Členovia rady sa ani nepohli. Solveig sa odmlčala. Znervóznela. Roigon tu už mal byť. Zovrelo jej žalúdok. Pozrela sa do Valdisiných očí. Vyzerala pokojne, skoro spokojne. Solveig znervóznela ešte viac. Zadívala sa von oknom a snažila sa zahliadnuť aspoň náznak, že sa Roigon blíži. Čo sa mu stalo? Dúfala, že aspoň Corey si splní svoju úlohu.

,,Nepríde," ozval sa Valdisin hlas.

,,Kto?" Solveig znovu preniesla svoj pohľad na čarodejkinu tvár.

,,Tvoj drak predsa," Solveig postrehla na Valdisinej tvári malý úškrn. Mala pocit akoby jej srdce zovrela ľadová ruka. Nemala slov, mala o Roigona strach. Čo teraz? Poslednou nádejou bol Corey, ale keď vedeli o drakovi, chytili pravdepodobne aj čarodejníka. 

Keď aj naďalej Solveig mlčala Valdis pokračovala:

,,Nikto ti nepríde na pomoc," Solveigina tvár bola bez výrazu. Ešte vždy horela, ako veľmi túžila nejakým spôsobom privolať Roigona! No nevedela ako, bola takmer úplne bezmocná. Musí sa odtiaľto dostať! Zdvihla ruky a z nich vyšľahli ešte väčšie plamene. Otočila sa smerom ku dverám, ale tie boli zapečatené zaklínadlom. 

Členovia rady sa postavili a začali proti nej vypúšťať rôzne zaklínadlá. Solveig sa chvíľu darilo vyhýbať všetkým tým prúdom vody, vetra a podarilo sa jej ustáť trasúcu sa zem, nechala zhorieť popínavé rastliny, ktoré sa ju snažili uškrtiť. No potom zrazu ju niečo schmatlo za krk a ona spadla na zem. To niečo jej zvieralo hrdlo a ona sa nemohla nadýchnuť, pred očami sa jej objavili čierne šmuhy a potom sa celý svet rozplynul v tme. 

۞

Solveig sa prebrala. V hlave jej hučalo a mala pocit akoby jej niekto vyžmýkal mozog. Všade ju obklopovala tma a ticho. Chvíľu trvalo kým dokázala rozoznať niečo v tej temnote. Jediným úbohým a veľmi slabým zdrojom svetla bola malá škára na stene jaskyne v ktorej sa Solveig nachádzala. V jaskyni nebolo absolútne nič okrem Solveig. Tá sa pomaly postavila na roztrasené nohy. Jaskyňa bola v tvare kruhu. Solveig sa pomaly rozpamätávala na všetko čo sa stalo. Valdis, veža, ten dusivý neznesiteľný pocit.

Čo spravili s Roigonom? Premkol ju znovu strach. Uväznili aj jeho? A čo Corey? Pochybovala, že by ten vyviazol. Zdalo sa, že Valdis ju očakávala, nechápala tomu. Ako mohla zistiť kde sa skrýva Roigon, ako je vôbec možné, že vedela o jeho existencii? 

Bála sa čo bude nasledovať. Nechajú tu vyhladovať? Alebo budú chcieť informácie a potom ju zavraždia? Rozhodne musia od nej niečo chcieť, inak by už bola dávno mŕtva. Nevedela koľko  sedela v tej temnej jaskyni sama so svojimi myšlienkami, keď sa zrazu odhrnul poklop na strope o ktorom doteraz Solveig nič netušila.

Dolu sa spustil povrazový rebrík a zhora sa ozval Valdisin chladný hlas:

,,Vylez hore, ak sa o niečo pokúsiš ihneď zomrieš," povedala rozkazovačne a Solveig aj keď sa jej to protivilo, začala liezť hore. Na chvíľu ju oslepilo jasné svetlo. Nepochybne sa nachádzala v podzemí, zrejme v jednom z väzení. 

,,Nasleduj ma," ozval sa Valdisin hlas. Solveig sa vystrašene otočila a poslúchla. Okrem nich tam boli ešte tri čarodejnice s neutrálnym výzorom na tvári. Kráčala za Valdis jaskynnými chodbami. Nakoniec vošli do obrovskej kruhovej jaskyne. Tam ležal spútaný Roigon, Solveig sa chcela za ním rozbehnúť, ale čarodejky ju zastavili. A tak tam len stála. Zdalo sa, že červený drak je v bezvedomí. 

,,Chceme od teba vedieť jedinú informáciu a potom vás oboch necháme ísť," prehovorila Valdis . Solveig sa k nej otočila. 

,,Necháte nás ísť? " uškrnula sa Solveig pochybovačne.

,,Máš moje slovo,"

,,Predpokladám, že to znamená skôr ísť na smrť. Nepoviem vám nič."

,,Je to len drobná a naozaj nie veľmi dôležitá informácia, skôr by som povedala, že láskavosť," odpovedala Valdis s jemným (podľa Solveiginho názoru dokonale falošným) úsmevom.

,,Na to, že je to taká drobnosť, vynakladáte priveľa úsilia," odvetila Solveig a odvrátila sa od Valdis.

,,Chceme len vedieť, kde sa draci teraz nachádzajú, nič viac."

,,Nič vám nepoviem," precedila Solveig pomedzi zuby.

,,Vy ohnivé čarodejnice ste boli vždy problematické, no čo už. My ťa zlomíme," povedala Valdis a už viedla Solveig preč. Surovo ju postrčila do jaskyne, že sa Solveig celá doudierala. Opäť sa ocitla v tme. Ticho preťal dračí rev. Solveig si snažila zapchať uši a dúfala, že sa o tom Dramatgon čo najskôr dozvie a priletí na pomoc.