Ospravedlňujem sa, že som vás nechala tak dlho čakať, ale pracovala som na druhom príbehu. Polepším sa, sľubujem :D

Tak nech sa páči, nová kapitola, dúfam, že si ju užijete. Príjemné čítanie a ďakujem za všetky hlasy, ste úžasné čitateľky :)

V stredu ráno som sedela na gauči a nepokojne prepletala prstami. Aj napriek Johnyho námietkam Ray sedel vedľa mňa. Ruku mal prehodenú ponad moje plecia a prstami ma hladil po ramene. Napriek sľubu, ktorý som dala Johnymu, som prišla domov až dnes ráno. Zo všetkého som bola vykoľajená a neschopnosť sceliť myšlienky ma nútila zostať u Raya dlhšie, ako som plánovala. Netušila som, čo dnešok prinesie, ale nervozitu vo mne vyvoláva predstava, že nevyhnutný rozhovor už nemožno ďalej odkladať. Všetci traja sme mlčky vyčkávali na príchod Hala, ktorý sa s každou uplynulou minútou viac blížil.

Zvuk zvončeka a Johnyho náhle vyhupnutie sa do stoja ma znepokojili ešte viac. Napäto som zovrela Rayovi stehno a zadívala sa na neho v žalostnej potrebe nájsť bezpečie. Nebála som sa neznámeho muža, ktorý stál za dverami, strach mi naháňala Johnyho reakcia na odhalenie Chucka.

„Ahoj, poď ďalej," začula som z chodby nadšené zvolanie.

„Ahoj Johny, dávno sme sa nevideli," ozval sa hlboký hlas.

„Keď sa ani neozveš," naoko ho karhal Johny.

„To ty si odišiel od nás, ak si spomínaš," zasmial sa a kroky sa pomaly blížili k nám. Obaja sme sa otočili k vstupu do obývačky, kde sa zjavili.

„Zdravím," usmial sa žiarivo a zvedavými očami prebehol naše tváre, „som Hal," podišiel ku mne a natiahol ruku, „ty musíš byť Mellisa."

Neisto som sa pridvihla a podala mu ruku.

„Áno, teší ma. A toto je Ray," mávla som rukou za seba. Zvítal sa aj s ním a spolu s Johnym sa usadili oproti do kresiel.

„Tak čo, ako sa máš?" začal Johny zľahka.

„Poznáš to, veľa práce, takmer žiadna zábava," ohol kútiky a hodil na Johnyho veľavravný pohľad.

„Až na tú zábavu.. áno poznám. Povedz mi, ako si sa, preboha, dostal do Oregonu?" zasmial sa brat.

„Máme v Aumsville niečo rozrobené."

„No skvelé, kamarát, ty precestuješ viac ako ja," zasmiali sa obaja.

„Johny," prerušila som ich potichu, neznesúc ďalej tú nervozitu, ktorá sa vo mne usadila.

„Aha, jasné. Prepáč Hal, nerád by som ťa hneď zaťažoval, ale máme jeden závažný problém, s ktorým si nevieme rady."

Stupňoval sa vo mne strach, žalúdok sa bolestivo sťahoval a ruky mi ochladli takmer na bod mrazu. Celé telo sa mi triaslo, pochybovala som, že zimou.

„V pohode, prejdime k veci a neskôr zájdeme na obed," navrhol a upriamil pozornosť na mňa.

„Moja sestra prichytila vraha pri čine. Videla nejakého típka, ako uškrtil ženu. Než by jej niečo spravil, stihla ujsť, lenže ten človek ju teraz obťažuje," vysvetlil v skratke Johny a mne sa pri jeho slovách urobilo nevoľno. Nechcela som si pripomínať osudnú noc, ale žiaľ, nevyhnutnému sa nedalo predísť.

Hal na okamih stisol pery, prezrel si Johnyho a váhavo sa na mňa pozrel.

„To ma mrzí, Mellisa. Muselo to byť dosť nepríjemné, ale Johny?" zadíval sa na môjho brata, „myslíš, že toto je prípad pre JS-ko?"

