24

Keď sa všetci spokojne najedli, ešte sa peknú chvíľku rozprávali.
Sama Zero neočakávala takýto rýchly spád, keď sa začala rozprávať s Lunou.

No ich chvíľka netrvala dlho.
Museli sa znova pustiť do tréningu, hlavne Zero.

Bolo prekvapivé ako rýchlo došli k cieľovému prístavu.

Zero si so všetkými radšej dôraznejšie prešla plán.

,,Všetci rozumiete?" opýtal sa na záver Kole.

,,Ako bude prebiehať komunikácia?" odpovedala Luna na otázku otázkou.

,,Navrhujem si spraviť z Claya poštového holuba. Predsa má prístup ku všetkému a vykrúti sa z toho." zamyslel sa Kole a pozrel sa na zamračeného Claya.
Bolo jasné, že s tým nesúhlasí, ale nakoniec iba pokorne prikývol.

,,Dobre. Môžete ísť." povedal Kole a Zero s Clayom vystúpili z lode mieriac si to do hradu.

,,Zero!" ozvalo sa za nimi a menovaná sa otočila.
Mavros k nej pribehol na poslednú chvíľu a podával jej masku.

,,Je od teba zvláštne vidieť ťa bez nej, no rešpektujem tvoje rozhodnutie sa už prestať skrývať." povie a Zero si ju vezme.
,,Avšak, budem radšej keď si ju nasadíš." dokončí a ona si ju nasadí.

Na Mavrosovej tvári sa rozleje úprimný úsmev a jej poskočí srdce. Miluje jeho úsmev.

,,Drž sa." povie taktiež s úprimným úsmevom a objíme ho.
On jej objatie oplatí a vloží jej bozk na spánok, čím Zero objatie zosilní.

,,To by som ja mal hovoriť tebe." zasmeje sa a oddiali, čím Zero pocíti chlad na tele.
,,Ak by sa niečo zvrtlo..."

,,Tak pošlem holuba Claya." zavtipkuje Zero a Mavros iba s so smutným úsmevom pokrúti hlavou.

,,Zapískaj." dokončí čo chcel a podá jej malú píšťalku.

,,To je..." nedokončí lebo ju predbehne Mavros.

,,Ulka." potvrdí jej teóriu.

,,Tá čo som ju vtedy stratila?" oči sa jej rozžiaria od radosti.

,,Áno. Mal som ju pri sebe, keď si bola preč. Pamätám si ako si išla do Divokých lesov plná smútku, že si ju stratila a ja som ti ju nechcel dať, lebo inak by mi po tebe nezostalo nič." povie a pozrie sa vyčítavo do zeme.

Zero ho chápala. Nemala mu to za zlé.
Veď, na jeho mieste by urobila to isté.

,,V poriadku. Som iba rada, že si si ju nechal. Kto vie, možno by som ju zase stratila." povie s úsmevom.

,,Musíme už ísť!" zakričí za nimi holub Clay a Zero sa s Mavrosom ešte na rýchlo objíme.

,,Náš kráľ neočakáva žiadne návštevy! Zmiznite kým ešte môžete!" rozkričal sa jeden zo strážnikov, ktorý nebol nadšený nečakanou návštevou.

,,Ideme za princom Kynastonom." odvrkne Clay a so zamračeným pohľadom prepaľuje strážnika, ktorý mu to s radosťou opláca.

,,Čo sa to tu-" začne niekto spoza nich, no hneď sa zarazí, keď uvidí Zero.

,,Prekliatá." zašepká.

,,Kynaston." odpovie mu menom Zero a jemu sa zdvihnú kútiky úst.

To má takú radosť zo svojho mena?

Povie si pre seba Zero a iba sa jemne pousmeje.

,,Myslel som, že ťa vzal drak." zavrčí nad tou spomienkou Kynaston.

,,Vrátila som sa." odpovie so zakrývaným odporom.

,,Kvôli mne?" usmeje sa a ona prikývne.

Toto si do smrti neodpustím.

Znova jej prebehne v mysli, keď ju za ruku odvádzal do hradu.

Tak to snáď nie.

