"A ako sa voláš?" Opýtal sa ma ten starý pán znova.
"Evelyn, pane." Odpovedala som.
"Teši ma Evelyn ja som profesor Dumbledore." Povedal a podal mi zdvorilo ruku.
Príliš som sa bála aby som mu ju podala späť. Silnejšie som na sebe utiahla deku, ktorú mi ponúkol dávnejšie a pozrela sa naňho.
"Nemusíš sa ma báť, chcem sa s tebou len pozhovárať." Povedal a ja som sa rozplakala, opäť. Nechcem sa rozprávať práve som prišla o matku, brata a otec zmizol, vzali ho. Nechcem sa s nikým rozprávať chcem isť domov. Lenže ja už nemám ani domov. Prišla som o všetko.
"Evelyn, to čo si videla, čo to podľa teba bolo?" Opýtal sa ma profesor.
"Ja neviem nejaký psychopati predpokládam." Pokrčila som ramenami a pozrela sa na kresbu dreva podlahy.
"No psychopati prave nie ale..." Odmlčal sa a obzrel sa či náhodou niekto neposlúcha, boli sme však v miestnosti ktorá mala tak hrubé steny že aj keby chceli niečo počuť nič sa nedozvedia.
"Boli to čarodejníci." Povedal a ja som sa uškrnula.
"Pozrite ja nemám náladu na vtipy, a myslela som že práve vy to chápete."
"Dobre zoberme si to od začiatku, chápem že to môže byť veľa informácii ale nemáme čas.Tvoja matka a otec boli čarodejníci, sám dobre viem ako smiešne to znie. Keď ste sa narodili tak rodičia mi poslali list že si neprajú aby ste navštevovali Rokfort. Čo je Rokfort? No Rokfort je kúzelnicka škola kde sa deti učia čarovať a kúzliť. Tvoji rodičia sa ale báli vás tam dať. Pretože Lord Voldemord tiež znamý ako ten koho netreba menovať alebo Tom Riddle im urobil veľa zlého práve počas toho ako navštevovali Rokfort. Tvojí rodičia si prežili naozaj veľa a báli sa aby sa to nestalo aj vám ale to že vás nenahlásili do školy nevyriešilo nič akurát ste z bratom neboli pripravený. Neboli ste pripravený na toto." Povedal starý pán, znelo to tak neskutočne, tak vymyslene bol by však niekto schopný toto si vymyslieť?
"A aj vy ste čarodejník?"
"Áno." Prikývol hlavou na moju otázku.
"Dokážte to." Povedala som a on nato vytiahol nejaku paličku, zamrmlal si niečo popod nos a z prútika sa začal plaziť dym ktorý sa po pár sekundách sformoval do krásneho zvieraťa bielo modrej farby. Vyzeralo tak neškodne ale zároveň pôsobilo tak hrdo a ten kľud ktorý z neho vyžaroval.
"Wau." Povedala som.
"Veríš mi už?" Pozrel sa na mňa profesor s nádejou v očiach.
"Áno, ale čo to bolo." Opýtala som sa mysliac zviera ktoré už mizlo.
"To bol moja zlatá môj patronus, ochranné kúzlo."
"Je to celé tak neuveriteľné. Ak sa ale smiem spýtať tý ľudia čo boli v našom dome boli?.." Opýtala som sa zvedavo, kľud z toho zvieraťa vo mne stále doznieval a robil mi neuveriteľne dobre.
"Smrťožrúti, poskoci Voldemorta." Povedal Dubledore šeptom.
"Kde ale vzali môjho otca? Prečo ho vzali. Načo by im bol užitočný." Opýtala som sa nechápajuc ničomu.
"Podľa všetkého ho neuniesli to by nedávalo zmysel. On odošiel sám a dobrovoľne chce sa stáť další z nich." Povedal Dumbledore tak akoby tomu ani sám neveril.
"Z nich? Myslíte smrťožrútov? Nie môj ocko taký nie je. Môj otec je dobrý." Obraňovala som ho. 
"Chcel ochrániť teba. Pretože oni nevedeli o tom že si v dome a upútať ich pozornosť týmto spôsobom bolo jediné rozumne riešenie, rodičovská láska je veľmi silná."
"Ah..."
"Hlavné čo som chcel je že Keďže teraz nemáš kam isť lebo nemaš ani starých rodičov ani žiadnu inú rodinu môžeš prísť do Rokfortu."