„Nevolala na políciu," vydýchol Johny trochu sklamane.

„Aha. Tak to je iné. Prečo?" znovu pozrel na mňa. Prehltla som guču a vymenila si s Rayom pohľad. Povzbudzujúco sa usmial.

„Spanikárila som. A keď sme sa tam s Rayom vrátili, telo tam už nebolo a.. hľadala som mobil, a.." po lícach sa mi zviezli slzy a krútením hlavy som rezignovala. Nenachádzajúc v sebe viac silu, stisla som viečka a hlavu nechala sklonenú.

„Mellisa, sme tu len my. Nič sa nestane. Pokojne mi to prezraď," nabádal ma Hal a Ray mi upokojujúco prechádzal po chrbte.

„Mám ja?" zašeptal mi do ucha. Pokrútila som nesúhlasne hlavou a dvoma hlbokými nádychmi sa trochu pozviechala. Toto bol môj boj a aj keď som v ňom prehrávala, nemienila som sa vzdať.

„Keď som nenašla mobil, zavolala som od Raya. A dvihla to mama," vychrlila som odhodlane, pripravená na hocijakú reakciu a očami inštinktívne našla Johnyho, zisťujúc, či to pochopil. Očividne mu nedoplo a tak mi neostávalo iné, len pokračovať.

„Nechápala som, ako sa jej mobil dostal ku mne a až keď mi vysvetlila, že jej ho niekto priniesol, všetko dávalo zmysel a ja.." slzy sa mi kotúľali z očí divoko ako vodopády, nestíhala som ich rukami zotierať, „ja som sa bála volať na políciu, aby mame neublížil." V miestnosti sa rozhostilo hrobové ticho, obaja premýšľali a spájali si súvislosti, iba ja som sa pritúlila k Rayovi, ktorý mal vo všetkom rovnako jasno, ako ja.

„Chceš mi povedať, že sa stretol s mamou?" v Johnyho tóne sa začínal stupňovať hnev a už teraz som sa obávala, aká reakcie príde, keď sa to prevalí úplne. Nebolo cesty späť. Nemohla som si dovoliť viac to odkladať. Jeho hnev predsa nebude smerovaný na mňa.

„Je to Chuck, Johny. To on zabil tú ženu," pritlačila som viečka v snahe zastaviť príval nových sĺz. Johnyho kamenný výraz ma vydesil. Sánka sa mu klepala od zvieravého tlaku zubov, oči sa mu rozšírili pod prívalom zlosti a päste zatínal, až mu zbeleli hánky.

„Žartuješ, však?" zavrčal a prepálil ma pohľadom vstávajúc z kresla, „si normálna?" skríkol na mňa. Odvážila som sa na neho pozrieť a prekvapene zažmurkala.

„Nechala si mamu chodiť s vrahom?" neveriacky kričal, „pýtam sa, si ty normálna?" priskočil ku mne a chytil ma za ramená, „mohol ju zabiť. Do boha, Mellisa!" zatriasol mnou, akoby to mohlo niečomu pomôcť.

„Pusti ju, ale okamžite," postavil sa Ray a bez váhania čelil Johnymu, kým ja som sa trasúc pred bratovým hnevom schúlila do klbka.

„Ty sa do toho nestaraj! Začínaš mi pekelne liezť na nervy!" vrčal stojac až príliš blízko.

„Láskavo sa upokoj," odsekol mu Ray a vo mne vzplanula nová vlna zdesenia pri predstave, aké následky by ešte mohla táto situácia mať.

„Nehovor mi, čo mám robiť!"

„Už raz som ti za tvoje správanie vrazil, nemám problém to zopakovať. Tak si, prosím ťa, sadni a porozprávame sa ako civilizovaní ľudia," dohováral mu pokojným hlasom, ale Johny sa nepohol z miesta.

„Má pravdu," zamiešal sa do toho Hal, „sadnite si. Nemá význam sa hádať, radšej by som si vypočul jej dôvody, keďže určite nejaké má," pri jeho slovách si brat ako na povel sadol a mne prišlo až obdivné, aký rešpekt pred ním mal. Ray taktiež neváhal a posadil sa, opäť ma berúc okolo ramien. Vysušila som si rukávom líca a spod viečok nakukla na Johnyho, ktorý sa stále tváril nevraživo.

