22
Zero vedela, že šance ich oboch sú vyrovnané.
No nedokázala by sa zmieriť s tým, žeby prehrala.
,,Tak čo? Pripravená?" zasmeje sa Clay, ktorému tvár pohladí úškrn.
,,Ani nevieš ako." odpovie mu taktiež s náznakom úškrnu na perách.
Prvý krok, ako bolo očakávané, urobil Clay, no Zero naďalej stála na mieste.
Clay sa odrazil od podlahy čo ho držala a prudko s oháňajúcim mečom sa k nej rozbehol.
No napriek tomuto tam aj naďalej stála ako stĺp.
Claya to samozrejme netrápilo, ale prekvapilo ho to, že sa mu uhla.
To čo sa v tej chvíli udialo si až uvedomil, keď padal na zem.
Pri páde si všimol ako Zero priťahuje k sebe nohu.
Clay dlho nepadal na zem, s rukou sa odrazil od podlahy a nohy automaticky otočil tak aby ho hneď uniesli a aby sa mohol postaviť.
Zero, ktorá nebola nováčik v tomto, mu hruškou svojho meča vrazila do chrbta a on sa s nepríjemným zvukom sklátil na zem.
Pretočil sa na chrbát a na svoju obranu sekol mečom, ktorý sa stretol so Zeroiným.
Ona sa uškŕňala od ucha k uchu a skrútila ruku, čím obe meče vykrútila, teda, iba Clayov, ktorý mu hneď vypadol z ruky a spadol na zem so zvukom buchnutia o zem.
,,Ale čo, je možné, že si až tak zlý? Teba by sme skôr mali trénovať a nie-" nedokončila Zero, keď sa Clay okamžite a bez najmenšej štipky ľudskosti postavil na zem s náhradnou dýkou.
Prudko s ňou šmykol okolo Zeroinej ruky.
Ona automaticky od neho odskočila.
Oči jej na malú sekundu padli na ruku, z ktorej sa začala rinúť krv.
Ohrnula hornú peru ako to zvyčajne robia vlci pri vrčaní a tým ukázala svoje rady zubov.
Urobila presne to čo Clay pred chvíľou. Rozbehla sa oproti nemu, ale dávala zároveň pozor aby nespravil niečo čo by ju dokázalo položiť na zem.
Clay sa ohnal s dýkou a zároveň nevedomky vystrčil nohu, avšak Zero si to až dosť dobre uvedomovala čo Clay robí.
V behu k nemu urobila otočku aby mohla použiť väčšiu silu na úder s mečom.
No Clay už vyrazil a mieril si to do jej boku. Bolo viac než pravdepodobné, že to schytá, no to ju pobudilo do ešte väčšej rýchlosti a mečom prudko sekla.
Netrafila sa presne do ruky ako chcela, len skoro.
Jej meč sa zaryl do Clayovej dýky hneď nad jeho rukou.
Zero zatlačila ešte oveľa viac a dýka Clayovi z ruky vypadla a odskákala ďalej od nich ako keby sa chcela vyhnúť tomuto boju.
Obaja si pozerali do očí, ktoré sľubovali tie najhoršie a najrôznejšie druhy smrti.
No vyhrať mohol len jeden.
Zero, rýchlejšie než blesk, prudko sekla mečom vedľa Clayovej nohy.
Odsekla mu kúsok topánky a po chvíli na tom mieste a na mieste ruky, kde predtým držal dýku začala prúdiť o niečo viac krvi než Zero plánovala.
,,Má zmysel pokračovať?" opýtala sa nakoniec Zero, ktorá nepôsobila absolútne zadýchane.
,,Má." odpovie Clay zároveň s rukou za opaskom útočiac na Zero.
Zero zareagovala príliš neskoro, a tak iba s rukou ako jej posledná možnosť na obranu, chytila nôž do ruky.
Zeroinina krv sa začala rozlievať ako na noži, tak aj na podlahe.
Zero stlmila bolestivý výkrik, keď zacítila ako sa jej nôž zaryl do kúsku mäsa pod kožou v dlani.
