Zero sa okamžite hodila na posteľ, keď došli do kajuty.
Mavros iba so slabým úsmevom ju sledoval a prisadol si k nej na posteľ.

,,Je ti lepšie?" opýta sa a pohladká jej bok.
Pod jeho dotykom sa jemne zakolíše a pootočí k nemu hlavu.

,,Áno, oveľa." zaúpe a ohne sa v chrbte, keď jej prejde rukou po brušku.

,,To som iba rád." usmeje sa a užíva si pohľad na jej telo, ktoré naňho veľmi prekvapivo reaguje.

,,Nerob to." obraňuje sa Zero, ktorej to nie je veľmi jedno čo s ňou vyvádza.

,,Prečo? Nepáči sa ti niečo?" usmeje sa uštipačne a dá sa nad ňou na štyri.

,,Ja som tá čo ťa ovláda. Nie ty mňa." povie bez ďalších zdržaní a kolenom ho kopne do rebra, a tak ho prinúti si ľahnúť vedľa nej.

Tento raz úškrn na tvári hraje jej.
Sadne si na jeho panvu a zavrtí sa aby si našla správne miesto.

,,Naozaj?" zasmeje sa jej ako odpoveď a okamžite sa aj s ňou pretočí, čím si vyslúži byť medzi jej nohami.

Zero tlmene vykríkne s rukami na puse a úsmevom na perách.
Mavros sa na ňu natlačí o čosi viac a ona sa nad tým iba zasmeje.

,,Myslím si, že je to hlúpy nápad." ozve sa nečakane Prekliatá so zamysleným výrazom v tvári.
Takto pôsobila vždy najkrajšie.

,,Na čo narážaš?" opýta sa nechápavo a skloní sa k jej brušku, kde naň prilepí svoje pery.

,,Na náš plán a na to čo na mne momentálne skúšaš." uškrnie sa po chvíli, keď ju to naozaj začne náramne štekliť.

,,A ja si myslím, že to je ideálny plán." odporuje jej Mavros a ona mu zatlačí na ramená, no on nad tým iba beznádejne pokrúti hlavou a naďalej pokračuje v tom čo začal.

,,Ale no tak. Prosím." povie so smutným výrazom na tvári Prekliatá a on iba s odporom sa napokon od nej odtiahne.

,,Heh. Tak sa to robí." zasmeje sa a tento raz na posteli skončí Mavros.

,,Ty..." začne, ale iba nad tým pokrúti hlavou a na jej tvári zahrá svoju úlohu úškrn.

S panvou sa mu zavrtí ešte viac a on sa snaží potlačiť ston.

,,Mali by sme prestať." zašepká mu Zero a on sa na ňu pozrie so smutným výrazom.

,,Nepozeraj sa tak na mňa. Je to blbý nápad a ty to veľmi dobre vieš." povie okamžite na jeho pohľad a jeho výraz sa zmení ešte na smutnejší než predtým.

,,Povedala som, že nie." povie bez obalu a postaví sa aby na ňu nedosiahol.
Mavros si iba povzdychne a ľahne si na brucho aby dovidel na ňu ako pristupuje k malému okrúhlemu oknu.

,,Nehovor, že sa hanbíš." zavrčí Mavros a ona zatvorí oči.
,,To myslíš vážne?"

Radšej iba prikývne s naďalej zatvorenými očami.

,,Zero. Pozri sa na mňa. Obaja vieme, že sa nehanbíš." zasmeje sa s úškrnom Mavros.

,,Naozaj? Máš dôkaz?" hneď sa naňho vrhne s mračením, keď sa k nemu otočí už s otvorenými očami.
Jeho úsmev sa rozšíri ešte viac a ona si uvedomí na čo myslí a zvrátiť to už dávno nie je možné.

,,Tak napríklad, keď sme ešte boli v hrade. Nevieš náhodou kto chodil do dračej stajne každý večer iba v župane?" sleduje jej výraz tváre, ktorý jej začína zdokonaľovať červenými líčkami.
Rozhodol sa pokračovať.

