,,Teraz ju odnesiem domov a my by sme sa mohli ísť ešte niekam prejsť, pokiaľ by ste, samozrejme, chceli," dopovedala a Tom hneď odvetil: ,,To je úžasný nápad, aspoň sa trochu viac spoznáme, keďže zatiaľ na to nebolo toľko času," lepšie by som to ani ja sama nepovedala.

S chlapcami sme sa vybrali ku jazeru, ktorý bol pár metrov od Jessicinho domu. Počas cesty tam sa o dosť oteplilo, a tak som si vyzliekla mikinu a svoje vlasy som si vypla do menšieho drdolu, čím som si odkryla skoro polku chrbta. Keď sme sa dostali k jazeru, tak sme sa usadili v menšom posede.

,,Vôbec mi nenapadlo, že sme sa pri tomto zhone nestihli zoznámiť, takže ideme od začiatku. Ja som Luke," vystrel predo mňa ruku. ,,Ahoj, ja som Katie. Tom spomínal, že si sa sem prisťahoval len prednedávnom, no nič bližšie nepovedal," povedala som a čakala na jeho reakciu.

S chlapcami sme viedli príjemnú konverzáciu. Dozvedeli sme sa o nich zaujímavé informácie, a dokonca nám hovorili aj vtipné zážitky z detstva. Musím povedať, že sú to naozaj veselé kôpky, presne ako ja s Jessi. S chlapcami sme sa dohodli, že začneme spolu chodiť vonku oveľa častejšie.

*O týždeň neskôr*

Už je to týždeň odkedy sme sa po prvýkrát stretli s Lukom a Tomom. Jessi teraz trávi väčšinu svojho času s Tomom, keďže aj on má psíka, takže ich venčia spoločne. A naopak ja trávim svoj čas s Lukom, pretože máme veľa spoločných záujmov.

Dnes sme sa rozhodli, že si pôjdeme zahrať volejbal a zároveň sa aj kúpať, keďže hneď vedľa ihriska je menšie jazierko, do ktorého sa nechodí kúpať veľa ľudí, takže tam budeme viac-menej sami.

Zobrala som si najpodstatnejšie veci, ktoré som potrebovala a išla som dole pred dom, aby som počkala na Luka. Popravde moja mama si myslí, že sme my dvaja viac ako kamaráti, ale zatiaľ nie a dúfam, že to tak ostane čo najdlhšie, aj keď ako sa povie: ,,Stať sa môže hocičo."

Po chvíľke čakania na mňa zatrúbil Luke, ktorý sa pomaly blížil k nášmu domu. ,,Zobral som auto, aby sme sa nemuseli ťahať s toľkými vecami," pri slove toľkými som sa zasmiala, pretože ja som mala len dve tašky, takže som zvedavá, čo všetko zobral.

,,Luke, ja som celkom na ľahko, zobrala som si len tie najdôležitejšie veci."

,,Neboj sa, však aj ja," usmial sa, otvoril dvere a položil mi veci do kufra. Ja som si zatiaľ sadla na miesto spolujazdca a pripútala som sa.

Cesta bola veľmi pokojná, pretože sme išli zrána, kedy nie je najväčšia špička. Ihrisko aj s jazierkom sa nachádza na druhej strane mesta.

Vyložili sme potrebné veci a zamkli auto. Luke zobral aj deku s piknikovým košom, to som popravde, naozaj, nečakala. Spoločne sme roztiahli deku a usadili sa na ňu. ,,Nejdeme sa najprv schladiť do vody? Vonku je celkom horuco," áno, mal pravdu. Len som vydala tiché: ,,Ehmmm," a Luke sa postavil.

,,Pokiaľ by si sa chcela prezliecť, tak kľudne môžeš aj v aute, vzadu mám tmavé sklá, nikto ťa neuvidí."

,,Ďakujem ti, kde nájdem kľúče?" povedala som a Luke mi prstom ukázal na malú kapcu vedľa piknikového koša, a tak som vybrala kľúč a išla sa prezliecť.

Keďže som mala plavky na sebe, tak som bola prezlečená behom pár sekúnd. Tričko s kraťasami som si odložila do tašky, zavrela auto a vrátila sa naspäť k deke. Luke bol už vo vode, a tak som len odložila kľúčik na miesto odkiaľ som ho vybrala, tašku som vložila do košíka, aby nebudila dojem a išla som do vody aj ja.

Voda bola v tomto teple nesmierne príjemná a osviežujúca, a tak som si ľahla na vodu a zavrela oči. To ticho naokolo bolo na nezaplatenie, ale všetko sa zmenilo, keď ma zrazu začala nesmierne páliť celá ruka. Začala som kričať, pretože to bola nesmierne nepríjemná bolesť a postupne sa mi začali zatvárať oči. Posledné, čo som počula bol Lukov hlas, ktorý sa ma pýtal, čo sa so mnou deje.

***

Čo sa stalo Katie?
Budem rada za každú hviezdičku a aj milý komentár ♥️