Ahojte, podarilo sa mi zbuchnúť novú kapitolu už dnes, tak verím, že vás poteší :) Príjemné čítanie

„Mellisa!" skríkla Rebeca a pred očami mi luskla prstami. Jej hlas znel naliehavo a rázne. Dvihla som k nej zrak.

„Konečne," vydýchla úľavou, „čo sa stalo? Si bledá ako stena," znepokojene si ma premerala.

„Ja...," postavila som sa, zazerajúc tupo pred seba presúvala svoje telo za bar. S Rebecou v tesnom závese, natiahla som sa po kabelke a zbalila si veci. Zastala mi v zornom uhle a spýtavo dvihla ruky dlaňami nahor.

„Musím odísť, prepáč," prehodila som s trpkosťou v hlase a náhliac sa von sa modlila, aby ma nenasledovala. Cítiac na sebe jej upretý pohľad, zatlačila som do vchodových dverí a vybehla na ulicu ako splašený zajac. Horlivo hľadajúc v kabelke mobil som sa začínala potiť. Myšlienky uháňali šialenou rýchlosťou a netušiac, kam skôr vykročiť, som zastala a zhlboka sa nadýchla. Zvažujúc, či vytočiť Raya alebo Johnyho som odomkla telefón a ukazovákom rolovala zoznam, sledujúc striedavo okolie a plynúce mená na displeji. Jeden posledný dotyk, ruka natiahnutá k uchu a prerývané dýchanie.

„Johny, musíš ísť okamžite k mame. Ja ti neviem teraz nič vysvetliť, len ťa prosím, príď tam čo najskôr," chrlila som zo seba ani netušiac, či ma vníma, keďže sa nestihol ozvať. Zložila som a takmer sa rozbehla v snahe dostať sa k mame čo najskôr.

Až pri vchodových dverách som si uvedomila, aká zbytočná moja cesta bola. Poludňajšia hodina ma utvrdila v tom, že mama je stále v práci a domov dorazí najskôr o dve hodiny. Pri zmätku, ktorý mi v hlave nastal, som si v zúfalej potrebe byť pri nej čo najskôr tento fakt vôbec neuvedomila. Opäť som vytiahla mobil, tentoraz s jasným zámerom.

„Ahoj, kedy prídeš domov?" pokúšala som sa maskovať napätie.

„Okolo siedmej," odvetila pokojne, „zastavíš sa?"

„Áno. Ja.. určite prídem," tvár sa mi vraštila do nešťastnej grimasy. Rozlúčila som sa a otáčajúc sa za zvukom motorky, ktorá prudko vystrelila zo zákruty, som zložila.

Johny razom zastal, až zaškrípali brzdy a zložil si prilbu.

„Čo sa deje?" pritiahol obočie a pozrel na mamin dom. Onemela som, netušiac odpoveď. Sama som tápala, rozhodnutie bežať sem a zalarmovať Johnyho bolo nepremyslené, avšak v tej chvíli mi pripadalo najrozumnejšie.

„Bol za mnou Chuck," povzdychla som si.

„Do pekla," vošiel si rukou do vlasov, „si v poriadku?"

„Ja áno. Ale..." v hlave som si premietla náš posledný rozhovor a takmer sa mi zatmelo pred očami.

„Ale čo?"

„Mohol by si ma vziať k Rayovi, prosím?"

„Čo? Mellisa! Vytiahla si ma sem, takmer som sa dvakrát vybúral. Láskavo mi povieš, čo sa stalo. Inak sa odtiaľto nepohneme," vrčal na mňa a zliezol z motorky.

„Nebudeme sa o tom rozprávať na ulici, prosím ťa, Johny! Spanikárila som.. ja.. zabudla som, že mama je v práci. Poďme zatiaľ k Rayovi, potrebujem dať dokopy čo najviac hláv."

Hodnú chvíľu na mňa mlčky hľadel, nedokázala som mu čítať v tvári žiadne emócie. Porazenecky som vytiahla mobil a než stihol niečo povedať, priložila som si ho k uchu.

„Si doma?"

„Áno, deje sa niečo?" spýtal sa Ray s miernou obavou.

„A mohol by si pre mňa prísť?"

„Zlož to! Zaveziem ťa k nemu," odfrkol zrazu Johny a naťahujúc ku mne prilbu sa posúval k motorke.

„Brat ma vezme, o chvíľu sme u teba."

„Dobre. Je všetko v poriadku?"

„Ani nie." Zložila som, nedávajúc priestor hlbšiemu rozhovoru.

Nasadzujúc si prilbu som sa pokúšala ignorovať Johnyho nasrdený výraz, i keď som chvíľami mala pocit, akoby jeho hnev nebol smerovaný na mňa. Sadla som si za neho a pevne ho chytila okolo pása.