"Hah ale ja niesom čarodejník a nemám na to už ani vek."
"Popravde ty máš 14 a na Rokfort sa nastupuje v 11 ale sme v polovci roku. Za túto polovicu sa budeš musieť naučiť všetko čo si sa mala naučiť za prvé 4 roky. Potom nastúpiš do piateho ročníka ako každy normálny študent.
"A kde budem bývať?" Opytala som sa bolo mi proti srsti ísť s ním ale nemála som vôbec na výber a pod mostom späť nechcem. Lenže za polrok sa mám naučiť tak veľa vecí? A ešte opustiť všetkých kamarátov. Bol síce November takže to je viac ako polrok ale aj tak ja nechcem isť.
"V rokfortskom internáte, teraz potrebujem len vedieť či pôjdete so mnou."
"No, popravde mám na výber." Opýtala som sa na čo on len pokrútil hlavou na nesúhlas, chytil ma za ruku a zrazu som niečo pocitila. Nebolo to vôbec príjemne. Točil sa celý svet okolo mňa ale akoby aj vo mne. Zrazu sme niekde pristali, moje nohy tu váhu neudržali a spadla som. Obzrela som sa okolo seba, vyzeralo to tu ako nejaký hotel a miesto kde sme pristali ako recepcia.
Pán zpoza pultu sa namňa spýtavo pozrel a potom na profesora.
"Jej prvé premiestňovanie." Vysvetlil pán D.
"Aha." Povedal pán.
"Mohol by som vás poprosiť 2 izby?" Opýtal sa Dubledore zdvorilo keď sa postavil k pultu.
"Samozrejme profesor." Povedal a podal mu 2 kľuče. Profesor mi podal jeden a ukázal mi akým smerom mám isť, ja som sa však ani nepohla.
"Deje sa niečo?" Opýtal sa profesor vyľakane.
"No ja nemám nijaké oblečenie ani nič."
"Ah jasne tu oproti je nejaký obchod možeš si isť niečo kúpiť." Povedala ale ja som sa stále nehýbala.
"Nemáš peniaze čo? Ešte že so sebou nosím muklovské peniaze."
"Ďakujem... Ehm a kto je to mukel?" Nechápala som.
"Potom vám to vysvetlím." Povedal a dal mi peniaze. Bolo to 100£. Už som šla otvoriť dvere ale pan D. ma ešte zastavil.
"Počkajte pošlem niekoho s vami pre istotu." Povedal a pozrel sa na pána za pultom.
"Je tu niekto z Rokfortu?" Opýtal sa pán D. a pán z poza pultu mu niečo po tichu povedal a potom odišiel.
Po chvíli k nám prišla dievčina, ktorá bola predpokládam starší ako ja.
"Ahoj ja som profesorka Harrison." Povedala a milo sa na mňa usmiala.
"Dobrý." Povedala som a vyšli sme vonku.
Nakúpila som si len naozaj základne veci a to 2 trička jedno veľke na spanie a jedno na zajtra plus hygienu a to bolo všetko. Keď sme sa vratili slečna Harrison ma odprevadila k mojej izby kde sme si popriali dobrú noc a rozdelili sa.
Rýchlo som sa prezliekla a ľahla si do postele.
Ráno som sa zobudila a nevedela som kám mám isť alebo či mám na niekoho čakať. Počas rozmýšľania som šla do kúpeľne. Osprchovala som sa umyla som si zuby a prezliekla som sa do nohavic zo včera a nového trička. Vyšla som z izby a šla som za hlukom, isť za hlukom je dobre, či snaď nie? Našla som predpokladam jedáleň, bingo!
Sedel tám už Dumbledore a hneď ako ma zbadal zakýval mi veselo.
"Dobre ráno Evelyn. Chcel som vám len povedať že dnes si vás na starosť vezme znova slečna Harrison, vaší rodičia vám v banke nechali nejaké peniaze na konte špeciálne pre vás a vášho brata z tamadiaľ budete čerpať aspoň na potreby ktoré budete potrebovať." Povedal a ja som len prikývla. Potom vytiahol z vrecka klúče a podal mi ich.
"Slečna Harrison bude vedieť čo s nimi. Ja už ale musím isť pretože predsa som riaditeľ a nemal by som zanedbávať školu." Povedal a chviľku na to sa premiestnil.