6
Zo spánku ju prebralo jemne klopanie na dvere kajuty.
Jemne pootvorila oči vtedy, keď sa otvorili dvere.
,,Stoj!"zakričala a prudko sa hodila po svojej maske, ktorú si hneď nasadila na tvár.
,,Môžeš..."povedala a otočila sa na Claya, ktorí držal na podnose... Raňajky.
,,Prepáč, nečakal som, že si ešte niekedy dáš dole masku."povie previnilo a sadne si na jej posteľ.
Ona si k nemu prisadne a nakukne na podnos.
,,Nemám rada ryby."povie rozhodne, keď uvidí obsah podnosu.
,,Ja viem. To nie je pre teba, ale pre mňa."povie s úškrnom a pustí sa do ryby.
A ona si myslela, že sa zmenil.
Pretočila nad ním očami a radšej sa pozrela cez okno na more.
Jemne si povzdychla a otvorila okno aby kajutu naplnil čerstvý vzduch mora.
,,Prekliatá!"zakričal niekto z paluby a ju zamrazilo na chrbte.
Otočila sa za zvukom svojho mena a uprela svoj zrak na mávajucého Maa.
Usmiala sa a vrátila sa radšej do svojej kajuty.
,,Volá ma Mao. Idem k nemu než niečo vyvedie."povie a odkráča von z kajuty na palubu.
Pomaly kráčajúca Zero začula prudké kroky a hneď čo ju napadlo bol Mao, no on nechodil tak prudko.
Keďže Zeroine kroky boli tiché, tak osoba, ktorá išla z druhej chodby si nemohla všimnúť Zero, tak do nej prudko narazila.
Zero ako skala stála na mieste a sledovala osobu v kapucni na zemi ako zasyčala od bolesti.
Prudko zdvihla hlavu a z kapucne jej vypadol prameň dlhých modrých vlasov.
,,Prepáč..."zašepkalo, pravdepodobne dievča, na zemi a prudko vstala.
,,Nič sa nestalo."povie pokojne Zero a ďalej pokračuje von na palubu.
Dievča sa na ňu prudko otočí a pribehne za ňou.
,,Potrebuješ niečo?"opýta sa s nezáujmom Zero a pozrie sa cez svoje rameno aby mohla pozorovať cudzinku.
,,Ja... Idete do Zlej zemi, však?"nesmelo sa opýta modrovlasá a snaží sa na ňu nepozerať.
,,Áno."odpovie jednoducho Zero a ďalej pokračuje bez záujmu.
,,Mohla... Mohla by som sa k vám pridať?"
,,Prečo?"
,,No, idem tiež do Zlej zemi."
,,Ideš oslobodzovať otrokov?"
,,Dá sa to tak nazvať."
,,Lebo ja nie."
,,Čože? Prečo? Snáď... Idete im ubližovať?"
Zero sa prudko rozosmiala a snažila sa neohýbať v páse.
,,Nie. Idem si vziať čo je moje."povie jednoducho a otočí sa konečne na dievča v kapucni.
,,Oh. Počula som, že z Aelfgaru doviezli draka do Zlej zemi aby sa otroci nebúrili. Idem do Zlej zemi aby som toho draka zabi-"dievča nedopovedalo lebo ju Zero chytila prudko pod krk a vyzdvihla ju na svoju úroveň tváre, keďže dievča bolo nižšie tak viselo vo vzduchu.
,,Chceš zabiť draka, dieťa?"zašepkala Zero výhražne a pod rukou zacítila pohyb jej krku.
,,Ak si myslíš, že by si dokázala zabiť toho draka, tak sa mýliš. Toho draka som osobne trénovala a ver mi, nemal ani trocha odpočinku. Každý deň. Až kým nebol jeden z najsilnejších a najdominantnejších."
,,Prekliatá..."zašepkalo dievča s priškrteným hlasom.
,,Tak predsa ma poznáš, čo?"uškrnula sa Zero a prudko ju pustila na zem.
Dievča s buchotom spadlo na svoje pozadie.
