Pomaly otvorila oči no hneď ich aj zavrela.
Bolo ťažké ich nechať otvorené dlhšie, keďže dostala ranu do hlavy a zobudila sa až na skoré ráno.
Dokorán ich otvorila, až keď si na svetlo postupne privykla.
Štípali ju oči ešte aj potom, no nebolo to až také hrozné ako predtým.
Porozhliadla sa a pomaly sa posadila, čo hneď aj oľutovala. Do hlavy jej vrazila prudká bolesť, ktorá ju prinútila si naspäť ľahnúť.

,,Vypi to. Proti bolesti."povedal niekto vedľa nej a nadvihol jej hlavu.

Prudko otvorila oči a odtiahla sa od osoby, ktorá sa jej dotýkala.
Červenovláska iba vystrašene a zároveň prekvapene sledovala Prekliatú.

,,Takto sa iba doriadíš viac než už si."ozval sa ďalší ženský hlas za ňou.
Prudko sa otočila k ďalšej červenovlasej.
Sestry, dvojičky.

,,Nemáme v pláne ti ublížiť."povedala znova tá prvá.
Zero sa na obidve zamračila a bezmocne sa pomrvila.
Čo teraz?

,,Čo si robila sama v lese?"opýtala sa druhá.
Má im povedať pravdu?
Veď predsa, zachránili jej život.

,,Dajme tomu, že som sa oddelila od svojej skupiny."vysvetlí jednoducho Zero.

,,Ako to myslíš 'dajme tomu'?"znova sa opýtala druhá.

,,Mala som v pláne zabiť jedného z mojej skupiny. Obaja sme sa oddelili od nej, zmlátila som ho a vybrala sa opačným smerom než bolo naše táborisko a spadla som do jamy."dokončila svoj monológ Prekliatá.

Druhá sa na ňu neveriacky zamračila zatiaľ čo prvá jej súcitne chytila ruku.

,,Chceš sa k nim vrátiť? Pomôžeme ti ich nájsť."povie prvá.

,,Hej! Pomôžeme?!"zakričí druhá, no prvá ju zmrazí pohľadom a tým ju umlčí.

,,Neviem ani či sa chcem k nim vrátiť."prizná sa previnilo Zero.

,,Ako to myslíš?"opýta sa tentokrát prvá.

,,Mám v tom zmätok."
,,Chceš sa vyrozprávať?"
,,Urobí sa mi lepšie?"
,,Isteže."

Zero sa nadýchla a vydýchla. Chvíľu sa odmlčala a vyrozprávala všetko čo sa stalo.
Od začiatku čo nastúpila na loď až po pád do jamy.

,,A to ti máme veriť?"ozvala sa druhá po tom čo Zero dorozprávala svoj krátky 'príbeh'.

,,Lia!"zahriakla ju prvá, no znova presunula svoj pohľad na Zero.
,,Ešte sme sa nepredstavili. Ja som Tia a to je, ako už vieš, Lia. Žijeme tu a-"

,,Oprava, skrývame."skočila jej do reči Lia a zase presunula vražedný a zároveň neveriacký pohľad na Zero.

,,Skrývame a snažíme sa prežiť."dokončí Tia s pohľadom upreným tentokrát na Liu.

,,Tiež ste boli otrokyne?"nasadila otázku Zero a obidve si ich premerala pohľadom. Nezdali sa žeby boli roky tvrdo pracujúce ženy. Dokonca ani jazvy nevidela.

,,Áno."odpovedala Tia so smutným úsmevom.
,,Ale oslobodili sme sa."priznala nakoniec.

,,Ako?"nechápala Zero.
,,Jednoducho."odvrkne Lia a odvráti hlavu so zatvorenými očami na stranu aby sa na Tiu a Zero nemusela pozerať.
Zero sa zamračila a pozrela na Tiu.

,,Lia sa nerada delí. Je to zložité na vysvetlenie."obráni kučeravejšiu sestru Tia.

,,Za to ty hej."namosúrene odpovie Lia.
Tia nad ňou pokrúti hlavou a znova sa venuje osobe, ktorú zachránili.

,,Nevieme ešte tvoje meno."povie jemne s úsmevom Lia.

,,Prekliatá."odpovie okamžite Zero, keď si to tiež až teraz uvedomí.
Lia sa prudko nadýchne a Tia sa prudko postaví, obidve to urobili zároveň naraz.

,,Ale veď... Kráľ ťa poslal do Divokých lesov. Mala si byť tam, nie tu aby si oslobodzovala jeho otrokov."okamžite prehovorila Tia a snažila sa od nej nenápadne odtiahnúť, čo sa jej nedarilo.

