Mao sprevádzal Zero z kajuty na palubu.
Bolo mu ukradnuté, že je už veľa hodín a jeho pani by si mala ísť oddýchnuť.
Ale bolo tu toho tak veľa, že jej to musel ukázať. Všetko.
A ešte k tomu bolo potrebné ju zoznámiť s posádkou.

Mohutným hlasom na seba upozornil aby sa ostatný zhromaždili.

,,Posádka!"ozvalo sa na celej lodi hlas, ktorý pretínal vzduch.
,,Už roky slúžime ako taký otroci vyššie postaveným ľuďom. Je na čase s tým skončiť. Preto som sa rozhodol, že budem slúžiť Prekliatej. Teraz je už na vás či mňa a ju budete nasledovať alebo nie. Pokiaľ sa tu nájdu tí, ktorý jej nechcú slúžiť, tak nech sa presunú na ľavú stranu lode."

Páru z nich sa presunulo na ľavú stranu. Nikto z nich netušil prečo by mali slúžiť Prekliatej. No niektorý v tom videli nádej na nový život.

,,Kole, postaraj sa o to."povedal svojej pravej ruke, Kolovy, mohutným hlasom.
Kole na kapitánov príkaz vytiahol zbraň, nabil ju a namieril na prvého z kapitánovej posádky.

,,Hej!"preťal vzduch ženský mohutný hlas, ktorý prinútil otočiť mužov sa jej smerom.
Mao tentokrát sa chcel vzoprieť jej moci aby jej objasnil svoj postup pri odškodňovaní nepotrebných ľudí.
Nikdy nemal v obľube ľudí, keďže on sám nebol človek ale nadprirodzené stvorenie. Väčšinu svojho života strávil s tajomným čarodejom, ktorý ho toho dosť veľa naučil a daroval mu dar vidieť osoby s nadprirodzeným darom. 

,,Prečo by mali platiť životmi za svoje rozhodnutie?"dokončila svoju otázku a v očiach sa jej preblesol divoký pohľad, ktorý Maa zamrazil na mieste.
V jej očiach sa zjavovala moc.
Mocná dračica, ktorá vládla každému drakovy.

Mali pred ňou obrovský rešpekt a každý vedel, že mala dcéru, ktorá nezdedila výzor draka.
Bola človekom.
Mocná dračica to brala ako znamenie na mier s ostatnými bytosťami, vrátane ľudí.
No po mierovej dohode s ľuďmi sa všetko zmenilo.
Ľudia používali drakov ako nejaký dobytok.

,,Pretože nechcú byť na vašej strane..."vysypal zo seba Mao, ktorému sa robili zimomriavky z pohľadu hoc len na jej nohy.
Bál sa jej, a ešte ako. Nemal právo jej ani vzdorovať.

,,A kvôli tomu majú umrieť?"znova zopakovala otázku a do hlasu vložila silu.
Mao sa pod tým nepokojne pomrvil a snažil sa vyhnúť jej vražednému pohľadu.

,,Keď sa vrátime zo Zlej zeme tak ich prepustíš."povedala a odkráčala ďalej bez Maa.

Prikročila k druhému mužovi a Mao ich iba sledoval obezretným pohľadom. Bol pripravený toho muža neznášať.
On mal byť ten čo jej mal kedykoľvek poradiť, keď to potrebovala.

Priblížil sa k nim a postavil sa vedľa Zero až to pôsobilo, že niečo medzi nimi je.

,,Chcel by som vám predstaviť Kola, moju pravú ruku a najlepšieho priateľa."nenápadne naznačil Kolovi aby sa priblížil.

On tak aj urobil a pred nimi stál v plnej kráse Kole.
Vysoký blondiak s typickým pirátskym oblečením a očami najčistejšieho lesa.
Jemne sa poklonil a usmial sa na Zero tým najuprímnejším úsmevom aký dokázal na svojej tvári vykúzliť.

,,Teší ma, som Kole."priblížil sa k Zero, vzal jej ruku a pobozkal ju.

,,Tieto spôsoby sa na piráta nehodia..."povedala Zero z ničoho nič a tým Kole zmeravel, ale zakryl to iba jemným úsmevom a jemným zatvorením očí.

,,Vy nie ste pirát, však?"povedala úprimne bez ďalších hlúpych poznámok.

