,,A teraz si povieme, čo máš vlastne urobiť," povedal Dramatgon a zahľadel sa Solveig do očí. ,,Musíš zistiť kde sa vlastne nachádza sídlo Measgadarthu. Je veľmi dobre strážené a o jeho polohe vedia len členovia rady. Ale vedia o ňom aj niektorí z tých, čo pracujú pre Measgadarth. A zameriaš sa presne na tieto čarodejnice, ktoré nie sú až tak mocné. Výskumné miesto sa nachádza uprostred Skoillského lesa. Je to menšia pevnosť, ktorá pozostáva len z kamennej veže. 

Musíš myslieť na to, že my draci máme zostať prekvapením. Nesmú sa o nás dozvedieť. Ale aj napriek tomu môžete využívať naše schopnosti. Nezabúdaj, že draci vedia tvoriť sny a tento fakt ti môže veľmi pomôcť,  rovnako ako to, že jedna z vecí, ktorá sa ti s ľahkosťou zmocní tvojej mysle je strach.  Tak niečo vymyslite a potom mi váš plán predložte."

۞

Nannu zobudilo slabé svetlo sviečky. Vždy mala ľahký spánok a zobudil ju aj najmenší šramot. Pretrela si oči. Dobre si pamätala, že sviečku zhasla. A možno predsa len zabudla, dnes bola unavená. Spravila prstami jednoduché gesto a plameň pri tom závane vetra zhasol. Nanna si opäť ľahla a pomaly zaspávala, keď zachytila slabý blikot sviečky. No teraz nehorela len jedna sviečka ale rovno tri. Zažmurkala a svetlo zmizlo. Čo blázni? Pokrútila hlavou a ľahla si s pohľadom upretým na sviečku. 

Sviečky sa znovu rozhoreli. Nanna sa zamračila, posadila sa a odhrnula si dlhé tmavohnedé vlasy z tváre. Pristúpila ku najbližšej sviečke a chcela ju sfúknuť, keď sa ozval hlas. Bol chladný a zdalo sa, že vychádza z plameňa.

,,Nanna," to bolo jediné čo povedal. Nannu zamrazilo a zovrelo jej žalúdok. Zdalo sa jej to alebo naozaj ten plameň prehovoril.

Chvíľu bolo ticho a Nanna si pomyslela, že sa jej to naozaj iba zdalo, keď sa hlas znovu ozval vyslovujúc jej meno.

,,Kto si?" hoci mala normálne Nanna zvučný hlas, teraz znel ticho a roztrasene.

,,Kto som," povedal plameň. ,,Dobrá otázka Nanna. Kto som. Kto si myslíš, že som?"

Nanna mlčala a hľadela na sviečku. Premkol ju strach.

Zrazu sviečka zhasla a znovu sa ozval hlas, vtedy si Nanna uvedomila, že nevychádzal z plameňa.

,,Kto som?"

Za chrbtom sa niečo rozžiarilo a Nanna sa prudko otočila. Od hrôzy stŕpla na mieste. Na konci miestnosti stála ohnivá postava, ktorej patril hlas.

,,Som tvoja nočná mora, Nanna," povedala postava a začala sa na ňu valila. Nanna vykríkla.

۞

Nanna sa prudko posadila na posteli, celá spotená a vydesená. Chvíľu hľadela do tmy. Nesvietili tam žiadne sviečky, trhane sa nadýchla. 

,,Bol to len sen," zašepkala.

,,A som aj tvoj strach," ozval sa hlas z jej sna, tentoraz však znel desivejšie a strašnejšie ako predtým. Nannu oblial studený pot. 

Na konci miestnosti sa znovu objavila tá ohnivá postava. Pomaly k nej kráčala. Nanna bola opäť paralyzovaná. Nahla sa k nej ohnivá tvár a prepichovali ju ohnivé oči.

,,Čo odo mňa chceš?" zašepkala Nanna nečujne.

,,Nie až tak veľa, malú informáciu, polohu určitého miesta. A keď mi ju prezradíš, sľubujem, že viac neprídem a nikdy sa neuvidíme."

Nanna len mlčala. Postava znovu prehovorila.

,,Kde je sídlo Measgadarthu?"

