Ranné vstávanie pre Zero nikdy nerobilo problém, no dnešok bol iný.
Roky nespala v takejto úžasnej posteli.
Spala by aj hodiny ak by to bolo prípustné a možné.

,,Dobré ráno slniečko." počuje, keď sa pomaly otvoria dvere s vŕzganím.

Oh, kebyže mi tak Mavros ráno povie.

,,Ráno." povie do vankúša a pretočí sa chrbtom Kynastonovi.

Päť dlhých minút. Chcem tak veľa?

,,Vstávaj, potrebuješ sa prichystať."
,,Chcem spať. Daj mi chvíľku."
,,Je mi to ľúto, ale budeš musieť vstať."
,,Prečo?"
,,Potrebuješ sa naučiť slušnému správaniu."
,,Nie." jej zúfalstvo sa ozve celou izbou a vankúš si položí na hlavu.
,,Povedal som, že máš vstať!" jeho hlas aj prekričí tlmený priestor vankúša.

Okamžite si ho dá dole z hlavy a jej pohľad nasmeruje na Kynastona.
Nechápavo si ho premeria pohľadom. Takýto nikdy nebol. Čo ho tak vytočilo?

,,Čo sa deje?" nevinne sa opýta a jeho pohľad na chvíľu zmäkne. No opäť sa zase vráti.

,,Povedal som, že máš vstať!" zvrieskne a pristúpi k jej posteli.
Zero si deku pritlačí ešte silnejšie na svoje nahé telo, keď sa pokúsi jej ju strhnúť.

,,Pusti ju." zavrčí jej do tvári a ona si ju pritlačí na hruď.
Keď už ju mal na dosah, tak sa posadila a ukázala tým svoj nahý chrbát.
A on až vtedy pochopil.

,,Ty spíš... Nahá?"
,,Choď preč!" rozkričí sa na celé kolo a on od nej odstúpi.
,,Nevedel som."
,,Nepozeraj sa na mňa!" znova vykríkne a on znova poslúchne.
,,Obleč sa a poď za mnou."
,,Tak mi podaj veci."

Niečo mi tu nesedí.

Hovorí si pre seba, keď už bola oblečená a len tak stála ešte chvíľu pred oknom.

,,Už si hotová?" ozve sa spoza dverí Kynastonov tlmený hlas.

,,Chvíľku." odpovie a naďalej sa pozerá cez okno.

Má so mnou nejaké plány. Predá ma?

S touto myšlienkou konečne otvorila dvere a spolu s Kynastonom odišla tam, kde mala.

Kam do avaku ma ťahá?

Nie doslova, ale vyzeralo to tak. Kynaston vpredu a Zero ako jeho pes.
V Zero vrelo nesmierne napätie a myšlienky jedna za druhou.

Možno keby-

,,Mám pre teba jedno malé prekvapenie a zároveň úlohu." povie odrazu, keď sa zastavia pri mohutných železných dverách.

Tie tu predtým neboli.

S touto myšlienkou Kynaston otvoril s námahou dvere. Jej uši reagovali na ryčanie ešte skôr než jej pohľad spočinul na dvoch drakoch.
Jej pevne zovreté ruky sa uvoľnili a jemne sa zatriasli spolu s jej hlasom, keď preniesla:
,,O čo tu ide?"

,,Nič vážne. Len to na čo si bola vytrénovaná. Bol by som rád ak by si ich zmenila na... O niečo prívetivejších. Veď vieš, to čo si spravila aj s Mavrosom." vysvetlil a ona ho ešte stále zarazene sledovala.

Ale... Ako?

Stále nechápavo si s ním vymieňala pohľad a on sa iba uškŕňal až jej z toho naskočili zimomriavky.

,,Patria medzi posledné. Obe sú samičky. Potrebovali by sme ich-"

,,To už robiť nebudem." zamračila sa, keď si uvedomila kam s tým mieri a on sa iba na jej odpoveď zasmial.

,,Potrebujeme ešte samca, drahá. A to je ten problém, žiadneho nemôžeme nájsť."

,,Tak ich prestaňte posielať na vojnu alebo ako stráž pre otrokov."

,,Pokoj, tvoj Mavros bol jediný, ktorého sme poslali. A sľubujem ti, že už nikoho iného nepošlem."

,,Nepošlete. Nad tebou je ešte niekto."

