Solveig sa nezmohla na slovo iba na draka mlčky hľadela.

,,Poď za mnou Solveig," povedal a pohol sa z jaskyne obrovskou temnou chodbou. Solveig kráčala za ním. Temná chodba bola naozaj veľká. Vládla v nej tma a vzduchom sa niesol zvláštny pach - akási zmes spáleného dreva a bylín. V jednom okamihu sa temnota takmer stratila. Drak sa rozsvietil zlatou farbou. Teda skôr prazvláštne ornamenty na jeho koži.

Solveig sa zdalo, že idú celú večnosť. Svietiaci dračí chvost ju hypnotizoval. Plazil sa ako had po zemi a vydával šuchotavý zvuk. Bol vskutku veľmi dlhý a čarodejka si musela dávať pozor aby sa oň nepotkla.

Večnosť onedlho skončila. Drak ustúpil nabok a uvoľnil jej tak východ z chodby. To čo Solveig uvidela jej vyrazilo dych. Obrovská jaskyňa bola väčšia ako celý Sgoimag a pripomínala tak trochu koloseum.  Vládlo v nej teplé tlmené svetlo. No gigantická jaskyňa nebola hlavným zdrojom čarodejkinho údivu, ale fakt, že v jaskyni bolo tak približne dvesto drakov červenej, hnedej alebo žltej farby. 

Bolo ich tak veľa! Solveig nechápala ako je to možné. Za poslednú hodinu nielenže našla (alebo on si skôr našiel ju) mýt v ktorý neverila, ale našla ich hneď dvesto. Solveig v živote nezažila taký šok. Hľadela na draky a od údivu sa nedokázala pohnúť.

,,Pokračujeme dievčatko," ozval sa zrazu dunivý dračí hlas. Solveig v tej chvíli uvedomila čo ju zarážalo - bolo to ohlušujúce ticho, ktoré v jaskyni panovalo. Zhlboka sa nadýchla a pokračovala za drakom. Vošli do ďalšej temnej chodby. Tá bola oveľa kratšia ako tá predtým a viedla do o niečo menšej jaskyne. Aj v nej bolo to červenkasté svetlo ale tentoraz chýbalo to množstvo drakov.

Drak sa uvelebil na zemi a na chvíľu privrel oči, no potom ich znovu otvoril. Už nežiaril, ale vrátila sa mu jeho pôvodná zlatohnedá farba.

,,Takže, akú pravdu si mi chcel povedať?" Solveigin hlas bol slabý a triasol sa jej od strachu. Drak sa usmial tým svojím zvláštnym spôsobom a začal.

,,Dievčatko v prvom rade musíš vedieť, že pokiaľ mi nebudeš chcieť ublížiť, neublížim ti ani ja, takže si pokojne sadni." 

Solveig si sadla na chladnú zem a ostražito na draka hľadela, vôbec mu nedôverovala.

,,Tak čo mi chceš povedať?" spýtala sa znovu keď drak mlčal.

,,Je toho veľa a neviem kde začať...." drak sa odmlčal. Po chvíli opäť prehovoril. ,,Začnime teda tým, že doteraz ti jednoducho klamali. Čarodejnícka spoločnosť je prehnitá ako storočná zdochlina. Hlúpe zákony, týranie, obrady a tomu všetkému kraľuje dokonalo najhlúpejšia rada Measgadarth...."

,,Toto už poznám - treba ich zvrhnúť a nastoliť lepší poriadok, som výnimočná bla bla bla..."

,,Netuším o čom táraš dievča, ty nie si ani zďaleka výnimočná. Si taká aká by si mala byť. To skôr ostatní sú výnimoční. Výnimočne sebeckí a hlúpi."

,,Ale si na jednej strane s čarodejníkom a s Coreym a..."

,,S čarodejníkom? No prosím. Drak ktorý sa spolčuje s čarodejníkom!" drak sa pohoršene zahmýril. ,, Draci, moja milá, čarodejníkov neznášajú. Sú to naši najväčší nepriatelia. Ani neviem či by som ich mal volať čarodejníci. Sú to obyčajní ľudia ktorý si namiešali všelijaké elixíry a tie im dali magickú moc. Dosť smiešnu mimochodom..."

,,Ale tak s kým si?" placho sa spýtala Solveig.

,,Som sám so sebou a mojím druhom a keď dovolíš aj s tebou, nuž uvidíme. A už ma neprerušuj prosím ťa, potom zabudnem čo som to chcel... Ahá už viem. Čarodejnícka háveď. No každopádne, kedysi vy, ohnivé čarodejky ste mali veľmi veľkú moc a to predovšetkým vďaka nám. Vytvárali sa putá medzi ohnivou čarodejkou a drakom, a pri obrade sa narodil aj nový drak. Puto bolo veľmi prospešné pre obe strany, čarodejke dávalo väčšiu moc a drakovi silu. Keď puto medzi ohnivou čarodejnicou a drakom nebolo, draci sa nemohli rozmnožovať a čarodejky boli veľmi slabé.

