Draco zdvihol hlavu a začal sa opäť usmievať.
„Tak..je už..p-p-pôjdem. Začal Draco a vstal z gauča.”
„Teraz nikam nejdeš. Už je tma, a nebudeš teraz čarovať Lumos.
Hlavne je zima a v pomaly vstávajú aj vlkolaci. Takže tu ostávaš so mnou.” Vyhlásila presvedčivo s argumentmi Hermiona, a sledovala Draca na jeho vystrašenú tvár.
„T-Tak d-dobre..” koktal Draco s malým úškrnom.
„Som rada že si pochopil, uškrnula sa Hermiona užívajúc si prekvapeného Draca Malfoya, ktorý sa len pozeral do prázdna,  tak ja ti idem čarovať niečo kde budeš spať.” Ako povedala tak aj urobila. Zrazu na pred nimi objavil matrac s vankúšmi a prikrývkou.
„Ďakujem,” povedal Draco a posadil na matrac.
Mia sa stále len usmievala. „Tak si už pôjdem ľahnúť. Zajtra idem do práce.” Zahlásila, a unavene išla do izby si ľahnúť na posteľ a ponoriť sa do ríše snov.

Draco

Ako Grengerová išla do svojej izby, ja som si tento dom začal pozerať.
Pozeral som od skriniek až spod koberca. Našiel som len pár knutov, a tie som si dal do vrecka. Hneď potom som si ľahol a s nepokojom zaspal.

Zobudil som sa o 7:47 a tak som sa pobral do kuchyne, kde už na mňa čakala miska s ovsenými lupienkami.  Pri ňom bol odkaz od Hermiony že išla na ministerstvo a hneď sa vráti. Hneď ako som dočítal, pustil som sa do jedla.
Asi o pár minút začal niekto klopať na okno. Bola to sova, ktorá niesla Denného proroka. Pustil som ju dnu a vzal noviny. Dal som jej keksík a zaplatil jej. Potom odišla. Ja som tie noviny ešte chvíľu pevne zvieral v ruke, a potom som si sadol na pohovku a začal čítať.
Na titulke sa ako vždy objavil Potter.

Záchranca kúzalníckeho sveta sa vzdáva svojho prútika.

Po rozhovore s ním sa jeho rozhodnutie nezmenilo.

To sme sa dozvedeli už predtým. No už keďže je to minulosť,..

Harry Potter nás opustil. Ale nemyslíme sťahovanie.

Harry Potter je mŕtvi.

Keď som si proroka pozeral furt som si v hlave opakoval slovo mŕtvi.
Harryho som od začiatku nemal rád, ale jeho smrť som nechcel..

Jeho pohreb sa koná dnes o 16:00 pri zakázanom lese popri Rokforte.

Toto som musel povedať Mii. Vedel som asi jej reakciu keď jej ukážem proroka,
no nevedel som si predstaviť čo by si mohla predstavovať v hlave, aj keď viem veštiť alebo Oculumenciu. 

O chvíľu sa Mia vrátila s ministerstva, a všimla si Dracovho výrazu tváre.
„Stalo sa niečo?” Opatrne sa snažila nadviazať rozhovor. „To nič, nechceš ísť so mnou na...večeru?” Koktal nervózne Draco a snažil sa skryť svoju tvár a proroka vyhodiť zatiaľ z hlavy. „Pôjdem rada.” Povedala s úsmevom, a išla sa prezliecť do izby.

Hneď ako stála na prahu dverí, sa Dracovi rozbušilo srdce.
Mala na sebe toto:

„Vyzeráš nádherne.” Pochválil ju Draco a podal jej ruku. Dvere sa otvorili a vybrali sa von.

★★★

„Kam ideme?” Spýtala sa Mia Draca, pretože cez šatku na tvári nič nevidela.

„Ešte chvíľku..” Povedal, a snažil sa utajiť to prekvapenie.

„Tak dobre....” Vzdychla si Mia a kráčala ruka k ruke s Dracom.

„Už sme tu!” Zahlásil a odviazal Hermione šatku z očí.

„To je magické..” vzdychla si a kochala sa okolo seba.

Prišli na kopec pod ktorým sa nachádzal les. Z neho vyleteli kŕdeľ havranov a bielych  holubov. Slnko ich hrialo a z pohľadu les vyzeral ako dve tváre pri vášnivom bozku.
Popri nich stáli kvety rôznych veľkostí a snažili sa dosiahnuť k oblakom.
Zvieratká sa okolo nich aj motali pri nohách. Bolo počuť zvuk lístia vo vetre a zvuky kobyliek.

„Kde to sme?” Po chvíli sa spýtala Mia aby prerušila to ticho okolo nich.
„Na lúke za Londýnom. Je to známe aj u čarodejov ale aj u muklov.” Poznamenal s úškrnom, „chcel by som ti niečo povedať, čo som sa dozvedel..” Odmlčal sa Draco pretože chcel nájsť tie správne slová. „Dnes prišiel prorok, a  na titulke bol ako vždy Potter. Len pod obrázkom bolo, že.....je..m-mŕtvi...” snažil sa vysvetliť Draco, so smútkom a nervozitou v očiach. Mia sa chvíľku naň ho dívala s otvorenými ústami s náznakom niečo povedať no len sa jej tisli slzy do očí.

„Je mi to ľúto..” Povedal a snažil sa utrieť slzu čo mu stekala po tvári, a v snahe sa zachovať kamennú tvár.

„To...kedy..m-má...” Ako to chcela do povedať, Draco ju odmlčal a vedel čo sa chcela spýtať.

„Pohreb má dnes o 16:00 pri zakázanom lese popri Rokforte.” Poznamenal a Miu následne objal...

Toto je celkom dlhšia kapitola, ale čo už.
No tým čo vadí že som Harryho zabila, tak nech sa s tým zmieri.
Možno ho ešte oživím na nejakú dobu, ale zatiaľ bude 3 kapitoly minimálne mŕtvi.
Takže to je všetko.
Expectopatronum!💕🎓