„Vyhrážal sa mi," začala som tlmeným hlasom, „chcela som ti to povedať, ale strašne som sa bála, že ak to zistí, ublíži jej."

„Čo sa zmenilo? Už sa nebojíš?" precedil pomedzi zuby nepriateľsky.

„Stále sa bojím, ale príliš rýchlo sa vám dostáva pod kožu. Už som sa viac nedokázala prizerať."

„Si strašne hlúpa, Mel. Som tvoj brat, sme rodina! Ako si mohla predo mnou niečo tak závažné tajiť? Zabijem toho grázla!" vyskočil zo sedačky a ako som predpokladala, hnev smerovaný k Chuckovi ho bezhlavo hnal vpred.

„Stoj!" tón, ktorý vyšiel Halovi z úst, akoby neviditeľnou silou Johnyho primrazil k miestu. Užasnuto sa mi pootvorili ústa, keď brat zvesil ramená a s rozzúreným pohľadom sa otočil k nám.

„Čo myslíš, že robíš? Vychladni," mávol k sedačke a Johny opäť poslúchol. Síce s nesúhlasným povzdychom, ale napokon sa zvalil späť a potláčajúc v sebe hnev naprázdno prehĺtal.

Hal si odkašlal, v tichosti nás preskúmal a keď už bolo očividné, že má našu plnú pozornosť, postavil sa.

„Môžem vás uistiť hneď v prvej veci," pustil sa do vysvetľovania prechádzajúc sa po miestnosti, „Chuck sa určite nevolá. To meno je absurdné, mimochodom," uškrnul sa a vsunul ruky do vačkov, „dostať sa k tvojej matke je len plán ako sa dostať k tebe. To vám je pravdepodobne jasné."

Všetci sme prikývli, s úmyslom neprerušiť ho.

„Johny. Nehnevaj sa na sestru, snažila sa vás chrániť. Situácia, do akej sa dostala, nie je bežná, nemožno preto od nej očakávať uvážený prístup. Takže sa prestaň naparovať a stoj pri nej, teraz ťa bude veľmi potrebovať," pomaly prešiel ku kreslu a znovu sa posadil. Chystal sa pokračovať práve vo chvíli, keď sa mu vo vačku rozozvučal mobil. Pozerajúc na displej pritiahol obočie.

„Pardon, toto musím dvihnúť," neváhajúc prešiel prstom po displeji a priložil k uchu.

„Alex? Deje sa niečo?" spýtal sa ustarane.

„Ehm, upír?"

Prekvapene som na neho pozrela, premýšľajúc, o čom rozpráva. Na krátky okamih sa odmlčal a perami naznačil nadávku, i keď z neho nevyšla hláska.

„Nie," vydýchol.

„Idioti," zašomral gúľajúc očami.

„Ty si im spravila kávu?" rozosmial sa, „ty si neuveriteľná."

Prudko vydýchol a prebehol nás ospravedlňujúcim pohľadom.

„Preberieme to, keď sa vrátim!" s týmito slovami zložil.

„Priateľka," pousmial sa a v rýchlosti naťukal správu.

„Ty máš priateľku?" spýtal sa neveriacky Johny.

„Áno," zaškeril sa s hrdým výrazom, „Alex.. Ale vráťme sa späť. Mellisa, vieš o ňom niečo viac? Adresu, zamestnanie, poznávaciu značku auta.. hocičo by nám pomohlo."

„Nie," vydýchla som smutne, „viem iba jeho meno. Aj to očividne nie je pravé."

„Tak to bude zaujímavé. V poriadku. Budeme musieť zistiť všetko, čo sa dá. Dajte mi dve hodiny, vrátim sa."

Rýchlosť, akou odišiel, ma šokovala.

Dievčatá, ak sa vám páčil Hal a ešte ho nepoznáte, nájdete ho v mojom druhom príbehu 

K odvahe ma nútil strach, a samozrejme aj Alex. 

:)