♥4♥

Duch Vianoc. Presne to Hazel bola, aspoň podľa toho, čo mi povedala. Stále nemôžem uveriť tomu, že je tu so mnou. Asi som skutočne zošalel? Vyfajčil som si mozog z hlavy alebo čo? Myslel som si, že keď sa z toho vyspím, ráno už pri mne nebude, ale opak bol pravdou. Sedela na mojej posteli v tureckom sede a zádumčivo sa na mňa pozerala.

A teraz sedím v kuchyni, pijem svoju kávu a ona sedí na stole a kope nožičkami vo vzduchu. Ako môže vôbec sedieť, keď aj ona je len vzduch? Ráno som ju chcel odohnať z mojej postele, ale moja ruka ňou len prešla, ako keby tam nebola.

„Prečo práve na Vianoce?" opýtam sa, aj keď som sa zaprisahal, že ju budem ignorovať, pretože je to určite len nejaká halucinácia.

„Pretože milujem Vianoce, ty truhlík!"

„Ale ja nie, tak aký to má zmysel? Aj ty si sa so mnou prišla len pohádať? Lebo ak hej, tak si môžeš ušetriť námahu a urobiť puf zase tam, odkiaľ si prišla."

„Takého ťa nepoznám," zamračí sa.

„Ako že nie. Veď si hovorila, že aj Jimina poznáš, takže musíš poznať aj mňa, aký teraz som," poviem.

„Veď áno! Ale to je presne ono! Nespoznávam ťa, Yoongi! Taký si kedysi nebol! Čo sa už nepamätáš? Veď si mal Vianoce rád! A nielen tie! Veľká noc! Halloween! Vážne si na to všetko zabudol?" mračí sa na mňa ako sto čertov.

„Ja že som mal rád Vianoce? Ty si sa veľmi musela tresnúť do hlavy, nie?" spýtam sa posmešne, ale hneď potom mám chuť sa kusnúť do jazyka.

„Hej, tresla, presne tuto," poklepe si prstom do čela, presne na miesto, na ktoré dopadla, keď vypadla z okna.

„Ale pamäť mám v poriadku, mladý muž. Duchovia si pamätajú všetko, aby si vedel. Vedia, ako zomreli, vedia, čo bolo predtým a vidia všetko, čo je potom! Viem, kde sú moji rodičia, viem, čo robí moja teta aj sesternica, a viem, čo vyvádzaš ty, aby si vedel!"

Neviem, čo jej mám na to povedať.

„Taká malá a taká drzá," poviem miesto všetkého, čo mi beží hlavou.

„Som o tri mesiace staršia ako ty, mačiatko. Len preto, že som mŕtva a vyzerám tak ako v deň, keď som zomrela, neznamená to, že môj duch nestarne. Aby si vedel."

„Prepáč."

„To je všetko, čo vieš povedať? Prepáč a serme na to? Nedivím sa, že s tebou Jimin nerozpráva."

„Ešte aj ty zapáraj! Keď ti tak záleží na tom, ako sa ten ublížený zasran cíti, tak si sa mala zjaviť jemu," vybuchnem.

„Si idiot, Min Yoongi," oznámi mi, ako keby mi hovorila o počasí a vôbec pritom nevyzerá urazene, ako keby si z môjho výbuchu vôbec nič nerobila.

„Tak som idiot," súhlasím.

Idiot, ktorý neznáša Vianoce. Aby sa z toho všetci neposrali.


Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top