A teraz prichádzame ku koreňu konfliktu - moc - všetky tieto nahlúple dvojnohé rasy o ňu usilujú a pritom vyvražďujú aj vlastný druh. Takže čarodejkám ostatných živlov sa jednoducho nepáčilo, že oni nie sú tak mocné. Ale najväčším problémom bola nesmrteľnosť ohnivých čarodejníc- nestarli a ak chceli mohli si vybrať okamih v ktorom umrú. Tak začali ostatné čarodejnice putá pretrhávať a zakázali obrady. Bojovali sme proti nim, no potom im pomohli čarodejníci a postavili proti nám aj naše vlastné ohnivé čarodejky a tie si svoje putá pretrhli. To draka zabije, čarodejka však prežije."

,,Prečo to robili keď ich to robilo mocnejšími?" nechápala Solveig, ktorú dračie rozprávanie aj napriek jej vôli úplne pohltilo.

,,Nahovorili im, že ich jednoducho oberáme o moc. Hlúposť samozrejme a nechápem prečo zabrala - zrejme taká sprostosť môže oklamať len vaše hlúpe mozgy.
Potom sme sa stiahli a začali sa ukrývať. A až potom sme zistili o čo išlo. V podstate za všetkým boli predovšetkým zemné čarodejnice. Tie draky lovili a snažili sa získať mágiu, ale bez puta. Keď po niekoľkých neúspešných pokusoch, ktoré dopadli tak, že z čarodejníc sa stávali zmutované príšery, konečne s tým skončili. Už je to približne osemsto rokov čo nás čarodejnice zabíjajú. Momentálne pracujú na projekte ako nás zničiť úplne."

,,Ale nechápem ako vám môžem pomôcť ja, " povedala Solveig a začalo jej byť drakov naozaj ľúto ale aj seba.  Ohnivé čarodejky boli kedysi najmocnejšie, ale teraz...

,,Jediný kto o drakoch vie je rada, všetkým okrem seba vymazali na tie udalosti kompletne pamäť. Všetci čarodejníci ktorí absolvujú štúdium na čarodejníckych školách robia výskum ktorý má za cieľ úplne nás zlikvidovať a ani si to neuvedomujú. A keď nás zničia, budú pokračovať vo zničení všetkých rás a zvierat ktoré im budú brániť vo vláde nad svetom. Nakoniec aj tak zostane jeden čarodejník ktorý bude vládnuť nad svetom. Zatiaľ typujem tú otravnú podzemníčku Valdis. Ale nevylučujem ani toho neznámeho čarodeja, ten hrá očividne tú istú hru, len podľa iných pravidiel..."

,,Takže, ako môžem pomôcť?" spýtala sa opäť Solveig ktorej drakovo obkecávanie poriadne začalo liezť na nervy.

,,Už som sa chcel k tomu dostať - si strašne netrpezlivá, takto to ďaleko nedotiahneš.
Tvojou úlohou je vytvoriť si puto s drakom a potom nám pomôžeš ich zvrhnúť, hovorím o členoch Measgadarthu samozrejme. A potom budeme šťastne žiť až do smrti a všetko bude ako kedysi..."

,,Takže predsa len chcete ovládnuť svet..."

,,Samozrejme, že nie. Chceme ho vrátiť do starých koľají kde svet nepatril nikomu..."

,,A ako viete, že vám budem chcieť pomôcť?" povzdychla si Solveig.

,,Ale áno máš na výber. Môžeš sa vrátiť na Sgoimag a pokračovať v..."

,,A práve preto nechápem prečo ma potrebujete, čo zmôžem ja?"

,,V prvom rade ich oveľa viac vystraší čarodejka a drak ako len drak. Naučíme ťa nové druhy mágie aby si ty mohla učiť ďalšie generácie. Ale čo je najdôležitejšie, pôjdeme na to postupne. Zo začiatku nemôžu vedieť, že si to ty alebo draci. Tvoje stratenie môžu pripísať ku smrti pri skúške a úplne na teba zabudnú. A my, ich prekvapíme už mám výborný plán - poskytneme im také okolnosti aby sa pripravovali na veľkého čarodeja alebo čarodejnicu, no zničia ich draci. S tebou to bude jednoduchšie. Tak čo, súhlasíš?"

,,Musím si to premyslieť," zamumlala Solveig.

,,Dobre, máš na to čas do kedy chceš. Aj ked zase nie až toľko, aj keď je to prekvapivé, no aj ja mam svoje hranice trpezlivosti. Takže zatiaľ ostaneš tu a keď sa rozhodneš,  len zapáľ túto bylinu."