,,Čo si jej tam dala Grangerová?" Otočil sa na Herm. ,,Nič zvláštne, len nosím so sebou jeden odvar.." Usmiala sa.

***

,,nevedel som že si talent v elixíroch.." usmial sa Draco, ktorý prešľapoval z nohy na nohu. ,,Nie som, zohnala som to od..proste od niekoho..to nie je podstatné.." Nervózne sa zaškerila. ,,Fajn, takže si to ukradla?" ,,NIE!..teda..áno, agh..to je jedno." Sklonila hlavu. Draco sa ľahko pousmial a dodal: ,,Grangerová, vyzerá to, že máš v sebe trochu slizolina.." Zaškeril sa. Hermiona už bola radšej ticho, a stále zo sklopenou hlavou k zemi, išla ďalej. Aj keď sa Draco snažil s ňou nadviazať rozhovor, bolo to zbytočné. Keď sa Herm tvári ako nedostupná, nejde s ňou pohnúť.. Dostali sa až k starému chátralemu knihkupectvu, ktoré stálo na konci šikmej uličky. Knihy pod kapucňou, niesol názov obchodu, do ktorého vstúpili. Uprostred obchodu stál z tmavého dreva vyrezaný pult, a okolo boli regály s knihami, v pravom kútiku obchodu, boli kreslá, a pohovka s menším stolíkom, ktorý taktiež nebol v dobrom stave. Ako to u Hermiony pri návšteve knižnice bolo zvykom, svojho spoločníka -ak niekto išiel s ňou- potiahla, a doviedla ho k danému regálu. Zastali pri osemnástom regáli, a Herm hľadala očami dve knihy na štvrtej polici. Ako vždy, boli dosť vysoko, preto vytiahla z kabelky prútik, a použila Accio.
Knihy ju poslúchli a jedna pristála v rukách Hermiony, druhá v rukách Draca, ktorý sa ako vždy prizeral. Obe boli celkom hrubé, stránky zažltnuté, a rohy akoby spálené od ohňa. Obaja rýchlo prelistovali stránky, či sú v poriadku, aby im pri ich čítaní, neušlo nič dôležité.
Prešli k pravému rohu knižnice, a usadili sa na širokú špinavú roztrhanú pohovku, a začali skúmať veci v ich rukách.

***

Pri dlhšom listovaní, a niekoľkých prečítaní, nenašli nič, čo by sa týkalo najviac obávaného čarodejníka, všetkých čias. ,,Vzdáme to Herm?" ,,Nie, musí tu niečo byť. Predsa by nám neklamala.."
Povedala zúfalo, a ešte viac skúmala každé jedno písmenko v knihe. ,,Povedz, aký elixír si jej tam dala Grangerová..?" Vzdychol, a uprel pohľad na nervóznu čarodejníčku. ,,Volá sa to..Decipere Sacculo. Poradil mi to sám Snape.." Pozrela sa do šedých dúhoviek, v ktorých sršal hnev. ,,Vraj je účinnejší ako Veritasérum." ,,Vieš čo ten názov nápoja vlastne znamená?!.." Zasrčal. ,,Nie..nenašla som jeho význam. Snape ale vravel, že ten elixír dokáže, dostať z niekoho aj neželané veci..potom ten kto to vypije zamdlie.." ,,Snape, si s teba urobil Dobrý Deň. Slová Decipere Sacculo, znamená v novej latinčine klamať. Viem to, pretože doma, mi otec dal knihu jazykov, starých, či nových."
,,Takže som to pokašľala.." Zložila si hlavu do dlaní a pár sĺz jej vyšlo na vonok. ,,To je v pohode..Grangerová.." Snažil sa ju utíšiť Draco, a podarilo sa mu to. Hermiona, s rúžovými očami, a na lícach sa jej kutálali posledné slzy, sa smutne pousmiala. 'Hermiona je nejak citlivá, keď sa jej niečo nepodarí..' pomyslel si. Uvedomil si, že presne takto sa správal keď bol malý, a rodičia sa snažili aby s nariekaním prestal. Nad tou predsavou sa pousmial. No keď zbadal Herm, objal ju. To bolo jediné utešovacie gesto, ktoré poznal od matky. ,,Tak to ešte skúsme.." povzdychol si, keď sa odtiahli. Obaja sa teda pre istotu vrátili k pozorovaniu stránok. ,,Niečo mám.." pozrela sa už s plným úsmevom na Draca, ktorý len nechápavo zazeral. ,,Vidím že nevieš čo mám namysli, klepla si ruku o čelo, ,,tak prečítaj v prvom odseku prvé písmená."
Podala mu prvú časť. ,,R-O-N-A-M | Y-O-F-L-A-M." Prečítal. ,,Čo?" ,,To si vážne taký idiot, že nevieš čítať pozadu?" Zaškerila sa. ,,Tak znova." Povedala keď videla Dracov nachápavý výraz. ,,To sa učí v škôlke..je to M-A-LF-O-Y| M-A-N-O-R." Videla že Malfoy, už chápe čo má namysli. Draco sa bez slova postavil, a vo svojej zamyslenej grimase s knihou v ruke, si to odkráčal von z knižnice. Hermiona ho chvíľu sledovala, no sama premýšľala o Dracových slovách, ktoré smerovali k názvu elixíru klamstva. Okamžite vzala aj tú druhú knihu, čo Draco odložil na stôl, a vydala sa za ním. Pravdepodobne išiel do ich manoru, keď ich tam zaviedol ten text.

