Solveig netušila koľko sedela v jaskyni. Zo začiatku sa snažila nájsť nejakú cestu von, no nedarilo sa jej. Tak si zapálila menší oheň, ktorý bol zdrojom svetla. Keby bol poklop z dreva mohla by ho zapáliť, lenže všetko bolo z kameňa, každý kúsok tejto odpornej jaskyne.
Dračí rev už ustal pred nejakým časom. Solveig z toho zvieralo žalúdok, mala o Roigona strach. Čarodejka vedela, že tam ešte niekde žije. Niečo v jej vnútri jej našepkávalo, že to tak je. 
Koľko tu už bola? Pár hodín, alebo dní? Či dokonca týždňov? Nevedela to.
Nemohla zaspať a stále okolo nej panoval ten istý strach.

Poklop sa zrazu otvoril a niekto dopadol dnu. Solveig sa ani nepohla, iba sedela a skúmala neznámeho. Ten sa pozviechal a podišiel k nej. Vo svetle ohňa Solveig spoznala Coreyho tvár. Tváril sa nešťastne a prisadol si k Solveig. Tá sa od neho trochu odsunula a zamračene naňho zazrela.

,,Kde si bol doteraz?" spýtala sa chladne a ešte stále si ho premeriavala.

,,Ukryl som sa v jednom výklenku keď som videl ako ťa nesú a vybral som sa za vami ale prichytili ma a zavreli do väzenia. Potom za mnou prišla Valdis a pýtala sa ma na drakov. Neodpovedal som, aj tak nič neviem. Najviac sa zaujímala o miesto kde sa draci nachádzajú, ale ani to som nepoznal."

Solveig sa zatvárila trochu pochybovačne. Pravdupovediac Coreyovi veľmi neverila.
Žeby sa ukryl vo výklenku a chcel ju zachrániť? Zdalo sa jej to nanajvýš nepravdepodobné. Skôr by predpokladala, že by ušiel hľadať svojho majstra. Ale zatiaľ si pochybnosti nechala pre seba a mlčala.

,,Kde sa vlastne draci nachádzajú?" prerušil Corey ticho a pozrel na Solveig. Solveig sa na neho podozrievavo pozrela.

,,Prečo to chceš vedieť?"

,,Aby som náhodou keď sa ma budú pýtať a ja začnem klamať, tak aby som nevyzradil skutočné miesto."

Solveigino obočie vyskočilo. Toto bolo veľmi zlé klamstvo, teraz si už bola istá, že Corey má v niečom prsty.

,,Alebo preto aby si Valdis mohol vyzradiť správne miesto, nie?" zaimprovizovala. Coreyovi po tvári prebehol zvláštny výraz, trvalo to síce okamžik, ale Solveig to neušlo. A napovedalo jej to, že sa trafila do čierneho. 

,,Mýliš sa," odvetil Corey. ,,Vidíš v každom nepriateľa a..."

,,Nikdy som ti neverila, čakala som kým sa ma pokúsiš nejako zradiť, ale  toto bolo už moc. Kedy si sa s Valdis skontaktoval? Hm? Kedy si jej povedal, že prídeme a hlavne ako?"

,,Nevieš o čom hovoríš," držal sa svojho klamstva. ,,Mne sa nikdy ani len nesnívalo žeby..." vtedy sa Solveig rozjasnilo.

,,Tebe možno nie ale iným sa snívalo. Zase si využil starú stratégiu, všakže. Valdis sa zasnívalo o našom príchode a čírou náhodou aj o Roigonovi. A ktovie o čom všetkom inom," povedala Solveig a čarodejníkov úsmev ju utvrdil v tom, že má pravdu. 

,,Solveig..." začal ale ona ho prerušila.

,,Buď už konečne ticho a nechoď mi ani na oči. Alebo vlastne," Solveig sa uškrnula, ,,teraz som si istá, že ťa nebudeme potrebovať, takže ťa môžem rovno zabiť a konečne skončí tvoja otravná existencia."

Corey sa postavil a začal pred Solveig cúvať až sa chrbtom dotkol steny. Solveig zdvihla ruky a chystala sa vyslať zaklínadlo, keď sa ozval zhora rachot  a trieskanie.
Solveig  zdvihla hlavu a len tak stihla uskočiť pred padajúcim kamenným poklopom rozpolteným na tri časti. Strop jaskyne sa začal rúcať a po chvíli tam zostala veľká diera. 

Corey sa skrýval ešte stále pri stene ale zavíjal od bolesti, pretože jedna zo skál mu dopadla na nohu. Solveig stála medzi rozdrobenou skalou. Tu sa cez otvor dnu predral Roigon a Solveig sa vyštverala na jeho chrbát. 

Keď Solveig s Roigonom vyleteli z podzemia ocitli sa na hotovom bojisku. Bolo tu množstvo drakov a čarodejníkov, ktorí vysielali zaklínadlá, ale tie proti dračej pevnej koži a ohňu nič nezmohli.
Veža vyzerala na spadnutie. Tam kde prednedávnom sedeli členovia rady na kamenných kreslách bola len hŕba kamenia. Miestnosť nemala už ani len strechu. A členovia rady padali na útesy skál.

Solveig zazrela Valdis ku ktorej sa hrnul Dramatgon. Vyzerala akoby bola vytesaná z kameňa. Stála tam ani sa len nepokúsila brániť. Dramatgon ju chytil do pazúrov, ale Valdis sa akoby konečne prebrala a vyšmykla sa mu. Dopadla rovno na skaly a bolo jasné, že pád neprežila. Vtedy sa stalo niečo nečakané. Zlatý drak sa mŕtvy zrútil za ňou.

Solveig sa na to zdesene pozerala. Nemohla tomu pochopiť. Čo sa to vlastne stalo?

,,Očividne aj keď to bolo len slabé puto fungovalo podobne," povedal Roigon a Solveig to pochopila. Dramatgon to zrejme vedel a ani Valdis nechcel zabiť.

Solveig necítila smútok, len bola v šoku. Prebrala sa zo zamyslenia a vrátila sa do reality. Draci vyhrali. Na zemi sa váľali mŕtve telá čarodejníkov a celá veža bola od krvi.