10

Zero sa znovu pozrela na sestry a naznačila im aby prišli bližšie.

,,Tá vonku je Luna, nepoznám ju dosť dobre, ale chcela odo mňa pomoc. Viem aj, že mala vysoké postavenie lebo sa snaží oslobodiť otrokov a aj mi to potvrdila."vysvetlí potichu Zero a s hlavou pokynie na vonkajšie prostredie, čím naznačí, že naozaj myslí osobu čo je vonku a nesie meno Luna.

,,Funguje to kúzlo?"zašepkala otázku mierenú Tii, ktorá hneď ju pochopila aj bez vysvetľovania a rýchlo prikývla na súhlas.

Zero aj napriek tomu pomaly kráčala k oknu, z ktorého vykukla iba čiastočne, aby jej zvyšok tela zakrývala drevená stena.

Luna sa rozhliadala úplne všade a zároveň sa skrývala aby si ju nikto nevšimol.

Prešla si výcvikom, nie si obyčajný človek.

Prešlo v hlave Zero a spomalila dych aby ju nebolo úplne počuť.

,,Viem, že si tu Prekliatá!"zakričala odrazu Luna a začala hľadieť nad svoju hlavu.

Nie... Ty nie si vôbec človek.

Znova sa prehnalo v mysli Zero, keď poriadne zavetrila.
Luna pred Zeroiným nosom skryla svoj pach, no teraz z nej sršal ako keby mal zabrať celú Zlú zem.

Zero sa porozhliadla po miestnosti, no netrvalo dlho kým našla čo hľadala.

,,Môžem si požičať luk a šíp?"zašepkala Zero Lii, ktorá okamžite siahla po veci, o ktoré ju Zero poprosila.

Zero s vďačným výrazom si ich vzala a opatrne namierila na Lunu.
Poriadne sa nadýchla a zadržala dych, jedno oko privrela a tetivu so šípom napriahla.
Chvíľu mierila aby si svojim cieľom bola istá a neminula.
Vystrelila.

Šíp letel prudkou rýchlosťou a vo vzduchu sa otáčal.
Mieril presne na Luninu lebku.
Zero sa už pripravila na to, že sa zmýlila a predsa Luna nemá nadprirodzené schopnosti, no opak bol pravdou.

Luna sa prudko zvrtla k šípu čelom a s mečom, ktorý držala v ruke sekla po šípe, ktorý sa rozštiepil po náraze do mohutného meča.

Zero sa sebavedomo uškŕňala zatiaľ čo Luna si uvedomila o čo Prekliatej šlo.
Zero naznačila Tii aby zrušila kúzlo a ona tak urobila.
Lia sa na obe mračila, hlavne na sestru.

,,Čo to má znamenať?!"zakričala Luna a sledovala Zero s ostražitosťou aby neurobila ďalšiu vec, ktorá by mohla ohroziť Lunin život.

,,Tak predsa nie si človek."odpovedala Zero a Luna na ňu neveriacky hľadala.
Prekukla ju. Bezpochyby.

,,Prečo si tu?"opýtala sa Zero a Luna spozornela.

,,Ja som tu aby som kládla otázky!"zakričala Luna na Zero, ktorá sa rozosmiala hneď čo Luna dokončila vetu.

,,Nie si na svojom území. Sme v prevahe."zagánila Zero na Lunu, ktorá zostala stáť ako oparená.

,,Prečo si tu?"znova sa opýtala Zero modrovlasej, ktorá mala skrivené obočie nadol.

,,Prišla som po teba."vysvetlila jednoducho Luna a snažila sa nahľadnúť do dreveného domčeka visiaceho na strome.

,,Zabudni. Idem si po Mavrosa... S mojou skupinou."odpovedala Zero, ktorá sa otočila na sestry, ktoré iba súhlasne prikývli.

Rozhodli sa. Nechali Zero aby bola ich veliteľkou, hoc Lia celkom dosť protestovala.

,,Milé. A čo Clay?"uškrnula sa Luna.
,,Je na vašej strane."povie Zero čím Lunu vyvedie z miery.

,,Ako to myslíš?"
,,Je s vami. Vy idete zachrániť otrokov a ja draka."
,,Ako vieš, že je na našej strane?"
,,Je nadmieru jasné, že bude s vami. Teda, presnejšie s tebou."zazubí sa Zero.

Luna sa zamračí a potom sa v jej tvári objaví pochopenie.