,,A takou náhodou nevieš kto na mne po nociach jazdil úplne nahý? Teda skôr, nahá?" uškrnie sa ešte viac, keď jej červeň postupuje po celej tvári.

,,Neviem o čom to-"

,,Naozaj?" nedovolí jej dokončiť a hneď sa na ňu pritlačí čím ju uväzní medzi stenou a ním.
Nakloní sa k jej krku a nosom jej prejde po krku po čom sa jej tam nazhromaždí husia koža.
,,Ty sa nehanbíš. V tom je niečo iné."
dokončí nakoniec s úprimnou tvárou a tentokrát sa smutne usmeje.

,,Nechcem to." povie mu nakoniec na rovinu a on je po prvýkrát v takejto situácii šťastný, že je úprimná.
No potom sa zamyslí nad slovami, ktoré vypustila z úst.

,,Fajn. Môžeme to urobiť, keď budeš chcieť." objíme ju a ona mu to okamžite oplatí.

,,Ako je na tom ruka?" opýta sa.

,,Lepšie. Prežijem to." usmeje sa jemne a pokýve s rukou na znamenie, že to myslí vážne.

,,To som rád. Môžeš s ňou hýbať aj teraz?"

Zero jemne pokrútila rukou.
,,Dá sa to. Bolí to poriadne, ale myslím že by som mohla bojovať aj s týmto." usmeje sa a pozrie sa na neho.
Dobre vie, že ju to bolí viac než tvrdí, a preto do rúk meč chytí iba ak jej ho tam nechajú priviazať.

Zničene si vzdychne a rukou si prejde beznádejne po tvári.

,,Nie je to až také zlé." povie s jemným úsmevom Zero a automaticky zakrúti s rukou ešte raz.
Po jej tvári sa mihne náznak bolesti a so snahou nezastonať.

,,Nehýb s ňou, zhoršuješ si to." povie bez výrazu Mavros a začne nervózne chodiť po kajute.

,,Upokoj sa. Čo ťa štve?" začne Zero a on sa na ňu otočí s nechápavým pohľadom.

,,Ty sa naozaj ešte aj pýtaš?" hneď na ňu vyletí a ona sa prudko zamračí.

,,Bola to nehoda, hovoríš to ako keby ty si nikdy nič také neurobil. Nestojí ti to za rozčúlenie." vysvetlí mu a postaví sa vedľa neho aby mu videla do tváre.

,,Je to snáď nejaká pomsta?"

,,Neviem. Asi si potreboval vybiť zlosť." obraňuje neprítomného Claya Zero a Mavros sa na ňu zamračí ešte viac.

,,To nemyslíš vážne. Ak by mohol rozreže ti ruku. To ťa neštve?!"

,,Naučila som sa odpúšťať. Aj ty by si mal." odvrkne mu a zvrtne sa na päte k východu.

,,Kam ideš?" zavrčí Mavros.

,,Najesť sa. Po prípade sa porozprávať s Clayom."

,,Bezo mňa nejdeš."

,,Tak poď."
Nečakala za ním a hneď vyšla von z kajuty.
Mavros ju musel iba nasledovať.

,,Zero?" ozve sa spoza nich v jedálni Lunin hlas. Zero zodvihne hlavu s plnými ústami.

,,Chcem sa ti ospravedlniť za Claya." povie úprimne a Zero sa iba usmeje, čím spôsobí, že vyzerá ako škrečok a vykúzli tým Lune na tvári úsmev.

,,Poď sa najesť." povie s plnými ústami a Luna si prisadne a pustí sa do jedla spolu s nimi.

(Taaakže, kus pokojnejšia časť, ale tak už ste si asi zvykli :D Taktiež sa chcem poďakovať: ninapavlikk, že stála a stojí po mojom boku a bola mi veľmi veľkou oporou pri začiatkoch (nie úplných) tejto knihy, Ďakujem ti <3 Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)