Teraz sa už nemám čoho báť, pretože moja dcéra o chvíľku oslavuje svoje osemnáste narodeniny a čoskoro sa stane plnohodnotným anjelom, pretože už si bude môcť povolať svoje krídla. Počkať... ja som jej o tom nič nepovedal, musím to napraviť.

Odišiel som z miestnosti a zameril som rovno do knižnice. Rozmýšľam aký je dnes deň, buď utorok alebo streda. Odkedy sa musíme skrývať pred čiernymi anjelmi, tak je každý deň o tom istom. Človek ráno vstane, niečo zahryzne, aby nemal prázdny žalúdok a potom ide trénovať nováčikov, ktorí sa pripravujú na možnú vojnu. Z myšlienok ma vyvodila moja sestra Adalie, ktorá prešla okolo mňa. 

,,Alberto, vízia silnie, cítim to. Musíš ju sem priniesť," ostal som ako onemený. Adalie, moja sestra, má veľmi zaujímavý dar. Väčšina anjelov ovláda nejaký živel, zatiaľ čo ona vidí budúcnosť. To je, naozaj, veľmi ojedinelá schopnosť, a preto Adalie patrí medzi najdôveryhodnejší zdroj získavania informácií.

,,Adie, pokiaľ sa mi to podarí, tak ju už o pár dní uvidím," chytil som ju za ruky a usmial sa na ňu. 

,,Hlavne nestrácaj čas, vieš, že to s našimi nepriateľmi nevyzerá najlepšie. Keď sa dozvedia, že máš dcéru, tak ju ihneď zabijú, aby mohli pomstiť jeho smrť," Adie má pravdu. Pred pár rokmi som zabil jedného čierneho anjela, ktorý bol čírou náhodou syn ich veliteľa, odvtedy sa pred nimi skrývam, pretože chcem ochrániť svoju rodinu.

,,Ja viem, a preto idem do knižnice, aby som sa naučil mocné kúzlo, vďaka ktorému by som dokázal premeniť na inú osobu," sestra ma pohladila po ramene so slovami: ,,Ty to zvládneš!" a už ma nebolo.

V knižnici som sedel celý zbytok dňa, pretože som hľadal knihu, v ktorej by sa malo nachádzať toto mocné kúzlo. Keď sa mi to konečne podarilo, tak som si sadol ku veľkému stolu a začal listovať. Kniha bola veľmi stará, pretože bola napísaná v pôvodnom jazyku prastarých anjelov, a tak mi to trvalo o dosť dlhšie ako som si predstavoval.

Po dlhom listovaní som narazil na kapitolu s názvom: ,,Magicae sunt et transformatio." Bola to presne tá kapitola, ktorú som potreboval. Začal som pomaly čítať, aby mi neutiekli žiadne dôležité detaily informácií, ktoré som potreboval vedieť.

*o pár dní neskôr*

Už pár dní skúšam kúzlo, vďaka ktorému by som sa mohol premeniť na niekoho iného. Musím uznať, že je to oveľa namáhavejšie ako som si to predstavoval. Ešte, že tu mám Adie, ktorá mi s týmto naozaj veľmi pomáha.

,,Alberto?" zvolal na mňa Alfrédo. Prestal som s precvičovaním a išiel som rovno k nemu.

,,Áno?" povedal som s menšou obavou.

,,Už skoro týždeň nevychádzaš z knižnice. Viem, že sa to chceš naučiť, ale ja ťa potrebujem aj pri trénovaní nováčikov, Camile je na všetko sám, vážne potrebuje tvoju pomoc," povedal vážnym hlasom. Chvíľu som rozmýšľal a musím uznať, že mal pravdu. Camile je veľmi šikovný chlap, ale ostal sám na štyridsať nových vojakov.

,,Áno, Alberto, máš pravdu. Nechám to tak a idem rovno za ním," položil som knihu do poličky a pomalým krokom som sa blížil k východu z miestnosti. Zámok, v ktorom sa skrývame je naozaj veľký, kebyže som tu prvýkrát, tak sa určite stratím. Prešiel som cez dlhú jedáleň, hore schodmi na druhé poschodie až do samotnej telocvične.

,,Už som si myslel, že sa tu vôbec neukážeš," povedal s humorom Camile, ktorý akurát pripravoval veci na ďalší tréning. Camile je približne vo veku mojej dcéry. Katie si s ním bude určite rozumieť, pretože ju bude musieť trénovať presne tak ako my teraz týchto nováčikov.

,,Neboj sa, v tomto by som ťa nenechal. Len som skúšal to kúzlo, aby som sem mohol priniesť Katie."

,,Nebude to jednoduchšie, keď príde sama? Predsa by som pre ňu mohol ísť na letisko. Mňa predsa čierni anjeli nepoznajú a nebude to také nápadné," to vôbec nebol zlý nápad, musím nad ním porozmýšľať.

Ako to bude ďalej? To sa dozviete už onedlho v novej časti ♥️