Zero sa prechádzala tichou chodbou až k svojej komnate.
Nikde nikto.
Ani živej duše.
O takomto večernom čase asi ťažko môže niekto chodiť, no aj tak, bolo to dosť čudné aj bez toho.

Chodbu osvetľovali iba fakle, ktoré boli pravidelne rozmiestnené po oboch stranách chodby. Občas jej do zorného poľa vošiel obraz, pri ktorom sa zastavila zriedkavo a len na okamih.
Nemienila predsa stráviť vystavená na chodbe celý večer, keď ju pravdepodobne v izbe očakávala už Luna s novými informáciami a ďalšími pokynmi.

Zastala pri dverách. Zavetrila a započúvala sa do okolitých zvukov ak by náhodou niekto číhal v tieňoch chodby.
V tejto časti chodby iba jeden obraz mal oči, a to ten, ktorý bol hneď oproti jej dverám.
Niekto tam bol.
Znova zavetrila a... Otvorila dvere.

Zeroina komnata bola osvetlená, uprostred bola vaňa s pariacou vodou.

,,Vitajte, pani." privítala Zero modrovlasá slúžka s menším pukerlíkom.

,,Zdravím ťa. Ako dlho už meškám?"
,,Desať minút, pani."
,,Skvelé." a okamžite sa začala vyzliekať, čím si vyslúžila prekvapený pohľad.

,,No čo? Nehovor, že to nie je tvoja práca." nešetrila ju Zero a modrovlasá slúžka sa okamžite rozpamätala a začala jej ako tak pomáhať.
Skončili na improvizačnom spodnom prádle kedy jej Luna vložila kľúče do spodnej časti prádla.

Svoju úlohu si splnila. Zajtra o ôsmej na najvyššej komnate.

Poslala odkaz Zero Mavrosovi a on jej iba odpovedal menším zamrmlaním.

Lunina práca bola sa nenápadne prezliecť za Zeroinú osobnú slúžku a ukradnúť kľúče od komnaty, do ktorej chodia len slúžky a to len pri výnimočných prípadoch.

V tej komnate sa majú všetci zísť, zopakovať si plán a podľa neho sa zoradiť.

Zero vošla do vane, potichu si povzdychla a uvoľnila sa. Teplá voda ju celú objala až to pôsobilo ako keby ju chcela zhltnúť.
Prekliata sa iba viac uvelebila aby sa jej voda dotýkala na každom mieste.
Po chvíli jej Luna začala handrou umývať krk a ramená nad čím sa Zero iba zamračila a prekúsla to. Obe musia dobre zahrať svoje role.

Po kúpeli Luna odišla a Zero si sadla za svoj pracovný stôl, od ktorého mala výhľad na dvor a aj na krajinu pod hradom.
S povzdychom sledovala celé okolie, svetlá, pod ktorými bolo vidieť obyvateľov ako sa zabávajú.
Menší hluk z miest, kde hrala veselá hudba na hocakých nástrojoch.

Jemne sa pousmiala a odstúpila od okna. Len stála a premýšľala. Nad tým či dokážu zvíťaziť, či sa im podarí navrátiť Lune jej zem, či všetci odídu v poriadku.
Toľké myšlienky jej chodili hlavou a tým jej oddialili spánok.

Otočila sa a vykročila k dverám, ktoré po chvíli otvorila a hneď aj zatvorila, keď vyšla na chodbu.

Bosá kráčala po chodbe a predstavovala si iné miesto ako toto.
Ako vôbec niekto môže žiť takto uzatvorene? Pýtala sa sama seba.
Naozaj bolo iba šťastie, že sa tu všetci úplne nezbláznili alebo dokonca ona. Toľko uzatvoreného miesta.

Pre zmenu pochmúrnej nálady si vybrala smer kde by mala byť kuchyňa.
Celý hrad mal toľko schodov, že človek si naozaj mohol pomýliť poschodie.
Našťastie Zero mala dosť dobre vyvinutý čuch, a preto nebol až taký problém objaviť miestnosť, kde bolo dostatok jedla.

Síce ju ničil hlad, ale aj napriek tomu sa rozhodla poriadne a ešte viac porozhliadať po hrade. Predsa, niečo ju nútilo sa pozrieť do hradu oveľa hlbšie a viac.

