„Clare! O päť minút vyrážame!" zakričal ocko z dola. Zo skrine som vytiahla kabelku a nahádzala do nej všetky tie zbytočnosti. Až na mobil. Čo ak sa mi bude chcieť Nick ospravedlniť?

„Už bežím!" odkričala som mu. Pery som si prešla jemno rúžovým rúžom a naposledy sa obzrela v zrkadle. Skvele zapadnem. Nudná a priesvitná. Tieto šaty totižto vyberal otec, takže...

„No konečne," spľasol rukami a otvoril mi predné dvere.

„Mám na teba jednu prosbu." prerušil ticho.

„Tak spusť," otočila som sa k nemu.

„Na tvoj otrávený výraz nie je nikto zvedavý." upozornil ma. Prevrátila som očami, ale výraz nezmenila.

„A na čo sú teda zvedaví?" škodoradostne som sa usmiala. Otec neznáša, keď ho chytám za slová.
On len pokrútil hlavou a radšej sa venoval šoférovaniu. Určite zaujímavejšia činnosť ako rozhovor s dcérou.

O chvíľu sme zastavili pred veľkou reštauráciou. Tú poznám! Vyhlásili ju ako najdrahšiu v meste! Ani sa nečudujem, že sem ideme.

„Usmievaj sa," jemne do mňa šťuchol a nastavil ruku. Prijala som ju a vtedy sa okolo nás zhromaždilo množstvo novinárov. Naozaj nechápem čo je také zaujímavé na bývalke toho najväčšieho hajzla na svete!
Keď sme sa konečne predrali cez masu novinárov a vošli dnu, zacítila som zmiešaninu všetkých možným najdrahších parfumov. Takže sme tu správne.

Zo stola na konci nám niekto zakýval. Bola to blondína menom Nataly. Už je to polroka čo som ju nevidela. Za ten čas sa stihli tri krát pohádať, no ani raz rozísť. A ocko má stále viac a viac peňazí. To je divné.

„Jéé ahóój Clare. My sme sa už strašne dlho nevideli. Máš....pekné šaty!" vľúdne sa usmiala. Nikde žiadna faloš. Asi zájdem k očnému.

„Vďaka," zamrmlala som a sadla si. Párty alebo skôr nudný večierok bol...nudný. Všetci sa bavili, smiali a tancovali až na mňa. Ako ďalšie plus bolo, že mi v tých šatách začalo byť neskutočne teplo. A k tomu mi boli ešte aj úzke! Myslela som, že na mieste umriem.

Pot mi len tak stekal po tvári. Naštastie o mňa nikto nezavadil ani pohľadom až na Nataly.
Keď sa nám stretli pohľady chápavo sa usmiala.
Ako náhle však skončila pesnička pribehla hneď ku mne.
Kľakla si ku mne a podala mi vreckovku. Vďačne som ju od nej zobrala a utrela si tvár.

„Bež na toalety," povedala zrazu.

„Ale prečo?" zamračila som sa.

„Bež a uvidíš," žmurkla na mňa a pobrala sa opäť na parket. Ešte raz sa však otočilo a naznačila mi nech tam idem. Fajn, ako chce.
Nemotorne som sa postavila zo stoličky a nezabudla zraziť čašníka s plnými taniermi. Ešte že to stihol zachytiť.

Vošla som na dievčenské a ostala zarazene stáť. Na zemi bola položená veľká biela krabica.
Podišla som bližšie a otvorila ju. Vtedy som ostala ešte zarazenejšia. Boli v nej modré šaty po mame. Vždy som túžila si ich obliecť, lenže otec mi to vždy zakázal. Ale teraz mám príležitosť.

Vybrala som šaty, no zrazu z nich vypadol papierik. Zdvihla som ho a začala čítať.

Nabudúce by si nemala nechať otca vyberať ti šaty.

To bolo všetko. Nič viac, nič menej. A ja už som sa tešila, že budú od Dylana. Zobuď sa dievča! Vyhnala si ho zo svojho života kôli tomu, že ti chcel pomôcť!

Obzrela som sa v zrkadle a musela uznať, že mama mala naozaj skvelý štýl. Dokonca aj mne sa na sebe páčili. A to sa nestáva každý deň.
No uvedomila som si, že ešte stále som na večierku. Rýchlo som do krabice napratala staré šaty a vybehla von. Chýbať mi nebudú.

Ako náhle si ma otec všimol, pootvoril mierne ústa. Nataly mi ukázala palec hore.
Podišla som k nim bližšie a otec ma z ničoho nič objal. Objatie som mu opätovala.

„Si v nich nádherná. Mama by bola na teba veľmi, veľmi hrdá." povedal mi si slzami v očiach.

„Ako ťa vôbec napadlo si ich zobrať?" hovoril už s dojatým úsmevom. Otočila som sa na Nataly, ktorá však pokrútila hlavou.

„To nebol môj nápad," s týmito slovami obidvaja opäť odišli tancovať.
Ostala som tam len tak stáť.
Zrazu som pocítila kohosi ruky na mojom páse.

„Ja mám len samé dobré nápady," zašepkal mi do ucha známy hlas. V sekunde som sa otočila a vyskočila na neho.
Prezerala som si jeho tvár a popritom sa usmievala. Bol krajší ako pred dvomi rokmi. Oveľa.

„Čo tu robíš?" zoskočila som z neho odtiahla sa. On si ma však pritiahol späť.
„Tancujem s tebou," zašepkal mi do pier. Zrazu ma však ťahal na pakrket. Tam so mnou začal tancovať. Smiala som sa, točila sa a pobozkala ho. Poznáte to z tých romantických filmov. To romantické zakončenie bozkom. A to keď ľudia v sále začnú dojato tlieskať. Presne toto sa stalo. Ale nie tak celkom. Romantické filmy majú štastné konce...