,,Tak, keď sme sa už tu tak pekne stretli,"začala Zero, ktorá sa celý čas s Maom a Koleom venovala sekaniu rastlín aby urobili akú takú cestu.
,,čo keby si nám povedala svoje meno, cudzinka?"dokončila otázku Zero a pozrela sa na ňu cez rameno.
Bolo vidieť, že ju zamrazilo.

,,Moje meno?"opýtala sa ako keby to nepočula dosť jasne.
Zero sa nato iba zamračila a sekla silnejšie než chcela a tým odsekla aj Maovu časť rastlín.
Zdesene sa na ňu pozrel no ona upierala stále svoj zrak na modrovlasú.

,,Anna."zašepkala, ale dostatočne nahlas aby to všetci počuli.

,,Anna je krásne meno, ale počuť to z úst človeka, ktorý miluje lži znie hnusne až ohavne."zasyčí Zero na cudzinku, ktorá len na Zero s polo-otvorenou pusou pozerala.

,,Ja ne-"
,,Aj teraz by si zaklamala."povie Prekliatá, keď prestala sekať a pristúpi k cudzinke ako ku koristi.

,,Meno, hneď."rozkáže okamžite.
,,Luna!"vykríkne... Luna hneď aby sa vyhla ďalšej komplikácií. Nechce zase visieť vo vzduchu.
,,To je lepšie."povie Zero a konečne sa vráti naspäť k sekaniu.

,,Hej Z-"nedokončí Clay, ktorý sa na začiatku jej mena zarazil, lebo Zero na neho vyletela s mečom.

,,Dokonči to a ja ťa zaživa rozrežem na márne kúsky a pošlem postupne tvojmu otcovi."výhražne mu zašepká do ucha a Clayovi prejde mráz po chrbte.

,,D-dob-re..."zašepká a snaží sa od nej odtiahnúť, čo sa mu veľmi nedarí.

,,Čo si chcel?"zasyčí na neho a on so sebou trhne, keď si uvedomí, že niečo chcel.

,,Nechceš sa vymeniť?"zašepká a Zero sa musí sústrediť na svoj sluch aby mu rozumela.

,,Chceš si to skúsiť?"prekvapene sa na neho pozrie Zero.
On iba prikývne a jej až teraz dôjde, že sa s ňou chce porozprávať Luna.

Zero odloží svoj meč a postaví sa vedľa Luni a začne pozorovať Claya ako vytiahne svoj meč a snaží sa sekať.
Je až príliš jasné, že bude zaostávať pri svojej šikovnosti.

Zero sa ním prestala zaoberať a venovala svoju pozornosť Lune.

,,Takže si ho stiahla na svoju stranu?"hneď začala podráždená Zero, že sa musela venovať modrovlasej.

,,Nie. Sám sa mi oddal."odpovedala Luna.
'Oddal', to slovo väčšinou používali tí čo sú zvyknutí na to, že sa k nim automaticky niekto pridá bez zbytočných rečí. Tí čo majú väčší význam než ostatní. 

,,Si z kráľovského rodu, však?"nadhodila otázku Zero čím modrovlasú rozrušila.

,,Ako to-"nedokončila lebo ju predbehla Zero.

,,Prezradila si sa sama. Prvýkrát, keď si okamžite očakávala moju pomoc. Druhýkrát, keď si povedala 'oddal' a tretíkrát teraz, lebo si začala vetu 'Ako to.'"zasmeje sa Zero čím Luna iba neveriacky na ňu hľadela.

,,Tak, načo ma potrebuješ teraz?"opýtala sa Zero.

,,Clay mi všetko vysvetlil."
,,Čo všetko?"došlo jej, že dosť nato aby jej povedal aj svoje meno.
,,Kým si bola a čo pre teba ten drak znamená."
,,Milé od neho."
Luna iba prikývla.
Chvíľu bolo ticho a v tichosti kráčali. Teda, okrem toho, že traja muži im sekali cestu.

,,Chcem oslobodiť svoj ľud."
,,Otrokov."
Prikývla.
,,Aký máš plán?"
,,Chcem aby si sa ku mne pridala. Pomôžeme ti oslobodiť draka a ty na oplátku nám pomôžeš oslobodiť otrokov."

