Otvorila som dvere a ostala nemo stáť. Nestála pred nimi Nataly, ako som očakávala, ale môj bratranec Thomas. Má 28 a býva ďaleko. A k tomu má aj priateľku a dieťa, takže sa nevídaváme často.
Hodila som sa mu okolo krku, načo sa on zasmial.

„Čo tu robíš?" odtiahla som sa a sledovala jeho pobavený úškrn.

„Prišiel som pozrieť svoju malú sesterničku, ale ak chceš ja odídem." chystal sa na odchod. Samozrejme, že som ho zastavila a vtiahla dovnútra.

„A myslím, že si ju neprišiel pozrieť len tak." založila som si ruky na prsiach. Tom sa zahmýril na mieste a venoval mi neistý pohľad.

„Stalo sa niečo?"podišla som k nemu.

„Nóó...ide o to, že..." odmlčal sa.

„O čo? No tak Thomas." popohnala som ho.

„Rozišli sme sa s Kate?" zašepkal a ja som ho v momente objala. Vedela som, že potrebuje objatie.
Po chvíli sme sa odtiahli a Thomas sa ma spýtal, či by u nemohol pár dní zostať. Okamžite som súhlasila. Otec ho má rád, takže mu to zrejme vadiť nebude. No akonáhle som si spomenula na otca, spomenula som si aj Nataly. Bolo pol ôsmej a oni nikde.
Naštvane som si povzdychla. JA som všetko nachystala. JA som všetko navarila. JA som bola v strese. A čo z toho? Nič.

„Deje sa niečo?" vymenil si moju rolu Thomas.

„Ále nič. Je to len taká sprostosť." mávla som rukou.

„Dobre, ale vieš, že ak sa budeš chcieť vyrozprávať, tak som tu vždy pre teba." pohrozil mi prstom. Zasmiala som sa, ale napokon prikývla. Thomas potom odišiel do svojej izby. Zrejme je unavený po dlhej ceste. Keby si len vedela...

***

Je pár minút po polnoci a ja sedím v obývačke a pozerám do prázdna. Keby tu tak bol Dylan... Dylan? Počkať čo? Nie, nie. Dylana musím vyhodiť z hlavy.

Mykala som hlavou do strán ako zmyslov zbavená, no neprestávalo to. Stále som myslela na to objatie v nemocnici a celkovo na celú tú situáciu. Ak by mu to bolo jedno nechodil by predsa za mnou. Ale on chodil. Takže je tu možnosť, že mu na mne aspoň trošku záleží.

Z myšlienok ma vyrušil hlasný smiech a otváranie dverí. Potichu som prešla ku dverám a oprela sa o ne. Môj otec s tou jeho Nataly sa na niečom nesmierme zabávali a bolo vidno, že majú pár pohárikov v sebe.

„Jéé, ahóój Clááre!" preniesla Nataly a objala ma. Páchol z nej alkohol a mne to teda nepridáva na nálade. Môj otec príde domov opitý s nejakou Nataly, ktorá sa ma mimochodom dotýkala, takže som naštvaná. Výborne. Zmenila sa mi nálada.

„A ty čo tu robíš Clare? Nemala si už spinkať?" pohladil ma po vlasoch otec, ako to robieval, keď som bola malá. Pousmiala som sa nad tým, no hneď som sa vrátila späť do reality.

„Nie, nemala! Lebo som čakala na teraz už opitého otca!" vybuchla som a dramaticky odišla do svojej izby. Stihla som zaregistrovať otcov prekvapený pohľad, no je mi to jedno. Aj tak si to nebude pamätať...

# Z pohľadu Dylana #

„Čau, bro." zvolal som na Thomasa. Vyzeral dosť zničene. Sedel na lavičke so sklonenou hlavou a fajčil cigaretu.
Keď ma zbadal, jemne sa uškrnul, no potom sa vrátil do predošlého stavu.

„Čau." odzravil bez záujmu.

„Čo ti včeli uleteli?" zasmial som sa, no potom som radšej stíchol. Tom ma obdaroval bolestným pohľadom.

„Keby len to. Rozišiel som sa s Kate." aha, tak tu je to. Síce o tej jeho Kate neviem moc, ale v poslednom čase mali nejaké problémy.

„Asi mi nepovieš kôli čomu." uškrnul som sa.

„Našiel som ju v posteli. S iným." vypadlo z neho. Prekvapene som pootvoril ústa.

Toto je jeden z dôvodov, prečo nechcem dlhodobý vzťah. Daného človeka môžete milovať koľko chcete, no aj tak sa raz rozídete a ten smútok, čo vám ostane, je len stráta času. Aj keď...u Clare by som si možno dal povedať.

„To je mi ľúto, kamoš." potľapkal som ho po pleci a zapálil si aj ja.

„A kde budeš teraz bývať?" vyfúkol som dym a užíval si ten pocit relaxu.

„U mojej sesternici a jej otca." usmial sa.

„Škoda, že aj s otcom." uškrnul som sa, za čo som si vyslúžil šťuchanec.

„Ale aj tak, koľko má ta tvoja sesterka?" pozrel som na neho.

„Má osemnásť, ale ani to neskúšaj!" upozornil ma. V duchu som sa zasmial. Ak bude pekná a sexi, nikto ma nezastaví.

„Veď kľúúd. A meno?" spýtal som sa rýchlo. Veď 18 má aj Clare, ale oni určite nie sú rodina.

„Ty si nejaký zvedavý." nadvihol obočie a ja som len mykol plecami.

„Tak dobre. Volá sa Clare..."