Než sme dorazili k Rayovi, stál už na schodoch a nepokojne nás vyzeral. Zosadla som a odopínajúc si prilbu som sa k nemu náhlila. Vrhla som sa mu do náručia a nechala sa upokojiť pevným stiskom, ktorý mi venoval.

„Celá sa chveješ, si v poriadku?" vzal ma okolo ramien a ustarane si prezerajúc moju tvár vykročil do domu. Povzdychnutie bolo jedinou reakciou, na ktorú som sa zmohla.

„Mellisa!" zvolal Aaron a vyskočil z gauča. Krátkym objatím sme sa zvítali, kým som sa usadila na gauči a časť napätia zo mňa okamžite opadla. Ostatne, ako vždy, keď som vstúpila do domu Davisových, ktorý pre mňa predstavoval jediné útočisko. Johny zabuchol dvere a prekonal vzdialenosť ku kreslu, kde sa zvalil. Zvedavé tváre, sledujúce ma a vyčkávajúce na objasnenie okolností, o ktorých nemali potuchy, ma prinútili prečistiť si hrdlo.

„Chuck bol za mnou," pozrela som striedavo na Raya a Aarona, „myslím, že som to prehnala," sklonila som zrak a odfúkla si, „povedala som mu strašné veci," dopodrobna som im predostrela scénku, ktorá mi pripadala stále príliš živá a len s ťažkosťami som sa cez ňu prenášala, „a potom bez slova odišiel. Bolo to príšerné. Akoby bol zase o krok predo mnou. Chvíľu som mala pocit nadvlády, chápete. Ale keď sa dvihol a stratil sa, ja... zlyhala som. Bože. Nechcem si ani predstaviť, aké následky to bude mať," prešla som si dlaňami po tvári a odvážila sa vzhliadnuť na ostatných.

„Tak už niečo povedzte, doparoma," prudko som nabrala vzduch a s rovnakou intenzitou ho vzápätí vypustila.

„Podľa mňa by sme ho mali zabiť," prehodil Aaron a mykol plecami. Tentoraz som sa nedokázala zasmiať, iba oči mi na krátky okamih k nemu strelili.

„Mel, neuvažovala si zavolať konečne na políciu? Proste ho udaj za obťažovanie," navrhol Ray, pri pohľade na jeho výraz mi však bolo jasné, že sám s tým nie je úplne stotožnený.

„Ak by som to urobila, čo mi to pomôže? Dostane zákaz priblíženia? Zavrú ho? Na koľko? A keď ho prepustia, vráti sa ešte zúrivejší a bude po mne," krútila som nesúhlasne hlavou, „navyše, už teraz sa obávam, čo urobí. Ak ublíži mame, prisahám, ja ho zabijem holými rukami," zvyšovala som hlas a nepokojne sa pomrvila, „po práci k nej pôjdem. Netuším, čo jej poviem, ale rozhodne ju nenechám bez dozoru. Len dúfam, že nie je až taký naštvaný, aby za ňou šiel do práce," privrela som oči a naprázdno prehltla.

„Tvojej mame nič neurobí," prehodil Aaron s takou istotou v hlase, až som prudko otvorila oči a zadívala sa na neho.

„Prečo si to myslíš?"

„Vy ma vôbec nepočúvate. Myslite konečne ako on," zavrtel hlavou a preplietol si prsty.

„Je to vrah. Myslíš si, že má problém mojej mame ublížiť?"

„Je to jeho najlepší hráč. Jasné, že ho neškrtne. Decká, ospravedlňujem sa za to, čo teraz poviem, ale vaša mama je naivná a slepo dôverujúca každému, kto sa milo usmeje. Je to najideálnejšia osoba na manipulačnú hru, prostredníctvom ktorej ťa zničí, Mellisa. Je to jeho eso v rukáve. Navyše, je verejne známy priateľ tvojej mamy. Ak by jej niečo urobil, bude hlavný podozrivý. Je mnoho svedkov, ktorý dokážu, že spolu boli. Spýtajte sa samých seba, je Chuck natoľko prefíkaný, aby zohral takúto psycho-hru a nezanechával dôkazy? A na druhej strane, urobil by takú banálnu chybu, aby sa všade ukazoval so svojou budúcou obeťou? Mellisa, ver mi, tvojej mame nikdy neublíži, pretože to nie je v pláne. V pláne je dostať teba, takže... zameriame sa na to," oprel sa dozadu a ruky si presunul na hruď, kde ich zložil a spokojne sa uškrnul, „nejaké otázky?" spojil palce a pokýval nimi. Jeho slová k nám postupne presakovali, zamyslene sme hľadeli do zeme, až sa napokon Ray odhodlal ozvať.

„Ako je možné, že o ňom toľko vieš?"

