Solveig sa chrbtom opierala o kamennú stenu jaskyne a pohľad nespúšťala z Coreya. Čo ako sa snažila, nenapadalo ju nič čím by ho mohli využiť. Problém bol v tom, že ani ona nevedela čo bude sama robiť. 

Teraz keď zistili polohu veže Measgadarthu na ňu zaútočia? Alebo budú vyjednávať? Nenapadalo ju ako chce Dramatgon postupovať ďalej. Hovoril, že chce navrátiť rovnováhu ale Solveig si nevedela predstaviť ako. Naozaj si myslí, že svet bude fungovať rovnako ako predtým, keď sa stalo toľko príšerných vecí?

Čarodejka preniesla pohľad na spiaceho červeného draka. Ani Roigon nevedel čo bude ďalej. Čo ak Dramatgon všetkým klamal a chce ovládnuť svet? Vedela však, že bez ohnivých čarodejok by to nebolo možné. Pomáha týmto iba tomu aby slúžila ona a množstvo ďalších drakom? Bude niekedy na zemi mier a pokoj?

A čo vlastne chce ona? Nevedela to. Uvedomila si, že v podstate robí len to čo jej kážu. Existuje v tomto svete vôbec sloboda?

Solveig si povzdychla a pokrútila hlavou. Už sa jej zatvárali oči. Nie, nemôže zaspať, Corey nespal, mohol by utiecť. Solveig sa vynorili staré spomienky. Ako ho našla, ich rozhovory, ich bozk. Spomienku rýchlo zahnala. Ako veľmi ho nenávidí! Chcela ho zničiť.

Tok jej myšlienok prerušili ťažké kroky, ktoré patrili Dramatgonovi vchádzajúcemu dovnútra. Corey sa strhol a ešte viac sa skrčil. Roigon sa prebral zo spánku.

,,Myslím, že je načase predstaviť vám náš plán," povedal a pozrel sa Solveig do očí. Tá sa postavila a podišla bližšie k drakovi.

,,Takže, plán je nasledovný. Najprv sa bude zdať, že ideme na to takzvanou mierovou cestou. Pozajtra má rada zasadanie..."

,,Odkiaľ to vieš," prerušil ho Corey.

,,To Teba nemusí zaujímať chlapče," zavrčal Dramatgon a Corey sa prikrčil, drak pokračoval. ,,Vy sa na to zasadanie dostavíte. Nesmiete zabúdať na to, že Measgadarth nesmie o drakoch ešte nič vedieť. Roigon pôjde pravdaže s vami, ale vy ho ukryjete v jaskyni asi pol dňa cesty od veže, inak by si mohli niečo všimnúť. Vy dvaja budete pokračovať pešo. Nebadane sa dostanete na zasadanie rady a všetko vypočujete. Potom tam Solveig prekĺzne a pripomenie im našu históriu a ďalšie detaily ti upresním neskôr. Keď dohovoríš priletí Roigona odnesie Valdis," povedal a pozrel na Solveig. Potom sa otočil smerom ku Coreyovi a pokračoval.

,,Ty prenikneš do podzemia veže. Okrem väzenia je tam ukrytá tajná chodba. Musíš ísť rovno po chodbe, až nájdeš malé hnedé dvere. Keď ich otvoríš uvidíš úzke točité schodisko po ktorom zídeš. Tam sú troje dverí. Ty pôjdeš do tých vľavo. Tam nájdeš zlatý kruh, nemusíš vedieť na čo je, jednoducho ho prinesieš. Toto je celý náš plán. A teraz si pospite, čakajú vás náročné dni."

Solveig prikývla a vyštverala sa na previs a takmer okamžite zaspala. Bola veľmi unavená a snívali sa jej zvláštne sny, ktoré nemali žiaden zmysel alebo význam. Bolo to jednoducho veľké množstvo obrazov idúcich za sebou. 

Solveig sa s trhnutím prebudila. Zo sna si nepamätala absolútne nič. Zrazu ju premkol zlý pocit akoby niečo chýbalo. Rozospato sa poobzerala. Najprv zahliadla spiaceho Roigona. Potom jej zovrelo žalúdok. Coreya nikde. Zišla z previsu a najprv dobre prehľadala jaskyňu. Nikde ho nebolo.

Poobzerala sa okolo seba a snažila sa zachytiť nejaký zvuk alebo stopu, ktorá by jej naznačovala kam zmizol. Začula padajúci kameň. Mohla to byť iba náhoda, ale Solveig sa aj tak vybrala za zvukom. 

Vydala sa chodbou, ktorá smerovala smerom k východu. Znovu začula šuchot a zvuk padajúceho kameňa. Zrýchlila. Keď prišla k východu zazrela iba Coreyove čierne vlasy. Rozbehla sa za ním neuveriteľne rýchlo. Snažil sa zliezť dole po strmom úbočí hory. Solveig ho schytila za kapucňu plášťa a snažila sa ho vytiahnuť. Lenže Corey sa metal, krútil a navyše bol oveľa ťažší ako Solveig, takže sa mu po chvíli podarilo vymotať z plášťa. Lenže pritom sa pošmykol a začal padať dole. Solveig sa ho snažila zachytiť, ale to okolo nej preletel Roigon a zachytil ho. Potom ho nie práve najjemnejšie pustil na zem v jaskyni.

Solveig sa nahnevane hnala ku nemu. Takto utiecť, to snáď nie je možné! Prišla k nemu, nepovedala ani slovo, iba ho schytila za tuniku a dotiahla do jaskyne.