13

Mavrosovi bolo o niečo lepšie, a preto bol plne vo vedomí a venoval sa plánovaniu oslobodzovania otrokov.
Najviac tomu venovala pozornosť Luna, keďže to ona prišla s tým aby ich oslobodili.

Zero, Mavros a dvojičky iba počúvali a snažili sa nejako dopomôcť.
Teda, iba Tia sa o to snažila. Zero, Mavros a Lia sa na to úplne vykašľali a hrali karty.

,,Pokiaľ odlákame pozornosť na tejto strane,"hovorila Luna a ukazovala na miesto, ktoré myslela, na provizórnej mape ich plánu.
,,Tak budeme mať väčšie možnosti na úspech."dokončí a pozrie sa na Kole, ktorý to zo všetkých najviac očami zožieral.

,,Takže?"nenápadne Luna slovne podstrčila ostatných aby povedali svoj názor.

,,Takže som vyhrala!"zvrieskne Lia a prudko hodí svoje karty k ostatným a už si posúva k sebe svoju orieškovú výhru.

,,Mohli by ste sa utíšiť?"upozorní ich Luna cez zaťaté zuby.
,,Nemohli by ste sa aspoň trochu sústrediť na náš plán?"dokončí otázku Luna a všetkých troch prepaľuje pohľadom.

,,Keď bude úplne kompletný, tak nám ho poviete."povie pokojne Mavros a začne kartovať a rozdávať aby začali hrať ďalšie kolo.

,,Nie. Postavíte sa tu a budete sledovať čo sa deje. Nehodlám to opakovať ešte raz."odvrkla Luna, čím si vyslúžila Mavrosov prepaľujúci a temný pohľad.

,,Ale, rozviazal sa ti snáď jazyk?"zasyčal Mavros s cudzím a zároveň temným hlasom čím Lunu vyviedol z miery a tým ju umlčal.

,,Ten plán nám poviete, až keď bude kompletný."dokončí Zero s kamenným hlasom, a tak sa Luna rozpamätá z tranzu.
,,Myslím, že je to až nadmieru jasné, nemám pravdu?"uškrnie sa Zero a berie do rúk svoje karty čím ukončí ich konverzáciu a plne sa začne venovať hre a zároveň zachytávať naďalej všetky informácie, o ktorých sa doteraz bavili.

Pomaly sa už začalo stmievať, takže bol najideálnejší čas na pozorovanie strážnikov.
Tentokrát tomu venovali pozornosť Zero, Mavros a Lia.

Obe strany sa na tom zhodli, keďže to boli teoreticky rovnocenné dohody.

,,Tak, tu máte plán."povie hrdo Luna a všetci traja spozornejú.
,,Potrebujeme aby ste šli nám zistiť ako sa pohybujú strážcovia. A všetko presne."uškrnula sa Luna nad tým, že prevzala vedenie.

,,Na tvojom mieste by som sa neusmieval, slečinka."zavrčí Mavros a pomaly sa zdvihne zo stoličky.

Luna sa na neho zamračí, ale hneď sklopí zrak aby s ním nehrala už dopredu prehranú hru o dominanciu.

,,Hovor. Nech sme predsa aspoň trochu užitoční."ozve sa tentokrát Zero a zdvihne sa aby si oboch premerala pohľadom.

A tak skončili krčiaci sa v kríkoch pozorujúc strážnikov, ktorý sa menili vždy po pol hodine.

,,Už môžeme odísť?"zašepkal Mavros Zero a ona sa na neho neveriacky pozrela.

,,Ešte chvíľu."odpovie Zero a znova pozoruje strážnikov, ktorý sa akurát začali meniť.

Keď sa už-už začala zakrádať na odchod, niekto prišiel k strážnikom a všetci okamžite spozorneli.

Pravdepodobne ich veliteľ.

Prebleslo sa v Zeroinej mysli a Mavros jej na to iba jemne prikývol.
Obaja dobre vedeli, že si dokážu navzájom čítať myšlienky.

Veliteľ mal zakrytú tvár kapucňou, takže iba mohli vidieť ako sa potichu rozpráva so svojimi poddanými.