,,To predsa..."začne Luna, no Zero ju predbehne:
,,Je to možné. Má ťa rád. Myslím, že pôjde s tebou úplne všade."zasmeje sa Zero čím Lunu vyprovokuje ešte väčšmi.

Luna sa rozbehne oproti Zero, ktorá prudko zoskočila na zem.
Pristála na obe nohy, ale bolesť sa jej nevyhla.
Zadržala syknutie a rozbehla sa oproti Lune už so svojim vytaseným mečom.

Obe pri behu sa s mečmi ohnali, a keď už boli dostatočne pri sebe blízko, tak udreli s mečmi tej druhej.

Medzi nimi zavládol boj s mečmi. Oháňali sa a meče sa na ich pokyny do seba zarývali.
Obe predvádzali svoj vlastný bojový tanec, ktorý sa vlieval dokopy a tým tvoril nádhernú auru.

Zero zatiaľ iba blokovala Lunine útoky a zároveň sa im vyhýbala.
No dochádzala jej trpezlivosť.
Prudko sekla na najnižší bod meča, hneď pri hruške.

Lunu to vyviedlo z miery a tým stratila pozornosť, ktorú celý čas venovala Zero.
Zero prudko zaútočila na jej meč, ktorý hneď Lune po náraze vyletel z ruky.
Luna zaspätkovala prirýchlo a tým sa potkla o vlastné nohy.

Zero sa k nej priblížila s mečom v ruke, ktorý sa chystala zatlačiť na jej hrdlo, no nevšimla si dýky, ktorú Luna vytiahla z topánky.

Luna ju prudko hodila do Zero.
Ona sa na poslednú chvíľu uhla a dýka ju oškrela okolo lícnej kosti a prerazila si cestu aj k jej uchu, ktoré tak isto porezala.

Zero pocítila nával slabej bolesti.
Potlačila nutkanie si utrieť teplú stekajúcu krv, a preto zamerala stále svoju pozornosť na Lunu.

No nie nadlho.
Z diaľky sa ozval obrovský rev, ktorý drásal uši a Zero preto si ich chytila aby nával zvuku trochu pretrpela.

Ten rev dosť dobre poznala.
Otočila sa za smerom odkiaľ prichádzal.

Snáď naše puto...

Nedokončila myšlienku lebo sa snažila nahmatať puto, ktoré...

Je pevné a živé...

Prudko sa rozbehne za doznievajúcim zvukom revu a ignoruje všetky volania.

Je tu! Žije!

Behalo jej v mysli a od radosti zrýchlila o niečo viac.
Už dlho takto neutekala, plná radosti.

Zero preskakovala všetky korene, ktoré vytŕčali zo zeme
Preskočila cez padnutý strom pomocou odrazu z jednej ruky a naďalej zrýchľovala.

Prešla ešte kúsok cesty a pred ňou sa zjavilo táborisko plné otrokov. No tí ju netrápili, trápil ju drak, ktorý bol uväznený ostrými reťazami, ktoré sa mu zarezávali pod kožu až do mäsa.

Ľudia ozbrojený až po uši ho ťahali k zemi, keďže sa snažil ako tak vstať.
Vzlietnuť by nemohol lebo jeho krídla boli doničené.

Ze... Ro...

Počula vo svojej mysli známi mužský hlas.

Som tu! Zachránim ťa a-

Uteč... Hneď...

Zero zarazene sledovala Mavrosove oči, ktoré ju vyhľadali a pokynuli jej aby zmizla.

Nie, neopustím ťa!

Už jej neodpovedal. Zavrel oči a jeho celé telo znehybnelo.

Zero by prisahala, že jej srdce vynechalo úder.
Chcela vykríknuť, ale ženská ruka jej uväznila ústa.

(Taaakže, až tak neskoro na konci týždňa :D ľudia, mám pre vás (možno pre mňa) zlú správu. Keďže už sa zase začína škola tak i ja musím začať s učením, ale k veci.
Idem teraz do 9 ročníka, a preto budú aj prijímačky na stredné školy.
Nie žeby vás to malo trápiť, ale idem na zdravotnú školu a väčšina z vás vie, že je to ťažká škola.
Ale k tomu "dôležitejšiemu", nebudem tu pravdepodobne pridávať jedenkrát do týždňa, ale možno jedenkrát do mesiaca.
Veľmi ma to mrzí, ale ja som tie debilné školy nevymýšľala XD
Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top