Myslela som si, že viem opísať slovami emócie.
Lásku, bolesť, smrť a podobne nepodstatné fragmenty života.
Že viem, čo je to výkrik, čo je to lúka bez skorocelu.
No jediné, čo naozaj poznám, je naivita.
Aha, tam kráčam.
Smejte sa mi!
Mláťte ma, kopte!
Vytrhnite mi srdce a hoďte ho do Tartaru!
Chmatnite prehnitú múzu za vlasy!
Ja sa pozbieram a budem pokračovať v rozprávaní bez toho, aby som hocičo povedala a priniesla do vašich zaprášených sŕdc.