18. Domienka.
Vošli sme na druhé poschodie do izby.
Áno, manželská posteľ, bola hneď prvá vec čo som si všimol, ako som zastal na prahu dverí.
Krémové steny lemované zlatým rámom. Moderný obdĺžnik, s dvoma malými prístrojmi s farebnými tlačítkami.
Malá biela pohovka oproti, a krásny sivo-bielo-zlatý koberec. Veľký diamantový luster k tomu dodával kráľovskú atmosféru.
Kufre sme mali položené vedľa postele. Keď som si všimol dverí, boli tam v zlatom ráme menovky, a na nich stáli: ‘Hermione Granger a Draco Malfoy’. Pousmial som sa. Moje skromné želanie sa potvrdilo. Ani som si nevšimol, kedy Grangerová vstúpila dnu, a začala si kúzlom vypratávať veci z kufra.
Pristúpil som k svojmu oknu, a opakoval som po nej.
Hermiona sa s Weasleyovou niekam zašili, a ja som ostal v izbe sám ležiaci na pohodlnej posteli, so zaborenou hlavou vo vankúši. Nanešťastie som v našej kuchyni našiel pár fľašiek ohnivej whisky. Vstal som, a nalial som si. Rýchlo som to do seba hodil, no stále mi to prišlo málo.
Tak som pokračoval až kým Hermiona neprišla do rozhádzanej izby, za ktorú môžem ja, pritom som sa rehotal pri linke, s prázdnou fľašou v rukách. „Draco Lucius Malfoy!..Nemysli si, že ti to len tak prejde!” Karhala ho, no blondiak pustil prázdnu fľašku z ruky ktorá sa následne rozbila, a chlapec vybuchol smiechom. Hermionu úplne ignoroval. „Reparo” Zamumlala. Fľaše sa vrátili do pôvodného stavu. Hermiona vzala Draca, priviedla ho na posteľ, a dívala sa vražedným pohľadom. Mávnutím prútika bola izba uprataná. Malfoy sa stále rehotal ako nepríčetný. „Nenávidím ťa..Grangerová..” Škitol. „K-kde si..b-bola s tou
kŕvozradkYňou..” Hermiona boka ticho. Nedokázala sa už viac hnevať, pretože vedela, že slová čo mu vyšli a vychádzajú z jeho krásnych pier, nie sú pravdivé. „Krvi..čO?!..NEPRUznášs saa..” Škit. „Humusšáčkka?” Povzdychla si. „Aj tak si to nebudeš pamätať..” Škit. „Mýslíš si, že sóm táaaakyyyyy..” ukazoval, „IDIOOOOOOOOOOIT..?”
„Hej, a drž jazyk za zubami, inak tvoja hlava skončí zavesená nad mojim krbom v obývačke!” Skríkla. Draco stíchol..
Miesto vášnivého milovania, bola opilecká starosť. Hermiona sedela potichu v kresle s knihou v ruke a sledovala svoho opitého "milenca" spiaceho na posteli.
Lepšie "prázdniny" si priať už nemohla.
Nie žeby túžila byť stále s tým aristokratom v jednej posteli, to by brala, ale pokiaľ sa bude správať takto..
Má šťastie že bol pod vplyvom, potom by to dopadlo inak..
Ani si neuvedomila že v tom kresle zaspala. Ginny s ňou mykala, za plecia ju triasla s vystrašeným pohľadom. „Čo sa stalo?..” Opýtala sa. „Počula som krik a vyhrožovanie, tak som si myslela že sa tu stala vražda.” Oznámila stále v šoku. „Neboj Ginn, je to v pohode, len Draco Malfoy sa opil.” Povedala sklesle a unavene Hermiona. „Aha, tak..už mi povieš do čoho som zapletená?”
,,Tak trochu, to ani ja neviem. Teda, ty si bola Harryho druhá priateľka. A, keď "zomrel", pravdepodobne by si mohla vedieť..alebo tak..viac, no a dostali sme s Dracom list. Písal to on u Munga, a bolo tam napísané, že niečo vieš, a bola tam hádanka že máme ísť sem. Ten list však neviem či som ti ukazovala..” Vysvetlila.