„Dokumentárne filmy, zlatko. O psychopatoch a vrahoch sú štyri série," nadýchol sa a v predklone si ruky zložil na stehná, „netvrdím, že to tak musí byť. Ale je lepšie sa odvíjať od toho, ako zmätene tápať a nemať žiadny smer, ktorým sa vydať."

„Všetko, čo hovoríš, znie logicky," skonštatovala som a navlhčila si suché pery, „tak, čo navrhuješ?"

„Chuck chce, aby si si myslela, že niečo podnikne. Svojim tichým odchodom sa ťa pokúsil zneistiť, opäť vyviesť z miery a možno aj vydesiť. Ak pobežíš za mamou, urobíš presne to, čo chce. Pretože Mell, a teraz ruku na srdce, čo by si povedala mame?"

Dopriala som si chvíľu na premyslenie, v hlave sa mi zrodil obrázok toho, ako vletím mame do obývačky a s plačom jej vykričím, aký je Chuck nebezpečný a nech okamžite odíde zo štátu, inak umrie.

„Pane bože," pootvorila som ústa a premerala si Aarona s úctou, ktorá pramenila priamo z môjho srdca.

„Tak vidíš, myslel som si," pochopil môj zdesený výraz.

„O čom zase?" pretrhol našu tichú konverzáciu Johny. Otočila som k nemu hlavu a vtiahla peru do úst.

„Aaron má pravdu. Ak by som prišla k mame, zaiste by som jej všetko povedala. Opäť by sme sa pohádali, odišla by som naprázdno a mamu mala znovu poštvanú proti sebe," takmer som sa rozplakala pri predstave, ako šialene so mnou ten chlap manipuluje bez toho, aby som si to uvedomila.

„Mal ťa presne tam, kde chcel. Ešteže ma máš," zazubil sa Aaron hrdo a Ray ho drgol päsťou do ramena.

„Toto je absurdné. Idem ho zabiť!" vyskočil Johny zo stoličky, priskočila som však rýchlo k nemu a pohľadom ho uprosila, aby si sadol.

„Dobre, všetci sa upokojíme, nikto sa zabíjať nebude," Ray pozeral iba na Johnyho, ktorý nakoniec ustúpil a s povzdychom si sadol.

„Takže, vráťme sa k tomu, že uvažujeme ako Chuck. Chcel, aby sa Mel rozbehla za mamou a nahuckala ju proti sebe ešte viac. Čo urobí, ak zistí, že Mellisa za mamou vôbec nebola?" Ray sa vrátil k predchádzajúcej téme, čo Johnyho opäť priviedlo k premýšľaniu.

„Pôjdem za ňou, sme dohodnuté. Len si musím dobre premyslieť, čo urobím."

„Niečo, čo by ten hajzel nikdy nečakal."

„Pozvem ho na obed. Aj s mamou, k nám. To by rozhodne nečakal," zvolala som nie príliš nadšene, avšak odhodlane.

„Si si tým istá?"

„Chceme ho predsa zmanipulovať, nie? Ak ho presvedčím, že ho mám rada, bude z toho šalieť. Chce ma loviť, bojovať o mňa. Zničím mu jeho sen o africkej prérii.." mykla som plecom. Chucka som sa dávno nebála, bála som sa iba jeho reakcií, ktoré by mohli viesť k ublíženiu hocktorej osoby, ktorá je mi blízka.

„Úprimne? Užívala som si jeho výraz, keď som sa mu posmievala. Neviem, či to hral, ale myslím, že nie. Bol celkom vykoľajený."

„Áno, to je dosť možné. Hrá podľa uváženého scenára a predpokladá tvoje kroky, ktoré ak plníš, prinášaš mu úľavu. Pokiaľ sa začneš vymykať kontrole, jeho plán zlyháva a jeho to frustruje. Ale bacha, Mellisa, mohlo by mu prepnúť, väčšinou nie sú agresívny, ale jeden nikdy nevie. Takže to nepreháňaj."

„No sama tam s nimi určite nebude," zavelil Johny a Ray súhlasne prikývol.

„Žiaľ, asi nemám na výber. Vás dvoch by tam čakal. Ak sa nezjavíte, prekvapí ho to."

„V tom má pravdu," prikývol Aaron, „ďalšia vec, ktorá ho šokuje. Ak si Mel neprivedie posilu, zmätie ho to a jej divadlo bude presvedčivejšie. Kto by si bral posilu na niekoho, koho má rád, že áno?"

„Zahrávame sa s ohňom," skonštatoval Ray a zabodol pohľad do zeme.

„S ohňom sa zahráva Chuck, my sa ho pokúšame iba uhasiť," objasnil Aaron.

 Kapitolu venujem tebe Kamilka :* ďakujem, že čítaš, radíš, pomáhaš. A zato, že premýšľaš ako Mel, alebo ako Chuck? :D lúbim ťa moc :)