26. R.I.P. (End)

„Takže vravíte, že ste ho tu ešte nevideli?" opýtal sa ma policajt. Pozrela som na muža sediaceho na stoličke. Jeho tvár bola celá krvavá a na rukách mal putá. Ani sa nečudujem. Veď chcel zabiť môjho otca!

„Nie, nevidela," preglgla som. Nieže by to nebola pravda, ale dole predsa bol aj Dylan! Ale teraz tu nie je. (Priznajte sa, že ste si mysleli, že ten na stoličke je Dylan :D)

„Dobre, môžte ísť," povedal po chvíli a ja som poslušne odišla. Ocka odviezli do nemocnice a ja sa tam musím dostať.

Vybehla som vonku a nasadla do auta. O chvíľu som už zastavovala pred nemocnicou.
Nabúrala som hádam do všetkých, ktorý boli na chodbe a zastavila prvého lekára, ktorý sa objavil.

„Prepáčte. Nepriviezli sem teraz staršieho muža so strelnou ranou?"opýtala som sa zadýchane. Lekár si ma premeral, ale nakoniec odpovedal.

„Sála číslo šesť," na nič som nečakala a bežala na určené miesto.
Práve otca operovali. Videla som to cez sklo.

***

„Takže je v poriadku?" opýtala som sa pre istotu.

„Áno, je. Stačí mu len pár dní a môže ísť domov." usmial sa na mňa doktor a odišiel. Štastne som si povzdychla. Lenže moje štastie trvalo až do chvíle, keď ma niekto poklepal po ramene.
Pohotovostne som sa otočila a čakala hocikoho, len nie policajta. Ak ma chcú znova vypočúvať, tak nech na to rýchlo zabudnú. Nemám čas a náladu už vôbec.

„Prepáčte, že vás znova vyrušujem, ale ešte by ste mali niečo vedieť." nie neprepáčime.

„A čo také?" založila som si ruky na prsiach. Policajt preglgol a začal si nervózne podupkávať nohou. Naozaj skvelý dojem Clare.

***

„Tak už mi to konečne poviete?" opýtala som sa hádam po stý raz. Policajt si povzdychol a zastavil.

„Viete, slečna, nastala menšia výmena. Istý človek sa vymenil s tým, ktorý bol u vás doma." takže fajn. Mám to brať akože sa niekto vymenil s nájomným vrahom? Čo mu za to dal? Mŕtvu rodinu?

„Nechápem. Ako to myslíte?" policajt sa zátvaril, tak akoby to čakal.

„To nevadí. Ten kto sa s ním vymenil by vás rád videl." to už sme stáli pred celou, na ktorej následne otvoril dvere.
Neisto som vkročila dovnútra a poobzerala sa. Nikde som nikoho nevidela, ale vtedy som zbadala posteľ. Sedel na nej chalan s hlavou v dlaniach. Podľa mikiny som ho hneď spoznala. Čo si zase vyviedol Dylan.

„Prečo si ma chcel vidieť? A vôbec, prečo si sa s tým kreténom vymenil?" zakričala som, vďaka čomu ma zaregistroval. On sa však zasmial a ja som si opäť všimla tie kruhy pod očami.

„On tu sedieť nemal, to ja. On ho nemal zabiť, to ja. On nebol poslíčkom, to ja. Prepáč mi." jemne mykol plecami. Volajte niekto záchranku. A aj hasičov poprosím. Budem chrliť oheň!

"Takže si o tom celý čas vedel? Pokiaľ viem, tak ten človek, ktorý to skoro urobil hovoril, že si to nemusel urobiť!" opäť som vykríkla. Ak mi teraz povie, že to by jeho ego nevydržalo, tak mu nepomôže ani duch svätý.

„Buď môj život alebo tvojho otca." sklonil hlavu. Aha, takže tak to je. Naozaj skvelé!

„Takže by zabili teba, ak nie otca?" opýtala som sa pre istotu. Samozrejme, že by som bola štastnejšia ak by prežil otec a Dylan....nie. Nie je to samozrejmosť. Ak by Dylan neprežil, mala by som skvelý dôvod ísť pozrieť svoju mamičku...

„Presne tak. Prepáč, že som sa neobetoval ja. Naozaj mi je to ľúto." opäť si dal hlavu do dlaní. V mojom tele práve vybuchovala sopka zvaná zúrivosť. A prečo som vlastne bola naštvaná? Veď mi pomohol porušiť všetky moje pravidlá...

Tak a to je všetko. Ešte by si chcel niečo vedieť ?" pohladila som po líci tmavovlasého chlapčeka.

Vlastne áno. Čo sa stalo s ockom potom?"...

Tak predsa len tú ochranu nemali :DD Dúfam, že ste pochopili, že to bolo o niekoľko rokov neskôr ;)

Mohla by som dať ešte jednu časť na poďakovanie, ale povedzte mi, kto by to čítal? Ja by som to určite nečítala :DD

Soou, nejdem vymenuvávať, ktorým by som chcela osobne poďakovať, to nene. Ďakujem každej jednej dobrej duši, ktorá to čítala. A ešte väčšie Ďakujem patrí ľudom, ktorý za tento príbeh hlasovali a písali nádherné komentáre. Vďaka vám má tento príbeh skoro 600 votes a vyše 4 tisíc videní!

Ste neskutočne skvelí čitatelia!

A preto dúfam, že vás nestratím. Smiete (máte moje požehnanie :D) ísť na môj profil a nájsť si tam iný príbeh. Ak chcete ;)

Toť vše.
Iďte v mene Božom.

Aj vám sa to zdá na koniec krátke? :DD

Vaša Sarahs ❤

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top