Tie slová akoby ju prebrali a ona opäť začala premýšľať racionálne. Toto stvorenie prišlo len preto aby sa dozvedelo viac o rade, všimla si, že je to vlastne žena. Bola to zrejme ohnivá čarodejka. Nie je to žiadny démon ako sa zo začiatku nazdávala. 

,,Nič ti nepoviem," povedala a teraz už jej hlas nebol až tak tichý.

,,Ale povieš," odvetila jej zlovestne čarodejka.

Vtedy Nanna zacítila akoby, sa jej vnútro rozhorelo, ale nezostal jej žiaden vzduch, nemohla kričať, aby ju mohol niekto počuť. Telo sa jej vzmietalo v agónii bolesti, vnútornosti jej horeli a chceli sa dostať von. Bolesť ustala tak ako prišla, náhle a nečakane.

,,Povedz, Nanna, kde je sídlo Measgadarthu?"

Nanna si oblizla suché pery.

,,Nikdy sa to nedozvieš."

Opäť ju pohltila tá istá bolesť. Len tentoraz sa zdalo, že je stonásobne silnejšia. Snažila sa nejakým spôsobom polapiť dych, mala pocit, že sa udusí a zároveň zhorí. Bolesť ustala a Nanna začala lapať po dychu.

,,Povedz, Nanna, kde je sídlo Measgadarthu?" spýtala sa tú istú otázku ohnivá postava.

Nanna zdvihla zrak, z rozhryznutej pery jej tiekla krv. Nechápala to, ohnivé čarodejky považovala vždy za tie najslabšie a celkovo dosť bezcenné, ale táto? Toto nemohla byť normálna čarodejnica. Ale aj napriek hrôze mlčala.

,,Hmm, vieš o tom, že to najhoršie len príde?"

,,Vráť sa do ashaidlu, odkiaľ si aj prišla ty grimuca," zavrčala Nanna a napľula čarodejke do tváre.

Ohnivá postava sa ešte viacej rozhorela a Nannu pohltila taká bolesť akú si nevedela ani len predstaviť, keď sa jej minul aj posledný kúsok vzduchu zvalila sa na zem.

۞

Solveig sa nedokázala pozrieť na telo mŕtvej čarodejnice. Prestala horieť a otočila sa, keď na okno udrel dračí chvost. Pristúpila k oknu a otvorila ho. Pozrela sa do Roigonovych zlatých očí.

,,Ospravedlňujem sa," zašepkala v myšlienkach. ,,Nechala som sa uniesť."

,,To nič budú ďalšie príležitosti," snažili sa ju upokojiť dračie oči.

 Solveig sa pousmiala a prikývla. Prvýkrát sa obzrela na mŕtvu vzdušnú čarodejnicu. Chvíľu sa jej zdalo, že sa vrátila v čase a miesto jej hnedých vystrašených očí vidí zafírovomodré. Pokrútila hlavou aby z mysle vyhnala vidinu a vysadla na Roigonov chrbát a spolu sa vrhli do tmy.

  ۞

,,Asi sa jej nepodarilo zaklínadlo, telo nieslo znaky udusenia," dokončila Gemma a pozrela sa na Valdis sediacu za stolom.

Valdis si povzdychla.

,,Možno a možno nie," pokývala hlavou.

,,Vidíš nejakú inú možnosť? Naposledy vydýchla niekedy uprostred noci a jej telo nenesie známky násilia alebo boja."

,,Veď práve."

,,Nechápem ako to myslíš."

,,Prečo by čarovala uprostred noci."

,,To sa už asi nedozvieme, nelám si nad tým hlavu Valdis. Prečo by niekto chcel zabiť vzdušnú čarodejku?"

,,Nebola až tak obyčajná, viedla väčšinu výskumov a bola to asi najlepšia kandidátka na miesto v rade."

,,Myslíš si, že ju niekto zabil aby mohol usilovať o jej post? alebo, že niečo zistila?"

,,To ešte neviem, ale nesieme vylúčiť, žiadnu možnosť."

,,Zbytočne sa strachuješ, podľa môjho názoru."

,,Nikdy nevieš."

Gemma pokrčila plecami a vyšla z Valdisinej kancelárie a nechala ju tam s jej myšlienkami.