Zero mlčala. To naozaj má pomôcť jej? Ale je to celkom aj zaujímavá ponuka.

,,Kole a Mao idú s tebou tiež, keď tak zdôrazňuješ 'nám'?"konečne sa ozvala, no dosť nahlas aby to počuli všetci.
Kole a Mao prudko zastali.

,,S Lunou vtom ideme od začiatku."odpovie Mao.

,,Milé."povie Zero a znova mlčí.

,,Pridáš sa?"opýta sa nakoniec Luna.
,,Nepotrebujem vašu pomoc pri záchrane Mavrosa."zasyčí na Lunu. ,,Ale pomôžem vám."
Pomsta na kráľa môže počkať. To im už nepovedala. Veď predsa, keď Mao sa jej nepriznal, že je s Lunou, tak ona mu tiež nemusí hovoriť všetko čo sa chystá urobiť.

,,Ďakujem!"vyskočí Luna na Zero, no Zero sa jej okamžite vyhne.

,,Žiadne objatia!"obráni sa Zero a prudko sa otočí ku Clayovi.
,,Výmena."bola posledná veta čo za celý deň všetci počuli.

Večer si konečne dali pauzu. Mao zo svojej koženej tašky vytiahol chlieb a štyri ryby.

,,Sme tu piati."poznamenala Luna.

,,Zero nemá rada ryby."odpovedal s úškrnom Clay.
Zero sa na neho okamžite pozrela a prudko vstala.

,,Zero?"opýtal sa Kole a okamžite mu padol zrak na Prekliatú.

,,Zabijem ťa."zašepkala Zero a rozbehla sa k nemu. Clay už dávno stál na svojich a utekal ako o život, o ktorý mu v podstate išlo.

Už boli dostatočne ďaleko od ostatných a Zero bola dostatočne blízko pri Clayovi, tak pri behu zlomila vetvičku z najbližšieho stromu a hodila ju do Claya.
Trafila sa do nôh a on sa o ňu potkol.

Teraz spomalil dostatočne aby naňho Zero skočila.

,,Prečo si to urobil?!"kričala naňho Zero.
,,Keď už si sa k nám pridala, tak by bolo dobré ak by sme nemali žiadne tajomstvá."okamžite sa obránil Clay za čo mu bola uštedrená rana do tváre.

,,Dobre vieš, že to meno neznášam!"
,,To nie je môj problém!"
,,Práveže je."ďalšia rana do tváre.

,,Je to jediná spomienka na moju matku! Nenávidím to meno lebo mi ju pripomína a to nechcem! Chcem aby jej duša bola odpísaná z tohto sveta, ktorý ju zavraždil!"
,,My sme ju zavraždili! Bola iba hlúpo naivná, že by dokázala uzavrieť mier s ľuďmi! Bola hlúpa, že chcela vychovať ľudské dieťa aby tým dokázala uzavrieť mier! Bola hlúpa, že sa snažila vychovať teba, Zero!"

Chvíľu bolo ticho, no bol prerušený vzlykom. Zeroiným vzlykom.
Potom bolo počuť iba ďalšiu ranu do tváre a vypľutie krvi.

,,Zmizni mi z očí."povie a vstane čím mu umožní to aby sa mohol postaviť a vypadnúť.

,,Kam ideš?"vyjde z neho no ona mu neodpovedá. Iba ďalej kráča opačným smerom než je ich táborisko.

Po tvári jej tiekli horúce slzy. Štvalo ju to. To všetko. To čo hovoril o jej matke, hoc to bola pravda.
A zároveň to aj bolelo.
Nevedela kam ide. Nepoznala Zlú zem. Čo sa jej stalo osudným.

Nevidela pred sebou zvláštne poukladané lístie na zemi, a preto sa prepadla pod zem.
Pri páde si udrela hlavu, a tak vnímala svoje okolie matne.

Cítila, že ju niekto ťahá po zemi, dva páry slabých rúk, no  spoločne tvorili silu, pri ktorej ju dokázali vytiahnúť z jamy.

(Taaakže, bohužiaľ až na konci týždňa časť :/ hore máte Claya a chcem sa poďakovať _Pine_for_Apple_ za krásne obrázky, ktoré ilustrovala :3
Luna

Zero

Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša RoseWolf1)