejaký dotazník a pero. Boli tam otázky typu koho sa bojím, aké mám nočné mory atď. Po dokončení som mu ho dala a on hi hneď vyhodnotil. 
"Vidím že si silná, tu moja pomoc nebude potrebná, základ čo teraz budeš dodržiavať je drž pri sebe len kamarátov. Nedovoľ aby bolo smutno v tvojej spoločnosti musíš sa baviť a hlavne urč si nejakú hlavnú osobu v tvojom živote a drž sa jej." Povedal s úsmevom a potom odišiel. Vzdychla som. Veľká múdrosť to čo povedal, akoby som to nevedela sama. Je ale fajn že mám tak dobrých priateľov. Vstala som z postele a vyšmykla som si že mám na sebe už pyžamo. Nie, nechcem vedieť kto ma obliekol. Vstala som z postele a zamierila k Remusovi, prv som si sadla a potom som zaliezla k nemu do postel. Zaspala som vedľa neho.

Remus: 
Ráno ma prebudil šteklivý pocit na krku. Roztvoril som oči a tak som sa zľakol že som skoro spadol z postele. 
Nie žeby Evelyn vyzerala zle ale zľakol som sa jej. Čo tam robila. 
Podoprel som si hlavu rukou a sledoval ako pomaly odchuje bol to skvostný pohľad a ešte lepšie bolo že bola moja. 
Ja som bol ten ktorý ju získal. Ktorý ju môže pobozkať na jej nádhernú tvár. 
Pri týchto myšlienkach som neodolal sklonil sa k nej a pobozkal ju jemne na kútik úst. To ju asi prebudilo lebo sa usmiala a až potom otvorila oči. 
"Dobre ráno." Zamraučala a ja som sa uškrnul. Ach, prečo musela byť tak nádherná. 
"Nádherne!" Šťastne som kývol hlavou. Pozrel som sa jej so oči a ona zas do mojich uškrnul som sa. Za ten týždeň som sa zamiloval do tohto dievčaťa a teraz by som za ňu aj život položil ak by to bolo nevyhnutne.
Až kým nezisti čo som. Až kým nezisti že som vlkolak a že sa každý spln premieňam na to strašne stvorenie. Nikdy ma potom nebude chcieť nikdy.
"Remus." Zvolala ma z myšlienok Ev {čítajte Ív}

Evelyn: 
Remus sa na mňa v jeden okamih pozeral šťastne a veselo a druhý pozeral do prázdna a oči mal plne smútku a strachu. 
"Remus." Vytiahla som ho z myšlienok.
"Hm?" Pokrútil hlavou a usmial sa na mňa. Natiahla som sa k nemu a pobozkala som ho na pery. Už nie tak ostýchavo alebo bojazlivo. Pobozkala som ho zo všetkým čo som k nemu cítila. Nechcela som prestať ale za nami sa ozvalo zakašľanie obaja sme sa vystrašene pozreli na pôvodcu toho zvuku. 
"Lily." Zamračila som sa na Lily, tak mi tuto peknú chvíľu pokazila. 
"Mám pocit že o niečom neviem." Uškrnul sa a ja som pretočila očami. Vyliezla som z Remusovej postele a šla sa obliecť.

Sirius:
Dnes bol ten deň, dnes som bol už zlomený. Dnes som chcel Evelyn povedať čo k nej cítim. Nebol som si istý kde ju stretnem a tak som najprv šiel na raňajky. Nebola tam ale ja som si sadol k stolu a radšej sa pred tým najedol.
Bol som veľmi nervózny, ostatné baby som nemal rád ale Ev? Prirástla mi k srdci ako ešte nikto. 
"Ahoj Sirius." Ozvalo sa za mnou zborovo.
Zbadal som ako Jamesovi hrali v očiach iskričky, hah zabudol som mu povedať o Lily. Otočil som sa a usmial sa. Za mnou stala Ev Rem a Lily. Jedna vec ma však zarazila. Rem držal Ev za ruku. 
Oni spolu?... 
Vstal som a nazlostene odišiel z veľkej siene. Chcel som isť do klubovne ale dostal som lepši nápad. Otočil som sa a tajnou chodbou som si to zamieril do Rokvilu so troch metiel. Sadol som si k pultu a poprosil ohnivú whiskey. Po troch som to prestal počítať tak ako panáky som prestal počítať aj čas.

Evelyn: 
Pred veľkou sieňou som Rema chytila za ruku a vtiahla som ho do vnútra. Zatavili sme za Siriusom a pozdravili ho. Natešene sa otočil ale potom sa pozrel na naše ruky, úsmev mu hneď zvädol. Postavil sa a vyparil sa z veľkej siene. Čo o sakra malo znamenať. 
Remus a James sa len uškrnuli. Vražedne som Rema prepichla.
"O čo tu ide?!" Zavrčala som na oboch. 
"To nechceš vedieť." Smial sa James a Rem sa k nemu pridal.
"Hovorte." Povedal som o niečo kľudnejším hlasom. 
"No ono tu šlo o stávku Remus s tým nemá nič spoločné." dušoval sa James ale to slovo stávka mi hralo v hlave dlho. takže oni sa on mňa stavili. Fajn. Pomyslela som a odišla od stolu.