,,Podľa toho, o čo sa jedná, lebo ja tomu stále nejako nerozumiem.” Pripustila. ,,Proste, vieš niečo o ňom zaujímavé?” Dúfala. ,,Neviem čo si predstavuješ pod pojmom zaujímavé, avšak..” premýšľala, „Harry, má vraj príbuzných, alebo aspoň ešte jedného žijúceho čarodejníka. No neviem kto to je. Raz mu volal, ale neoslovoval ho menom, či prezývkou ako napr. strýko..
Nejak som to už neriešila, myslela som si, že nacvičuje nejakú reč na hrobe svojich rodičov, ako ja keď som mala prejav na Fredovom pohrebe.” Posmutnela. Hermiona jej dala jeden pozbudivý pohľad s miernym úsmevom. „Vďaka Ginn, ak sa nemýlim, tak viem kto to je.”
Zamyslela sa s tajomnými iskričkami v čiach. „Kto?” Nechápala červenovláska. „Dozvieš sa.” Žmurkla na ňu tajomne. Ginny len pokrútila hlavou a odišla z izby.
Hermiona si opatrne sadla na posteľ aby nezobudila Draca, ktorý tam stále nehybne ležal. Hlavou sa jej výrili myšlienky na ich prvý sex. Draco bol roztomilý keď spal. Pomyslela aj na to, čo jej dnes povedal pod vplyvom whisky, no zatriasla hlavou, aby mala s tým pokoj.
Ľahla si pri neho a neskôr aj zaspala.
Ráno sa zobudila v prázdnej posteli. Draco musel vstať asi oveľa skôr, keď zacítila prijemnú vôňu z kuchyne.
A nemýlila sa. Draco tam stál nevšímajúc ju a snažiac zistiť, čo je tá vec kde sa pečú dobroty a ako to funguje. Moc mu to však nešlo. V kuchyni bola ďaleko väčšia spúšť ako v jej starej izbe.
Hermiona sa neubránila úsmevu. Potichu pristúpila k nemu a objala ho okolo pása.
Aristokrat sa mykol a pozrel na Miu smejúc sa.
„Dobré..”
„Dobré, čo kuchtíš?” Opýtala sa stále s úsmevom. „Snažím sa urobiť raňajky po muklovsku, ale..”
„Nedarí sa ti.” Dopovedala. Malfoy len s úškrnom prikývol a otočil sa zasa k mise s cestom a plechom.
„Pomôžem ti.” Smiala sa na ňom Hermiona a pomohla priateľovi upratať nepotrebné veci z kredenca.
„Čo ťa doviedlo k tomu aby si niečo piekol muklovským spôsob?” Nedala tomu Mia, keď zrovna jedli makové koláče.
Aristokrat len pokrčil plecami a venoval sa jedlu.
Nastalo ticho, ktoré následne prerušila hnedovláska. „Asi už viem, kto môže byť Harryho príbuzný a Snapeov syn..” Draco sa na ňu zaražene pozrel. „Kto?” Opýtal sa. „Tebe to nedošlo?” Hermiona pozdvihla obočie. „A čo?” Nechápal blondiak. „To si vážne taký idiot Draco Lucius Malfoy?!” Zvíšila hlas Hermiona.
„Nie som idiot, ale mám náladu na iné veci..” v očiach mal šibalské ohníčky.
Mia sa na neho zaskočene pozrela, no nepovedala nič. Draco sa k nej cez celý stôl naklonil a dravo ju pobozkal. Hermiona sa do bozku usmiala a zavzdychala keď k nej Malfoy pristúpil a stlačil jej zadok. Vzal ju a odniesol na posteľ. Kvôli nedostatku kyslíka sa odtiahli a pozerali sa jeden druhému do očí. „Milujem ťa.” Zašepkal do ticha Draco, ktorý bol stále nad ňou. „A ja t-teba Malfoy.” Blondiak sa uškrnul a znova sa jej vrhnul na peri.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top