,,Ten niekto je už dávno mŕtvy." zasmeje sa sám pre seba a ja sa nad celou touto vecou zarazím.

Čo do Avaku.

,,Myslím žeby si sa mala inak správať k budúcemu kráľovy." jeho úškrn ešte dlho mu bude hrať na tvári. A moje zamračenie tiež.

,,Tak, do práce." rozkáže a otočí sa na odchod.

,,Čo ak budem niečo potrebovať?"
,,Pošli sluhu."
,,Choď do Avaku." zašepká pre seba pri sledovaní jeho chrbta.

Jej kroky boli prudké a nerozvážne. Vstúpila do miestnosti ako dominant, bez povolenia a s najväčšou autoritou.
Samice mali tú výhodu, že sa rýchlejšie podraďovali, no našli sa aj výnimky.
A Zero mala pocit, že tieto k výnimkam patria.

Postavila sa pred ne, vyrovnaná, s kamennou tvárou a veľkým odhodlaním spraviť z nich spojencov.
Ak už nimi nie sú...

Sluha tam naozaj bol, no nikoho iného už nezacítila.

,,Môžeš odísť, zvládnem to tu už sama." rozkáže s hrubým hlasom a sluha okamžite odíde.

Porozhliadne sa po celej miestnosti a cíti prítomnosť ešte niekoho. Niekoho kto ju pozoruje.
Aj draky to cítili.
Vystrela k dvojici totožným drakom ruky a draky jej do nich vtlačili veľké papule. Boli oveľa menšie než Mavros.
Mavrosova hlava sa mohla rovnať veľkosti jej tela a ešte o niečo viac.
Sestry tvorili len jeho polovicu.
Jej ruka ostala na jednom z drakov.

Nevedela som, že vás tiež pošlú. Tia. Lia.

Prenesie cez myšlienky a tie zavrtia hlavami na znak hrdosti. Zero sa iba zasmeje.

Zero sa porozhliadla po miestnosti a jej zrak spočinul na vedre s rybami.
Keď k nemu podišla, tak sa Lia celým telom zoprela reťazi a celou miestnosťou sa ozval jej nenávostný rev.
Zero rozumela revu, ktorý obsahoval plno nadávok. Sestra ju svojim zaryčaním jemne upozornila na svoj jazyk.

No Lia, vzpurná ako vždy, jej odvrkla ďalšími nadávkami. Tia sa postavila na zadné a ukázala jej vlastnú prevahu. A Lia sa nedala znemožniť. Vyšvihla svoje telo na zadné a predné končatiny zaborila do Tiiných ramien. Tá sa jej vysunutými tesákmi zaborila do krku.

Ich malý boj si Zero naplno užívala. Posadila sa na najbližšiu stoličku a sledovala ich malú potýčku.

Keď nás tu už uväznili, urobme im menšie divadlo.
Ozve sa Lia a Tia jej na to súhlasne zareve.

Toto bude naozaj zaujímavý deň. Zasmeje sa pre seba Zero.

,,Čo sa to tam dialo v dračej stajni?" opýta sa so záujmom Kynaston.

,,Vaše veličenstvo ma sledovalo cez škáry?" uškrnie sa sama pre seba Zero, keď si kútikom oka všimne jeho zamrazenie.

,,Nie." povie okamžite a keď sa na ňu pozrie, tak si uvedomí, že ho nachytala. Jeho oči už prestali byť také pokojné, keď si uvedomil, že on je ten sledovaní.

,,Ospravedlňujem sa." ozve sa nakoniec a ona mu odpustí pokývaním hlavy.

Večerali už iba v tichosti. Jediné čo bolo počuť bol príbor.
Až kým sa nezačali otierať nohy stoličky o podlahu, keď Kynaston vstával.

Jej pohľad spočinul na ňom a on sa jej zatiaľ iba uklonil a odišiel.

Odišiel ako keby mu to všetko patrilo. Aj ten obyčajný prach. Všetko.
Odišiel ako kráľ.

(Taaakže, so... Here is new kapitola!😂I hope you enjoy this shit 💞 Please forgive me that I stop vydávať kapitoly 😂 teraz už mám čas, takže by sa to možno mohlo zmeniť 😊👌😅 + plánujem novú knihu, tá bude skôr taká zameraná na pocity hlavnej postavy a bude to v ja-rozprávaní, takže dúfam, že sa vám tiež bude páčiť 💞 Carpe Diem a Adios 👋
Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)