,,Myslím si, že to je dobrý nápad. Bude lepšie, keď sa na ňu pozrie odborník, mohla si niečo urobiť, však to je len niekoľko týždňové šteniatko," povedala Jessi, a tak sme ich následovali cestou k východu z parku.

Cesta k veterinárovi bola naozaj veľmi rýchla, presne tak ako povedal chlapec v čiernej mikine.

,,Počkajte ma tu, idem sa pozrieť či má mama plnú čakáreň," povedal s úsmevom na tvári a stratil sa v dverách do ambulancie.

,,Lukova mama je úžasná odborníčka, nemusíš sa o malú báť, bude v najlepších rukách," takže pán záhadný sa volá Luke. Jessi si čupla ku malej Candy a zobrala ju na ruky.

V dverách sa zrazu objavila štíhla brunetka s plášťom. ,,Kde sa nachádza tá mala pacientka?" mala neuveriteľne príjemný hlas a vyžarovala z nej obrovská charizma. Jessi k nej podišla a spoločne vošli dnu.

,,Ani sme sa nestihli predstaviť. Ja som Tom a Luke, ktorý je dnu je môj bratranec. S mamou sa sem prisťahovali len prednedávnom, takže tu zatiaľ nepozná veľa ľudí."

,,Teší ma, ja som Katie a Jessi, ktorá je dnu je moja najlepšia kamarátka. Ty tu bývaš odmalička? Ešte som ťa tu nevidela," nadviazala som konverzáciu, aby nám zbehol čas trošku rýchlejšie.

,,S mamou tu bývame asi štyri a pol roka. Mama sa v práci posunula, a tak ju preradili do väčšieho mesta, a keďže som ja študoval na strednej škole, tak som ostal u babky, aby som nemusel prestupovať rok pred maturitou na inú školu. Sem som chodil, keď sme mali voľno alebo mama prišla pozrieť zase nás, keď mala voľno ona. Po strednej som sa sem presťahoval aj ja a dostal som prácu v tej istej firme, kde moja mama, keďže potrebovali nového dizajnéra, takže robím to, čo ma baví a najmä to, čo som vyštudoval."

,,Tak v tom prípade je super, že sme na vás narazili. Vyzeráte byť naozaj veľmi milí. Človek sa nestretáva každý deň s takými chlapcami," musím povedať, že na to, že je Tom starší o pár rokov, rozpráva sa mi s ním veľmi dobre. Luke bude asi mladší, teda, aspoň tak vyzerá.

Z môjho rozmýšľania ma vyrušil Jessin hlas, a tak som sa pozrela jej smerom. S úsmevom na tvári stala vo dverách aj s Lukovov mamou, ktorá jej niečo hovorila.

,,O týždeň sa mi príďte ukázať, dobre?" toto bolo jediné čo som počula. Jessi jej prikývla, poďakovala a pomalým krokom sa vybrala k nám. ,,S malou nič nie je a Luke o chvíľku príde, takže tu máme na neho počkať," povedala a Candy položila na zem. ,,Tak si nás vystrašila a ty si nakoniec šikovnejšia ako my všetci dohromady," poškrabkala som ju za uchom, presne tak, ako to má rada.

Po chvíľke z dverí vyšiel Luke aj s nejakou maškrtou v ruke. ,,Toto je pre teba maličká," Candy od radosti začala krútiť svojím malým chvostíkom. ,,To si vôbec nemusel. Candy s doktormi, zvyčajne, nemáva problémy," povedala Jessi s úsmevom na tvári. ,,Teraz ju odnesiem domov a my by sme sa mohli ísť ešte niekam prejsť, pokiaľ by ste, samozrejme, chceli," dopovedala a Tom hneď odvetil: ,,To je úžasný nápad, aspoň sa trochu viac spoznáme, keďže zatiaľ na to nebolo toľko času," lepšie by som to ani ja sama nepovedala.