Clayovi sa odľahlo, že sú v poriadku. Obaja.
No bál sa viac o Zero.
No dobre vedel, že on jej už nijako nemôže pomôcť.
Stala sa z nej už príliš dospelá žena než očakával a už ho nepotrebovala aj napriek tomu, že ho volala so sebou.

Volala ho len preto aby sa mu pomstila, že nechal na pospas Mavrosa?
Alebo to bolo niečo viac?

Nie... Ona ho nikdy nemala viac než rada.
Boli iba priatelia, a tak to aj zostane.
Vždy milovala Mavrosa. A aj bude.

Kto vie ako to je medzi Lunou a Zero.
Tie dve od začiatku nemali k sebe blízko a ani teraz to tak veľmi nevyzerá že by sa to zmenilo.

No niekde v kútiku duše dúfal, že sa to zmení a veril tomu.
No teraz asi ťažko.
Hneď čo povedala, že to spraví, tak nikto neváhal a začal jej objasňovať situáciu.

Bolo ťažké uveriť tomu, že pomôže, no muselo sa naozaj stať niečo čo ju k tomu prinútilo
Možno ju presvedčil Mavros. A ako tak rozmýšľal s ním sa asi ani raz nerozprával.

A so Zero... Začne to byť ťažké.
Má už úlohu a oni sa musia na to všetko taktiež pripraviť.

Musí si naozaj po tomto vysvetľovaní pohovoriť s Mavrosom.

Keď skončili s prípravami, tak sa Zero vybrala do svojej kajuty, no bez Mavrosa.
On sa rozhodol ju dobehnúť neskôr, avšak teraz išiel sa pozrieť na čierne nebo.
Clay neváhal a šiel za ním.

,,Mavros?" opýtal sa Clay, keď pristúpil k Mavrosovi a oprel sa o zábradlie.

,,Hm?" ozval sa Mavros otočiac k nemu hlavu s otázkou v očiach.

,,Môžeš na chvíľu?" opýtal sa nakoniec Clay s jemným priškrteným úsmevom.

Mavros iba prikývol a znova venoval svoju pozornosť moru a nebu.

,,Ako je to medzi tebou a Zero?" prešiel rovno k veci Clay za čo sa v duchu karhal.

Mavros sa iba zasmial a pokýval hlavou nad tým.
,,Sme spriaznené duše. Urobíme pre seba hocičo aby sme jeden druhého ochránili." vysvetlil jednoducho a pozrel sa Clayovi úprimne do očí.

,,Takýto vzťah ľudia nemajú..." povie vážne a až príliš úprimne Mavros.

Claya zamrazí až do morku kostí a podvedome si praje aby nikdy k nemu neprehovoril.

,,Nájdu na výnimky." obraňuje sa Clay.

,,Áno, ale ty ňou nie si." povie s úškrnom na tvári Mavros a Clay sa zamračí.

,,Viem to aj bez teba." precedí cez zuby Clay ako odpoveď a Mavros sa zasmeje.

,,Myslel si si, že ťa bude milovať?" zašepkal Mavros tak aby to počul iba on.

Clayovi srdce vynechalo úder.
Pomaly a s vystrašenými očami sa na neho pozrel.

,,Myslel si si, že to nikto z nás nevie? Otvor už konečne oči. Zero po tebe netúži, ale niekto iný áno." uškrnie sa Mavros a odstrčí sa od zábradlia.
,,Dobrú noc." popraje a odíde do svojej kajuty.

Už nikdy...
Už nikdy s ním nechcem hovoriť...

Zachveje sa Clay aj napriek tomu, že vonku je dosť teplo.

Mavros otvoril dvere kajuty bez zaklopania a Zero našiel ležať na posteli chrbtom k nemu.
Jej maska odpočívala na stolíku.
Mavros sa usmial a jemne a potichu zatvoril za sebou dvere... A samozrejme aj zamkol.