,,Mala, ale ako som hovorila. Kráľ sem poslal moju spriaznenú dušu. Musím Mavrosa zachrániť."prehovorila Zero na svoju obranu.

,,Takže si proti kráľovi? Ako všetci na tomto ostrove?"preverovala si ju Lia. Zero bez zaváhania prikývla ako nemú odpoveď.

,,Čo chceš urobiť?"opýtala sa tentokrát Tia.

,,Neviem presne, ale idem do toho na vlastnú päsť. Nechcem sa naspäť vrátiť k mojej skupine."odpovie a postaví sa z postele na drevenú podlahu, ktorá aj napriek jej ľahkej váhe zavŕzga.

,,Tak nato zabudni."prudko ju posadí Lia naspäť na posteľ.
,,Možno ťa poznám takých tridsať minút, ale na vlastnú päsť do toho nepôjdeš. Ja a Tia tieto lesy a územie, kde pracujú otroci dosť dobre poznáme. A pochybujem, že ty by si tu bez nás prežila. Veď aj do viditeľnej jamy si sa strepala!"rozkričala sa Lia a spražila Zero pohľadom.
Tá len pokorne sklonila hlavu. Cítila, že sa červená, hanbila sa za to, že si nevšimla niečo tak veľmi viditeľné.

,,Lia má pravdu. Plus, nemyslím si, že zvládneš tento terén."pridá sa k Lii ešte aj Tia.
Zero si podradene povzdychne.
Kedy sa začala chovať ako vystrašený pes, ktorý pri každej príležitosti dá chvost medzi nohy a utečie?

,,Zvládnem to. Vycvičili ma na prežitie v teréne. Veď som sa vrátila živá z Divokých lesov!"obránila sa nakoniec Zero a povzdychla si.

,,Aj tak pôjdeme s tebou."oborila sa Lia na Zero a spražila ju pohľadom.
Kedy sa z nich stali také kamarátky?
Nejako rýchlo má ich dôveru.

,,Prečo mi chcete až tak veľmi pomôcť?"zamračí sa na obe Zero.

,,Pretože nie si jediná komu kráľ vzal niečo na čom nám záležalo."povie smutne Tia.

,,Kráľ nás oddelil od rodiny a poslal nás sem ako otrokov."dokončí Lia.

,,Kráľ sem posiela ľudí, ktorý sa mu búria a sú silnejší než on."povie si skôr pre seba Zero.

,,Ovládame ohnivú mágiu."odpovie Tia a Lia sa na ňu prudko pozrie.

,,To je dostatočný dôvod prečo vás sem poslal."zamyslí sa nahlas Zero.
,,Ako ste ju získali? Mágiu majú pod palcom iba draci a elfovia. A pokiaľ viem, tak draka nájdete už iba na druhej strane zeme a elfovia sa stiahli buď na miesta, kde ich nikto hľadať nebude alebo prijali ľudský život."vysvetlila Zero ako keby to nevedeli.

,,Sme dcéry ohnivých elfov."odpovedala nakoniec Lia pochmúrne. Nebola nadšená z toho, že prezradili svoje tajomstvá.

,,Rozumiem."prikývla Zero nakoniec a zachovala si neutrálnu tvár.
Elfovia... Ako dlho o nich nepočula či ich videla.

,,Ako-"nedokončila otázku Zero lebo jej do reči skočila Tia.

,,Máme knihy o mágii. V nej je kúzlo na zakrytie uší a zúb, ak si sa chcela nato opýtať."usmiala sa.
Zero znova iba prikývla.

,,Myslím, že sme rovnaká krv. Mňa a Tiu vychovali elfovia a teba draci. Oba naše druhy ovládajú mágiu. Ak sa spojíme, dokážeme oslobodiť otrokov. Popravde, nám sa tu už trčať nechce. Spojme sa a zmeňme tento svet na lepší."prehovorila Lia tak vážne až Zero prebehol mráz po chrbte.

,,Prijmeš našu ponuku?"ozve sa tentokrát vážne Tia.

(Takže, ľudia. Potrebujem radu. Neviem či mám naďalej pokračovať, keďže táto kniha je iba čím ďalej tým viac nudnejšia [môj názor]. Prosím napíšte mi svoje pocity z tejto knihy do komentárov a čo by ste chceli na nej zmeniť alebo ako by som to mohla upraviť.
Ďakujem, Vaša: RoseWolf1)