,,Nepleť sa do vecí, do ktorých ťa nič nie je. Je mi jedno či to ostatný budú považovať za záchranu otrokov, idem si po toho draka lebo mi patrí. Ak ideš oslobodzovať otrokov tak veľa šťastia."ukončí svoj monológ Zero a zmizne z chodby na palubu.
Dievča skloní hlavu a rukou si pretrie oči aby si zotrela slzy.
Siahne po svojom náhrdelníku.
Obyčajný náhrdelník s neznámym stvorením.
Zamračila sa na erb svojej zeme a zovrela ho v pästi.
,,Hovoril si mi nech nájdem Prekliatú a ona mi hneď pomôže oslobodiť otrokov... Je to ťažšie než som si myslela."hovorilo dievča do pästi a prudko sa postavila aby si ju nikto nevšimol.
Prudko sa otočila a hneď jej pohľad padol na vysokého muža.
,,Prekliatá je veľmi tvrdý oriešok, viem to zo svojich vlastných skúseností. Ale možno ju nejako zlomíš. Vravíš, že chceš oslobodiť otrokov?"uškrnie sa Clay s pohľadom upreným na modrovlasú, ktorá len prikývne.
No úžasné. Teraz budem ešte zachraňovať otrokov...
Chodilo Zero v mysli zatiaľ čo vyšla na palubu a nasmerovala si to k Maovi.
,,Ahoj, už si jedla?"opýtal sa Mao s úsmevom.
,,Neprijímam romantické raňajky."povie okamžite a pozrie sa na chlieb, ktorý Mao drží v ruke.
,,Ale ďakujem."dopovie a vezme si chlieb s úškrnom.
Mao ju iba prekvapene sleduje a iba nad ňou s úsmevom pokrúti hlavou.
,,Tak ako sme na tom?"vyšla otázka z Prekliatej.
,,O chvíľu už sme tam."odpovie Mao a podá jej svoj ďalekohľad do jej rúk.
Zero so svižnými rukami si ďalekohľad dá k oku a zahľadí sa cezeň na veľký ostrov, ktorý je tentokrát skoro celý čierny než hnedo-zelený ako ho poznala kedysi.
,,Mavros."povie zasnene a pokrúti nad tým hlavou.
,,Čo prosím?"opýta sa Mao.
,,Tak sa volá môj drak, ktorého sem priviezli aby zo Zlej zemi spravil toto. To slovo znamená v starom jazyku čierná."
,,Usudzujem, že tvoj drak je podľa mena čierny."
,,Och, skôr ako keby sa spojili všetky temné stránky sveta do jednej farby a dali ju práve Mavrosovi. Tak nejako vyzerá. Preto väčšinou sme lietali v noci. A ešte aby toho nebolo málo, má čierne plamene namiesto červených."
,,Úžasné..."
Zero mu podala ďalekohľad a sledovala ako sa postupne približujú k ostrovu.
Cítila len radosť, ktorú sa jej podarilo zakryť.
Uprela pohľad na Maa, ktorý ju pozoroval.
,,Tak, pripravený na dobrodrúžstvo?"opýta sa s úškrnom Zero a založí si ruky na prsiach aby dala svojej vete ten správny šmrnc.
,,Každý deň."odpovie Mao a vyplazí jazyk ako nejaké neplnoleté dieťa.
,,To je len dobre, lebo šetriť ťa nebudem."povie už vážne Zero a pripraví sa na vystupovanie.
Zero bola prvá, ktorá sa dotkla pôdy Zlej zemi. Všimla si, že je s nimi na malej loďke aj tá cudzinka.
,,Clay, odkedy si taký lámač ženských sŕdc?"opýta sa Zero s posmechom.
Clay sa iba zamračí a pokrúti hlavou.
Na ich malej loďke boli dokopy piati.
Mao, Kole, Zero, Clay a tá cudzinka.
Toto bude riadna zábava.
(Taaakže, ďalšia časť, ktorá už v sebe niečo má. Ďakujem k_svetlana_k za výber ďalšej osoby :3 modrovlasej cudzinky :D dúfam, že zatiaľ sa to dá čítať a ďakujem za každú malú podporu :3 pozerám na teba _Pine_for_Apple_! Lebo ty si asi jediná spoľahlivá čitateľka :3 Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top