Zero pootočila hlavou a jemne sa na Mavrosa usmiala.

,,Ahoj." pozdravila ho chrapľavo, čo vypovedalo, že spala a on ju zobudil.

,,Prepáč, že som ťa zobudil." povedal po ceste k nej a rukou jej prešiel po bokoch a vtlačil jej bozk na kľúčnu kosť, na krk, na líce a nakoniec na čelo.

Zero sa zasmiala a zhodila ho na posteľ vedľa seba.
Sadla si na neho obkročmo a s hlavou sa naklonila k jeho uchu.

,,Bol si na Claya krutý. To sa nerobí." zašepká mu smutne do ucha a on preglgne.

,,Ospravedlňujem sa, pani moja." zašepká jej s jemným úškrnom na tvári.

Zero sa zasmeje a zlezie z neho na svoju časť posteli.
Mavros si ju k sebe prudko pritiahne a zahryzne sa jej do ucha.

Zero jemne zhíkne a hneď naňho zavrčí.

,,Ale čo, niekto tu má zlosť?" povie cez zuby Mavros a ona sa rozvrčí ešte viac.

,,Mavros..." zasyčí a na oplátku sa mu zahryzne do krku.

,,Prekliatá..."

A hryznutie jej oplatí.

,,To čo... To ako vyzeráte?!" rozkričala sa Luna, keď jej pri raňajkách padol pohľad na tých dvoch, hneď keď vošli do kuchynky.

,,On si začal..." povie na obranu potichu Zero a prstom ukáže na Mavrosa, ktorý v šoku a s otvorenými ústami na ňu vyvalí oči.

,,Zaujímavé." zasmeje sa Lia a pokrúti nad nimi hlavou.

,,Kam to až zašlo?" opýtal sa zvedavý Clay a kútikom oka ich sledoval.

,,Neboj sa. Počká si ešte veľmi dlho." zasmeje sa Mavros a pritiahne si ju k sebe na čo jej vtisne bozk na vŕšok hlavy.

,,Ehm... Sme pri raňajkách..." odkašle si Luna a pokýve na stôl, na ktorom je jedlo, že je až ťažké si z neho vybrať.

Po raňajkách si prebrali ešte raz svoju misiu, keďže ich cesta musela trvať ešte jeden deň.

Pre bezpečnosť sa Mao rozhodol, že pôjdu dlhšou, ale pokojnou cestou.
Nechcel riskovať, že ich niekto prepadne a oni budú bezmocní.

Nikomu to nerobilo ani najmenší problém, skôr naopak. Mohli si aspoň nacvičiť svoje vystúpenie a začať aj trénovať.

,,Vieš to aj lepšie! Zaber!" zakričala Tia na Zero, ktorá šermovala s Liou.

Ako keby nebolo málo to čo už mala vytrénované. No rozhodla sa zabrať ešte viac, rozhodla sa prekonať vlastné hranice a ísť oveľa ďalej.

Víťazstvo predsa nepadá z neba. A aj keby, nikdy nebude zadarmo.

Po asi hodine si dali pauzu.
Obe boli prepotené ako keby spadli do vody a ruky ich boleli ako keby im ich privalil kov.

Čo nebolo ďaleko od pravdy.

No napriek tomu, Zero vstala.

,,Päť minút mi stačí." povie odvážne.

,,Mne nie!" odvrkne len Lia.

,,Tak potom nech ide ďalší."

,,Ja idem." ozve sa Clay a ona podvihne obočie.

,,Fajn." prikývne nakoniec.

Dobre... Si síce v nevýhode, ale aj napriek tomu musíš poriadne zabrať. V boji nikoho nebude zaujímať či s alebo nie si unavená, musíš podať aj napriek všetkému najväčší výkon.

(Taaakže, guuuuys, hope you like it😊dúfam, že sa vám časť páčila, síce neskoro, ale no, už si nemôžem dovoliť zdržanie, keď ide do tuhého.
Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)