,,Zero! Clay!" zakričala okamžite Luna ako si aj ona uvedomila čo sa deje.
Zero počula rýchle duniace kroky za sebou ako niekto beží k nim. Asi Luna...
Nie. Luna bola za Clayom.
Za jej chrbtom sa ozval jej už dobre známy zvuk premeny.
Mavrosové obrovské predné nohy sa postavili na obidve boky Zero.
Nečakala dlho a ozval sa obrovský rev z Mavrosovej veľkej papule, ktorá mohla zožrať každého na jeden hlt.
Jeho hrdelný rev sa ozýval možno aj na kilometre, no to momentálne nebolo veľmi dôležité.
Teraz bolo dôležité aby neurobil niečo čo by neskôr ľutoval. Teda aby nikomu neublížil.
Clay celou silou zatiahol aby vybral nôž z jej ruky.
Jej začala tiecť krv ešte rýchlejšie a o niečo poriadne viac.
Potlačila zasyčanie ešte viac a ruku si okamžite prikryla druhou. Na tvári si zachovala kamenný výraz a pozorovala ho vražednými očami.
Clayovi prešiel mráz po chrbte, avšak stál zatiaľ ešte pokojne.
Zero odtiahla ruku od tej krvácajúcej a mávla na Mavrosa na znak aby sa premenil.
Bez námietok to urobil.
Po okamžitej premene sa pre istotu postavil pred ňu a na Clayovu stranu sa postavila Luna.
Síce nie pred neho ako chcela, no dopredu porozmýšľala nad tým pred kým Clay bojoval.
Mavros vystrel ruku k Zero a zatiahol ju za seba tak aby ju už vôbec nebolo vidieť.
Clay tento výjav zarazene pozoroval, no po chvíli sa jeho pohľad zmenil na vražedný, keď si spomenul na ich konverzáciu zo včerajška.
Clay z miesta vyrazil oproti Mavrosovi, ktorý celý čas vyčkával na túto chvíľu.
Prudko sa odrazil prikrčený skoro až k podlahe okolo Clayovich nôh a nasadil ranu do jamky medzi Clayovým lítkom a stehnom.
Jemu sa noha podlomila a nôž z ruky vypadol pretože svoje ruky položil na svoje zranené miesto a pokúšal sa pochytiť aspoň trochu dych, ktorý bol o dosť pozadu.
Mavros sa uškrnul nad svojou vykonanou a vydarenou prácou a otočil sa k Zero.
Tá iba prekvapene a s jemným úsmevom tam len tak stála s rukou na tej druhej.
Mavros zmenil okamžite svoj výraz tváre, keď si všimol jej ruku.
Rýchlo sa poobzeral po možnej dezinfekcie ako bol napríklad alkohol.
To až taký problém nebol, našiel ho hneď.
Problém už bol nájsť niečo čím by jej tu ruku obviazal.
,,Mavros." povie pokojne vedľa neho Tia a podáva mu obväz a handričku.
On jej vďačne prikývne a vráti sa k Zero.
Trocha naleje na handričku a bez varovania na jej ruku.
Ona iba prudko privrie oči a snaží sa potlačiť hocijaký zvuk, ktorý by mohla vydať.
Potom jej ruku začal s handričkou utierať a nezabudol ani na druhú.
Potom tú čo si to odniesla viac obviazal obväzom.
Keď to mal hotové, všetci si vydýchli od úľavy.
,,Bolo by fajn ak by si si dala pauzu." pripomenie jej a ona vedela, že nič iné jej nezostáva tak iba prikývla na súhlas a spolu sa vybrali do kajuty.
Po ceste sa ešte Mavros nezabudol pozrieť ponad plece a obdarovať Claya vražedným pohľadom, ktorý mu sľúbil iba to najhoršie.
(Taaakže, ďalšia časť a dúfam, že z nej máte radosť :) Chcem sa všetkým poďakovať, ktorý so mnou držali a aj držia už od začiatku <3
Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top