Pohľad na šaty, v ktorých mimochodom mala večerať, jej začal vystavovať pred oči Kynaston.

,,Tak, tu sú jedne z najkrajších šiat pre teba. Síce sa ti nevyrovnajú v kráse, ale myslím si, že je lepšie večerať oblečený než nahý. Alebo chceš urobiť výnimku?" uškrnie sa nepríjemne Kynaston a ešte k tomu, aby toho nebolo málo, na ňu žmurkne.

,,Budem v tom večerať." vyhŕkne okamžite a vytrhne mu šaty z rúk.

Rýchlo sa skryje za záves, kde sa mohla prezliecť.

Tie šaty boli úzke a jej krivky ženského tela až príliš a prehnane zvýrazňovali čím ju to prinútilo k podráždenosti.

,,Robíš zo mňa suku?" opýtala sa pokojným a zatiaľ ako tak vyrovnaným hlasom. No Kynaston to ignoroval.

,,Drahá, ukáž sa mi." zažiada had.

,,To na lepšie šaty nemáš alebo čo?" zapišťala rozmaznaným hláskom. Možno ak bude pristupovať na jeho hru, dokázala by ju obrátiť na svoju stranu.

,,Samozrejme, že mám, ale tieto boli najele-" nedokončil, keď mu zvrieskla vykukujúc za závesom:
,,Najelegantnejšie?! Tomuto! Veď sú mi prikrátke! A aj tesné! Chcem nové a krajšie! Nech majú na sebe čipku a perly." zašepkala zasneným hlasom až jej z toho prišlo zle.

Pokoj, hráš to až kým sa nechytí sám.

,,Budeš taký milý, láskavý a úžasný a nájdeš mi nové? Nechcem tu chodiť v týchto ako nejaká chudera... Prosím..." odula spodnú peru a zložila ruky spolu.

Ten na ňu vyjavene hľadel, no hneď sa spamätal, keď mu došlo o čo ho žiada.

,,Samozrejme." povie automaticky a vybehne z izby.

Ona a aj služobné si vydýchli.

,,Tak dámy, budem potrebovať vašu pomoc." založí si ruky v bok s pohľadom na služobné, ktoré z toho nemali veľkú radosť.

,,Madam! Ihneď zlezte! Vy a aj my budeme mať zle!" šepkala krikom jedna od služobných, keď Zero liezla po rímse, ktorá sa tiahla na všetkých strechách spolu s chrličmi.

,,V poriadku, nič sa mi nestane. Robím to skoro celý život." obráni sa okamžite a začne utekať po rímse.
Tentokrát sa sústredí na svoj čuch, a preto sa zamerala na Clayov pach, ktorý ako zvyčajne vychádzal z jeho izby.

Naozaj tam aj bol. Zero bez zaklopania si otvorila okno a skočila cezeň dovnútra a tým vystrašila Claya, ktorý oddychoval na posteli.

,,Dobré ráno." zaúpel a pokojne sa ponaťahoval na posteli.

,,Záleží pre koho je dobré. Na tebe neskúšajú blbé šaty." posťažovala si a sadla si opačne na stoličku s rozkročenými nohami ako námorník od prístavu.

,,Zvykaj si moja milá. Toto budeš prežívať veľmi často. Až kým ich nepresvedčíš o tom, že sa vieš postarať sama o seba." vysvetlil jednoducho a zababušil sa do deky.

,,Nech už to mám z krku."

,,Máme."

,,Máme." opravila sa s úsmevom.

On jej tiež oplatil milý úsmev. Dlho už spolu takto nemali pokojnú reč. Po tom incidente.

,,Ten tréning." začala no nedokončila.

,,Ospravedlňujem sa. Mal som zlosť a vybil som si ju na tebe." povedal a sledoval ju.
Iba sa usmiala a prikývla, čím mu odpustila.

,,Od teraz budeme držať spolu." povie vážne a on prikývne.

Ona k nemu vystrie malíček a on to zopakuje.
Starý sľub, čím si zároveň prisahali.
Prisahali si vernosť.
Až do konca.

(Taaakže, ehm... Po dvoch týždňoch... Veselé oneskorené Vianoce! 😂 Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top