Opatrne sa pozrela cez ker za ktorým sa schovala a..

Draco prišiel bližšie pri ker, a svojou paličkou použil zaklínadlo ktorým ten ker prehľadal. Našťastie sa Pansy od neho vzdialila na takú vzdialenosť aby naň ho dobre videla ale aby on zas nevidel ju. Potom čo Draco nikoho nenašiel, paličku odložil do kabátu a vrátil sa späť k Hermione. K dievčaťu ku ktorému cítil že ju naozaj miluje.

Draco

Bolo divné že sa ten ker pohol bez toho aby fúkal vietor. Popri tom sme tam boli len my dvaja. Hermiona tam len stála. Tvárila sa divne a furt sa na ten ker pozerala. Mne nevenovala ani len jej sladký pohľad.
„Svet volá Grangerovú, si na žive?” Spýtal som sa a rukou jej prešiel pred tvárou či už vníma. „Čo si hovoril?” Spýtala sa ma Mia keď sa zobudila z mŕtveho zazerania.
„Ale nič, tak ideš si so mnou zalietať” Spýtal som sa, a bez malého úškrnu to nešlo. Už len vidieť ju osobne bolo pre mňa niečo veľké.

Draco hlavne dúfal že sa to Pansy dozvie od neho osobne..ale ešte predtým dúfal že sa Grangerová nadobro spamätala s tých nevydarených samovrážd. Už si to o nej šuškal celý čarodejnícky svet.

Grangerová sa na mňa len milo usmiala a schmatla jednu z metiel. „Tak si pohni Malfoy!” Zakričala na mňa Hermiona. Nemohol spustiť oči z jej nádherných očí.
Prebral som sa z myšlienok a len som kývol na súhlas a utekal za Hermionou ktorá na mňa už vo vzduchu čakala.

Jej nádherné kučery sa vo vzduchu pohybovali, ako keby plachtili.

Pansy ich ešte chvíľku sledovala, no potom už sa vykradla z ihriska, a išla domov čakať na Draca a jeho klamstvo.

Hermiona

Keď som zbadala Draca sedieť konečne na metle, cítila som lásku.. áno ku tomu zákernému čistokrvnému čarodejníkovi som cítila lásku. No snažila som sa si schovať kamennú tvár, a počkať kedy ju môžem dať dole pred Dracom a povedať mu o svojich pocitoch, aj keď som sama nevedela aké emócie a city mám na mysli.

Chvíľu keď sa Draco dostal na rovnakú výškovú úroveň ako Hermiona, si hľadeli do očí. Striebro prekrývala bronzová..
Onedlho sa začal zápas metloballu. 1 vs. 1.
(Nebudem tu opisovať zápas,..nechce sa mi..😋💖)

Ako zápas skončil, 30:20, zniesli sa obaja na pevnú zem.
,,Bolo to super, ďakujem." Povedala Hermiona aj keď sa ledva udržala na metle.
,,Aj nabudúce, ale chcem niečo na oplátku Grangerová.." povedal tajuplne a dvojzmyslne Malfoy. Škeril sa pri tom ako slniečko na hnoji, od ucha k uchu.
,,Ani na to nemysli ty slizský had!" Odbila ho Hermiona. Ale nakoniec sa aj ona pousmiala. Bolo jasné že k nemu niečo cíti. Ale Pociťovala aj bolesť.
„Deje na niečo? Vyzeráš smutne..” povedal ustarostene. Bolo vidieť že mu ne jej záleží. „To bude v pohode, len ešte sa nemôžem rozpamätať čo mi ten potkan urobil.”
Sanžila sa usmiať, no nahodila len falošnú grimasu. „Musím ísť, prepáč Draco..” Povedala a zbabelo ušla z ihriska. Draco nič nestihol povedať, a ona zmizla v oblaku prachu. Bolo mu ľúto Mii, ten debil jej nemal ublížiť. Na druhú stranu mu ďakoval, pretože nebola zadaná.
Koniec koncov, zobral tie dve metli a loptu a odložil ich pri tribúnu. Hneď potom zobral svoj prútik a teleportoval sa k Pansy, ktorá sedela na pohovke čakajúc na neho.
„Kde si bol?! Nevravel si že sa ti ísť nikam nechce?..” Povedala v skutku pokojne. Snažila sa predsa zachovať vážnosť vo svojom prejave k Dracovi. Aj keď ona veľmi dobre vedela čo sa deje.

Hermiona

Ako som sa teleportovala domov zo slzami v očiach som si sadla do kresla oproti kozubu. Rozhodla som sa zavolať Dracovi cez hop-šup prášok.
Skúsila mu volať. Nebral to.
Skúsila som mu poslať sovu, no tá sa aj po niekoľkých hodinách nevracala.
Asi ma Draco veľa práce, než sa so mnou baviť..predsa len som z ihriska zmizla s plačom. Nechala som ho asi zmäteného,..povedala som si v duchu.
V tom mi niekto alebo niečo klopalo na okno.

Ďalšia kapitolka hotová. Plánujem po tejto knihe aj inú, ale nebude to s HP tématikou. Viac sa dozviete v ozname, ktorý bude o dve kapitoly. Ešte ďakujem za pozretie, a ahój. 701 slov.
Expectopatronum!💕🎓