,,Nie madam, to nie som. No aj pirát môže mať svoje príjemné stránky, no nie?"vyrovnal sa a nadvihol jedno obočie.

Zero sa zasmiala a iba prikývla. Naspäť sa otočila ku Clayovi a pokračovala v ich rozhovore ako keby sa nič nestalo. 

,,Takže, kde by mohol približne byť?"opýtala sa Claya a ignorovala prítomnosť tých dvoch.

,,Určite v ich pevnosti. Teda, myslím si, že ho majú niekde pred ňou. Veď predsa, je to obrovská šelma."povie a nervózne sa poškrabe na zátylku a snaží sa ignorovať dve osoby, ktoré pribudli do ich konverzácie.

,,Dobre. Vieš aspoň, kde je tá pevnosť?"znova položila ďalšiu otázku.

Clay sa pozrel na tých dvoch za Zerovým chrbtom aby naznačil či o niečom nevedia.

,,Nájdeme to. Hneď vám ich pevnosť bije do očí. Nie je tu možnosť aby ste ju prehliadli."povie bez ďalších zdržiavaní Mao a otočí sa na Kola, ktorý iba súhlasne prikývne.

,,Tak to je len dobré. Nech už sa hlavne vrátime späť. Nechcem tam byť dlhšie než bude treba."povedala Zero a opustila mužskú spoločnosť. Nehodlala s nimi stráviť celý deň. Veď predsa sa veľmi bála o Mavrosa.

,,Držte ho! Nemám chuť po ňom ísť už znova!"kričal lovec drakov po svojich učencoch.
Tento úlovok bol nesmierne veľký.
Čierny ako noc s očami divokosti, ktoré sledovali tento dvojnohý hmyz.

,,Zero! Máme nový úlovok!"rozkričal sa Clay na Zero, ktorá to zistila pred desiatimi minútami skôr než Clay a preto už bola prichystaná skôr než by to sama čakala.

Prudko sa rozbehla do dračej jazdiarni.
Zero pracovala ako Dračia jazdkyňa, alebo aj ako cvičiteľka drakov.
Draci ju milovali a ona zase ich.
Na tohto draka sa tešila viac než ktokoľvek iný.

,,Držte ho silnejšie!"kričal na nich jeden z lovcov.

Zero k nim pribehla a postavila sa pred zrak draka.
Keď mu padol zrak na ňu tak sa prestal vzpierať a ju iba sledoval ako mačka myš.

,,Pustite ho."povedala a lovci na ňu pozerali s protestami na jazyku.

,,Povedala som pustite ho!"zakričala a všetci v miestnosti sa na ňu omámene pozerali, no aj tak ho nakoniec pustili.

,,Všetci von."povedala ďalší príkaz a im nezostávalo nič iné než odísť a nechať ju osamote s drakom, ktorý doteraz ničil ich krajinu.

,,Zdravím ťa posol temnoty."povedala a drak zasyčal ako naštvaná kobra.

,,Je mi cťou ťa stretnúť."povie a pristúpi k nemu bližšie a on začne cúvať.
,,Nemám v pláne ti ublížiť. Len ťa chcem vycvičiť."

Drak prudko zareval až sa s okolím otriaslo.
Zero ho prudko chytila za reťaz, ktorý mu držal hlavu a potiahla ju k sebe aby mala v blízkosti jeho tvár.

,,Myslím, že som sa vyjadrila jasne."povedala s mohutným hlasom a drak strnul nad tými slovami, ktorým rozumel iba z časti.
Veď v človeka sa menil tak málo, že pomaly zabudol aj na ľudský jazyk a život.

,,Chcem aby si mi dôveroval. Môžeš pokojne aj ostatným, nemusím to byť len ja. Len ťa vycvičím a ty budeš slúžiť niekomu inému, pokiaľ si v ňom vybuduješ dôveru."

Drak prudko trhol hlavou. Predstava, že bude musieť slúžiť dvojnožcom sa mu nepáčila.

,,Mavros."

Drak uprel na ňu už úplnu pozornosť. Ako vie jeho meno?
Usmiala sa a on pochopil, že bude jej služobník.
A tá predstava sa mu páčila.

(Taaakže, konečne ďalšia kapitola :) dúfam, že sa aspoň trochu páčila a keď tak mi napíšte do komentárov či mám pokračovať 😊 Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)