***

Draco otvoril dvere do Manoru. Bál sa vidieť svoje ukryté spomienky, za týmito múrmi. Vstúpil dnu, a prvá vec na ktorú upriamil svoj pohľad, bola postava v krémových šatách. Bielo-čierne vlasy pripnuté v drdole, a unavený výraz hovoril za všetko. Narcissa si ho v okamihu všimla, a s unaveným úsmevom a rýchlimi krokmi, pristúpila k synovy. ,,Mami.." Zamumlal Draco skôr pre seba a ustarane sa pozrel na matku. Tá ho bez slova objala, a priviedla ho fo salóniku, kde ho posadila na gauč.. nič nevravela. Draco uprel pohľad na policu s knihami, ktoré sa tam povalovali. S jeho myšlienok, ho zaklopalo klopanie na dvere.

***

Prechádzala som po rôznych uliciach, a premýšľala, kde Malfoy Manor leží.
Ani neviem ako, ale zastavila som sa pred bránou obrovskej budovy. Nebola zmknutá, tak som vošla do záhrady plnej kvetov, stromov a iných rastlín.
Tmavé steny vyvolávali vo mne zvláštny dojem. Neochotne som si to odkráčala k veľkým lemovaným dverám, s vyrezaným, stočeným hadom.
Pár krát som zaklopala, no nič nebolo počuť. 'Asi opustený,'pomyslela som si, no to asi nebral, tak vynovený dojem. Zaklopala som druhý krát. Otvorila mi dvere jedna paní s modrými očami, a s bielo čiernymi vlasmi. ,,Čo tu chcete?" Opýtala sa ma žena, ktorá mala nafukaný snobký pohľad. Asi Malfoyová..,,Som Hermiona Grangerová, je tu Draco?" Snažila som sa pôsobiť milo a vážne, no kolená sa mi triasli. ,,Nie. Tu žiaden Draco nie je, a vypadnite!" Skríkla. ,,Mami, čo sa to tu deje?" Opýtal sa jej veľmi známy hlas, ktorý som hľadala. ,,Draco?.." Narcissa len pokrútila hlavou a vydala sa do kuchyne. ,,Čo tu robíš?" ,,Idem tam kde sme podľa knihy mali ísť. Ku mne domov." ,,Lenže ty sám si povedal, že som jej dala zlý elixír. Tým pádom, tu byť vôbec nemáme." ,,To áno, ale iná cesta nie je.." ,,Počkaj..ako to myslíš..?" Nechápala som. ,,Nebudeme to riešiť medzi dverami Herm..poď.." Zatiahol ma dnu, a ja sa následne ocitla asi v Dracovej detskej izbe. Veľa hračuek naznačovalo, že tu žilo malé snobské dieťa. 'Ani sa nečudujem, že na škole to bol nafúkanec..'
Sadli sme si na veľkú posteľ, a Draco začal niečo vysvetľovať. Ja som však bola zaujatá niečim iným. Zaujala ma kniha na písavom stole, na ktorej bol Latinský nápis. Nevedela som ho prečítať. Bolo to aj zaprášené, aj tam boli nejaké nezname symboli. Ani som sa nenazdala, a Draco dokončil svoj monológ. Vždy som lrn nemo prikyvovala. ,,Počúvala si ma?" Spýtal sa ma, no ja len šokovanie opäť prikyvla.
Bolo počuť klopanie na okno. Bola to krémová sova, a niesla list. Draco otvoril okno, a sova vletela dnu, a sadla si na stoličku, kde vyčkávala, nech si list vezmú, a ona môže konečne ísť. Draco vzal list, a začal pozerať od koho je. Sova zatiaľ odišla. Hermiona mu list vzala a otvorila ho. V ňom bol zažltnutý pergamen. Skoro dostala infarkt, keď spoznala to známe písmo. Prešla poň ho prstom, a zistila, že list musel byť napísaný ešte dneska. Draco len vyjavene pozeral. ,,Čo sa tam píše? Od koho to je?" Hermiona sa nadýchla a snažila nájsť tie správne slová. ,,Je to od Harryho..."
Draco vypulil oči, a snažil sa zaregistrovať slová, ktoré práve vyslovila. ,,Píše sa tam.."

Dlhšia kapitolka.💕