,,Počuješ niečo?"zašepká Lia Zero, ktorá iba záporne pokrúti hlavou.

Zrazu s Mavrosom prudko trhlo, ale už bolo až príliš neskoro aby obidve upozornil na nezvaných hosťov, ktorý im k ústnej dutine pridržali omamnú látku.

Zero sa iba zúfalo pozrela na Mavrosa, ktorý svojho útočníka sa pokúsil zneškodniť, no opak sa stal pravdou a Zero viac so svojim zrakom nemohla nikoho registrovať, keďže ju premohla únava.

Ako to bežne býva vo väzniciach, tak ani tu sa to veľmi nelíšilo od zúfalých nárekov otrokov.

Zero sa jemne pomrvila a oplátkou jej bola prudká bolesť hlavy a znemožnený pohyb.

Pomaly pootvorila oči a snažila sa v tme niečo rozlíšiť, no zrak ju veľmi neposlúchal, a tak sa radšej sústredila na svoj sluch.

Nárek otrokov, rinčanie kovov a pravidelné dýchanie.
Snažila sa porozhliadnúť za pokojným dýchaním a vo svetle fakle uvidela postavu, ktorá sedela na stoličke a chrbticou sa opierala o čelo stoličky.

Zero sa zodvihla na lakte spoločne so zvukom rinčania kovov, ktoré boli upevnené na jej zápästiach.

Osoba na stoličke natočila hlavu k Prekliatej a pozorne ju sledovala.
Zero si premerievala osobu od hlavy po päty a podľa toho zistila, že postava patrí mužskému pohlaviu.

Zero sa pomaly zdvihla na kolená, no naďalej sledovala siluetu muža, ktorý nezaostával a tiež ju napodobňoval.

Zero necítila nič a ani na otázky sa nechcela pýtať, keďže jej bolo skoro všetko jasné, no nebola si tým istá.

,,Dobré ráno."povedal pokojným hlasom muž sediaci na stoličke.
,,Myslel som, že mi budeš hneď okamžite klásť otázky."

Zero si naďalej udržiavala kamennú tvár a snažila sa zistiť všetky detaily, ktoré sa týkali toho muža.
Na jeho hlas by mu typovala okolo tridsiatky.
No postavovo bol o päť rokov mladší, takže môže mať okolo dvadsať šesť.

,,Tak? Čo máš na jazyku?"opýta sa a v hlase je poznať, že sa uškŕňa.

Zero poriadne zvážila všetky svoje otázky. Kde je, to vie. Prečo, tým si nie je istá.

,,Kto si?"zachrapčí a očakáva, že jej maska dopomôže no... Nič.
Zamračí sa nad týmto faktom a potlačí nutkanie si siahnuť na tvár aby zistila, či ju tam má.
Teraz sú v hre iné starosti ako jej z časti dokaličená tvár.

,,Tvoj mučiteľ."zasyčal a prudko sa rozosmial až Prekliatú zamrazilo.

Kto to je?!

Zero!

Mavros!

Nikde ťa necítim. Kde približne si?

Netuším, v nejakej väznici, ale tým ti ani veľmi nepomô-

Zero nedokázala dokončiť myšlienkový odkaz, keď ju v tom začalo niečo vo vnútri doslova zožierať.
Prudko zvrieskla a sklonila hlavu až k zemi v snahe utlmiť bolesť, čo ani zďaleka nepomáhalo.

,,Nie je slušné sa pri mne rozprávať s niekým iným."zapriadol neznámy muž, ktorý sa zdvihol zo stoličky a presne si to nasmeroval ku Zero, ktorá sa naďalej zvíjala v bolestiach.

,,Kto si?!"znova naňho zvrieskla a on sa ku nej priblížil až nepríjemne blízko, sklonil sa k nej a kľakol si na jedno koleno.
Sklonil hlavu až k jej uchu a zasmial sa.

,,Už som to hovoril. Tvoj mučiteľ."zase jej odpovie rovnako ako predtým.

(Taaakže, nová časť je konečne tu :) vaše názory mi pokojne píšte a ak chcete niečo zmeniť, som k dispozícii.
Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top