Začiatok prázdnin, príjemný pocit. Sedím v izbe a opäť čítam svoju obľúbenú knihu. Pri nej zabúdam na čas, a preto niekedy čítam aj celý deň.

Z čítania ma vyrušilo vibrovanie môjho telefónu. Pozrela som sa na displej a videla správu od Jessi.

Jessi: Katie? Nejdeme sa prejsť? Vonku je pekne a my sedíme doma.

Jessi je moja najlepšia kamarátka zo školy.

Katie: Môžeme, kde sa stretneme?

Jessi: Na našom mieste?

Katie: Okej, idem sa pripraviť. O hodinu buď tam.

Vonku bolo celkom teplo. Sem - tam zafúkal vietor, ktorý nadnášal moje rozpustené vlasy.

Sadla som si na našu obľúbenú lavičku, kde s Jessi trávime väčšinu času. Je to náš únik od reality, pretože na tejto lavičke vieme presedieť a tiež aj "prebásniť" celé hodiny.

Ako som tam tak sedela, v diaľke som videla Jessi aj s malou Candy.

Candy je zhruba osem týždňové šteňa, ktoré Jessi dostala od svojich rodičov v deň svojich sedemnástych na narodenín.

,,Ahoj Jessi," povedala som a zakývala jej.

,,Ahoj Katie, zobrala som aj Candy, aby sa trochu prešla. Nevadí ti to?"

,,Samozrejme, že nie. Vieš, že ju mám veľmi rada. Poď, ideme sa s ňou kúsok prejsť."

Prechádzka parkom bola veľmi zaujímavá. Keďže sme mali aj malú Candy, museli sme ju mať nonstop na očiach.

,,Chystáte sa s mamou niekde toto leto?" spýtala sa ma Jessi.

,,Neviem, ale mama mi povedala, že záleží kedy dostane dovolenku. A vy?"

,,Mali by sme ísť ku tete do Londýna."

Pri našom rozprávaní sme zabudli pozerať na Candy.

Jessi na ňu, zapískala a hneď na to zavolala: ,,Poď sem," ale po Candy ani stopy. Stalo sa presne to, čo sme obe nechceli.

,,Katie musíme ju nájsť, inak som mŕtva."

Keďže park nebol najmenší, tak sme sa s Jessi rozdelili. Ona utekala ku jazeru a ja smerom k detskému ihrisku.

,,Candy," kričala som na všetky strany. Zrazu som začula kňučanie, a tak som sa rozbehla priamo za ním. Spoza kríkov som videla dvoch chlapcov, ktorí stáli pri jame, a preto som išla bližšie, pretože bola šanca, že v tej jame mohla byť malá Candy.

Keď som ju tam uvidela, tak som neváhala a skočila som do jamy. Keďže tí chlapci tam stále stali, tak som ich trošku využila.

,,Prosím ťa, podržal by si ju, kým sa odtiaľto dostanem?" povedala som chlapcovi v čiernej mikine. ,,Jasné," povedal s úsmevom na tvári.

Akonáhle som vyskočila, tak som vytiahla mobil a volala som Jessi, pretože určite má o ňu veľký strach.

,,Ahoj Katie, našla si ju?" povedala roztraseným hlasom. ,,Áno, príď k tomu novému ihrisku."

Po chvíľke k nám dobehla Jessi. Zobrala si ju na ruky a povedala: ,,Candy, toto mi už nikdy nesmieš urobiť," pohrozila jej varovným prstom.

,,Ako sa ti ju podarilo nájsť?" spýtala sa ma. ,,Počula som kňučanie, a tak som sa rozbehla priamo za ním, ale skôr by som sa spýtala týchto chlapcov ako ju našli, pretože pri nej boli oveľa skôr, ako ja," ukázala som na nich.

,,Prosím ťa, to vôbec nestojí za reč. Išli sme akurát s Tomom okolo, keď sme videli ako sa skotuľala do tej jamy, a tak sme bežali tam či sa jej náhodou nič nestalo. Potom prišla tvoja kamarátka, nebojácne skočila dnu do diery a vytiahla ju. Pokiaľ by ste chceli, môžeme s ňou zájsť k veterinárovi, tu neďaleko si prednedávnom moja mama otvorila ambulanciu," povedal chlapec v čiernom, ktorého meno som zatiaľ nepoznala.

,,Myslím si, že to je dobrý nápad. Bude lepšie, keď sa na ňu pozrie odborník, mohla si niečo urobiť, však to je len niekoľko týždňové šteniatko," povedala Jessi, a tak sme ich následovali cestou k východu z parku.

*****
Príbeh prepisujem ešte raz od samého začiatku.
Dúfam, že sa Vám zmenené časti budú páčiť.