Zero prechádzala po chodbe plnej dverí, bola úplne tichá, ako jarný vánok.
Aj chodba by bola, no nebyť jednej.

,,...ako ti môžem vôbec veriť? Teraz zrádzaš ich, no potom určite aj nás." počula už z diaľky Kynastonov hlas.

,,Pane, verte mi. Myslíte si, že by som sa stal pirátom dobrovoľne? Donútili ma k tomu informácie o Prekliatej, ktorá sa pohybovala v Divokých lesoch. Keď som sa dostal k pirátom, mal som možnosť neraz tam byť a zisťovať informácie o nej a o tom kde sa pohybuje. Bol som prvý, ktorý sa dozvedel, že sa vracia naspäť aby zachránila svojho draka."
Ten známy pach... A hlavne hlas.
Kole.

Pomaly sa priblížila k dverám odkiaľ vychádzali ich hlasy a načúvala.

,,Zajtra budú mať schôdzku."

Zero sa zatackala.
Ten parchant.

Zero už dávno prestala vnímať o čom sa rozprávajú lebo Kole Kynastonovi iba hovoril podrobnosti o ich pláne.
Celá rozhorčená sa rozbehla naspäť odkiaľ prišla s účelom nájsť Lunu a varovať ostatných.

Do piatich minút už bola vo svojej komnate, prezliekla sa do jazdeckého oblečenia a vybehla smerom do miestnosti pre služobníctvo.

,,Luna!" zvrieskla hneď čo vtrhla do miestnosti a zavolaná modrovláska sa vystrela na rovné nohy.
Hneď čo sa pozrela do Zeroiných očí pochopila v akom probléme sú.
Pozbierala si sukne a vybehla s ňou von z miestnosti.

,,Čo sa deje?" prvá otázka vyšla z Luniných úst.
,,Vedia o nás. O našom stretnutí, o tom kde a kedy ich napadneme, o všetkom!" zavrčala potichu. ,,Kole nás prezradil." dokončila a Luna prudko zastala.
,,Čože?!"
,,Nestoj, musíme ísť po dvojičky a Claya." hovorila zatiaľ čo sa blížila ku križovatke. Jedna mierila ku dračím stajniam a druhá do komnát, v ktorých bol Clay.
,,Rozdelíme sa. Utekaj nájsť Claya a ja zatiaľ pôjdem usedlať Liu a Tiu."
Nemusela jej to hovoriť dvakrát a už hneď sa rozbehla hľadať Claya.

Zero plná pochybností okamžite volala na Mavrosa.

Mavros. Kole nás prezradil. Ideme naspäť na loď.

Čože?!

Všetko vám vysvetlím hneď čo sa dostaneme k vám.

Idem vám oproti.

Na to už Zero neodpovedala a len pridala do kroku aby Luna s Clayom nečakali za ňou.

,,Tia! Lia!" zvolala a obe v dračej podobe na ňu okamžite pozreli s otázkou v očiach.

,,Vedia o našom pláne, potrebujem vás obe osedlať a aby ste mňa, Lunu a Claya odniesli naspäť na loď."

Obe síce ešte dosť rozospaté sa postavili, ponaťahovali svaly a nastavili krky aby ich mohla osedlať.
Keďže mali málo času, iba Tii dala sedlo aby sa Luna a Clay na nej spoločne udržali.

Netrvalo dlho a dovnútra obaja vošli, udýchaní a upotení.

,,Utekali sme ako sme najviac mohli." povedala Luna s unavenými očami.
,,Osedlaná je vaša." hneď objasnila Zero a vysadla na Liu.
Na povel si všetci vysadli na dračice a dali pokyny na let.

Obe dračice sa s rozbehom pustili von zo stajne, pomaly rozpriestierajúc krídla a až pri konci dráhy obe vzlietli aby sa všetci čo najrýchlejšie dostali na loď a znova vymýšľali plán.

(Taaakže, žijem :) konečne som túto časť dopísala a dúfam, že to ešte stále niekoho baví. Kvôli škole naozaj nemám žiaden voľný čas na písanie a za to sa ospravedlňujem, avšak som za vás všetkých stále rada 💞
Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D
Vaša: RoseWolf1)