"Sľúbili ste že ju ochránite." Začal Snape a v očiah som mu len videla neskutočný zármutok. Nikdy som nevidela nikoho tak zúfaleho a smutného ako bol práve teraz Severus Snape.
"Lily a James zverili dôveru do nesprávnych rúk." Povedal smutne Dumbledore. Chcela som odisť ale nemohla som. Nemohla som prestať počúvať čo hovoria. Bola som zúfala a tak som sa uchýlila na každu informáciu a mojich mrtvých priateľoch. Obaja konverzovali tak búrlivo že si ma ani nevšimli. Tie informácie boli strašné. Voldemort zabil Lily a Jamesa len kvôli tomu že na toho malého bola veštba že ho zabije. Ak áno začnem toho malého mať rada zatiaľ ho nenávidim.
"Dumbledore, kde je Sirius. Chcela by som sa s nim porozprávať." Skočila som do reči. Konečne si ma všimli. Keď ma Snape zbadal zbledol ako stena za nim, ak to v jejo prípade bolo ešte možné.
"Čo tu tá robí." Zavrčal.
"Slečna Marshová ospravedlnite ma ale toto bol súkromný rozhovor." Povedal Dumbledore.
"Ja viem, je mi ľúto že som neodišla ale .. Nemohla som." Povedala som a sklonila hlavu od hanby.
"Tak teda. Pán Black je ukrytý v jednom muklovskom Hotely. Tu máte ako sa volá a kde je." Povedal a podal mi papierik.
"Ďakujem, dovidenia." Povedala som Dumbledorovi.
"Dovidenia slečna." Odzdravil.
Snapeovi som uštedrila len škaredý pohľad a vyšla som z miestnosti.

"Prosím kľúče od izby 317, Pán Green ma očakáva." Povedala som monotóne falošné meno recepčnej.
"Prepáčte nemôžeme dávať kľúče." Povedala mi s úsmevom.
"Tak ma tam aspoň odprevádte alebo neviem, potrebujem s nim súrne hovoriť." Povedala som naliehavo.
"Zavolám ho."
"Nie, nie len to nie prosím." Povedala som nesmiem si dovoliť aby ho niekto videl, aj keď bolo asi jasné že vedia kde je. Ja som pre svoju bezpečnosť použila všehodžus a vlas nejakej neznámej.
"Madam, prepáčte ale máme nejake postupy." Povedala ale aj som už vyťahovala prútik. Zblbla som ju nejakým kúzlom. Na recepcii našťastie nik nebol tak som utekala rovno hore.
"Sirius." Skríkla som už na začiatku chodby. Otvorili sa jedný dvere a mne stiahlo hrdlo. Rozbehla som sa ešte zbesilejšie a hodila sa mu okolo krku.
"Eh, kto si?" Opýtal sa ma a ja som si vtedy zas uvedomila že mám podobu niekoho iného.
"Evelyn Clark Marshová." Povedala som. Namieril na mňa prútikom.
"Tá je mrtvá a ani tak nevyzeráš, si špión z ministerstva."
"Tak ako potom asi viem že si animágus." Šla som do rizika ale musela som to skúsiť.
"Pšt." Povedal a zdrapil ma za lakeť a vtiahol do apartmánu.
"Fajn verím ti." Povedal a oprel si hlavu do rúk.
"Sirius je mi strašne, strašne ľúto čo sa stalo." Povedala som rozhodne.
"Ja viem." Povedal a pozrel sa na mňa. "Musím ti ale niečo povedať, zachvíľu pôjdem do Azkabanu a všetkému bude koniec." Povedal.
"Hovor, prosím." Vyzývala som ho.
"Chcem len aby si vedel že od kedy sme ... Som ťa videl po prvý krát cítil som k tebe niečo." Povedal a zahľadel sa do zeme.
"Pokračuj prosím." Vedela som že chce povedať niečo viac.
"Ale potom som zistil že ťa asi naozaj, naozaj milujem." Povedal tak potichu že som to ledva počula. Vazala som jeho tvár do rúk.
"Prosím, to mi teraz nehovor. Nechcem to teraz počuť, bolí ma to a teba tiež, a ja to viem." Povedala som hľadiac mu do oči.
"Musíš to vedieť." Povedal chladno a odtiahol sa.
"Sirius, je mi to neskutoče ľúto" povedala som a on sa pozrel späť na mňa.
"Neviem si predstavi ako ťa bolí to že sú preč." Pokračovala som v svojom monológu.
"Mňa to bolí, a veľmi a ty musíš trpieť viac ako ja, ako Remus." To ma vzbudilo k plaču. S Remusom som sa poriadne ani nerozlúčila. Nerozlúčila som sa s nikým z nich. Vytiahli ma preč a už nebolo cesty späť. Proste som musela isť preč bez rozlúčky, alebo s rozlúčkou do Azkabanu. Neboli to nič moc možnosti.
"Ev, Ev." Ztieral mi slzy Sirius. Ani som si neuvedomila že mi stiekli po liciach.
"Čo-Čože."
"Plakala si ... chýba ti. Že?"
"Áno." Povedala som a znova som potiahla nosom.
"Viem ako ti je." Povedal a objal ma okolo ramien.
Túto bolesť ktorú sme obaja prežívali kvôli Lily a Jamesovi sa nedala ani opísať. Jedine čo nám mohlo pomôcť bola naša vzájomna prítomnosť. Užívala som si to. Bolo to super, bolelo to ale Sirius tu bolesť zjemňoval.
"Aj ja som ťa mala rada." Povedala som a zahrizla si do pery. Spomenula som si ako ma kedysi skoro pobozkal, vtedy, keď sme hľadali Remusa.
"A mám ťa rada." Pokračovala som. Cítila som že objatie okolo mojich pliec zosilnelo.

Nekontrolovala som si to takže za chyby sa ospravedlňujem. Dúfam že vám to tak nebude vadiť. Už ste tú časť chceli vidieť tal máte. Mrzí ma ale že taka krátka 😪.