„Chuck, mám na teba rovnaký názor. Ak dovolíte, s Mel odchádzame!" dôrazne som dvihol obočie.

„Vidím, že ťa má omotaného okolo prsta," posmieval sa mi.

„Mýliš sa, som len dobre informovaný." Prepálil ma pohľadom, čo som mu s radosťou opätoval. Uvedomoval som si, že som mu práve dal jasne najavo, že o ich vzťahu viem všetko, ale nezáležalo mi na tom.

„Dobre, stačilo!" zavelil Johny ráznym hlasom, „mohli by ste si láskavo všetci sadnúť? To nevydržíte jeden sprostý obed bez hádok? Sme, do prdele, rodina, tak budeme ako rodina spolu jesť. Komu sa nepáči, nech čumí do zeme, ale sedieť tu budete všetci!"

Lesley a Chuck si sadli, Mel zaváhala a ja som prenechával rozhodnutie na nej. Po chvíli sa porazenecky posadila, pohľad uprela do zeme a pod stolom si so mnou preplietla prsty.

„Víno?" pokúsil sa Thomas o uvoľnenejšiu atmosféru. Mel na neho mávla a tak jej znovu dolial. Ihneď uchopila pohár a prevrátila ho do seba. Jedla sa už ani nedotkla, čo ma neprekvapilo, sám som stratil chuť.

Najbližších pár minút prevládalo hrobové ticho. Nikto nechcel byť ten, ktorý sa prvý ozve. Každý sa strácal vo svojich myšlienkach, iba Lesley a Chuck predvádzali trápne divadlo o tom, aká je ich láska silná. Bolo mi na vracanie aj za Mel, ktorá nedvihla hlavu, odkedy sme sa znovu usadili a už vonkoncom sa neodvážila pozrieť na mamu. Lesley sa neustále otáčala k Chuckovi a vpíjala sa do jeho očí. Opätoval jej pohľad a lišiacky sa na ňu usmieval, dolieval jej víno a vtískal bozky. Johny sa začal potichu rozprávať s Thomasom, Sam pomaly jedol a periférne sledoval Mel. Občas sa presunul na zaláskovanú dvojicu, zvraštil obočie a myseľ mu pracovala na plné obrátky, o čom svedčal jeho zamyslený pohľad. Zaujímalo ma, čo sa mu preháňa hlavou.

„Ospravedlňte ma," zamumlala Mel a odsunula sa od stola. Sam ju sledoval pohľadom, rovnako ako Chuck. Už som sa chystal dvihnúť, keď sa na moje prekvapenie postavil Chuck.

„Pôjdem si s ňou pohovoriť, pokúsim sa to urovnať," prehodil smutným hlasom, až som mal chuť zahulákať niečo sprosté, a vybral sa za Mel. Postavil som sa tak svižne, že som zhodil stoličku. Johny na mňa pohoršene pozrel.

„Chuck, stoj!" zakričal som a náhlil sa za ním, ale Johny mi zastal cestu a mohutnými rukami ma uchopil za plecia.

„Kam sa náhliš? Nechaj ich, nech si to vydiskutujú," vykúkal som mu spoza pleca a snažil sa vymaniť z jeho zovretia, ale nemienil ustúpiť.

„Johny, do frasa, pusti ma!" zhúkol som a znovu sebou trhol v snahe vyslobodiť sa. Začínala sa ma zmocňovať panika a opäť som sa v duchu sfackal za vlastnú neschopnosť.

„Nepleť sa do toho!"

Upriamil som pozornosť na neho, zaťal zuby a nadýchol sa.

„Kurva, Johny! Viem, čo hovorím! Pusti ma!" Položil som mu ruky na hruď a pokúsil sa ho odsotiť, ale hoci odo mňa na kúsok ustúpil, stále mi blokoval cestu. Pohár trpezlivosti pretiekol, natiahol som sa a vrazil mu z celej sily, až sa zapotácal a chytil sa za bradu. Okamžite sa narovnal a nevraživo sa ku mne priblížil, chystajúc sa vrátiť mi úder.

„Si normálny?" zreval na mňa a rozhodoval sa, čo urobí.

„A ty? Veríš cudziemu chlapovi viac ako svojej sestre," vykričal som mu a znovu sa pokúsil predrať si cestu, uvedomujúc si, že Chuck je už možno pri Mellise. V duchu som ju prosil, aby zakričala a upozornila na seba, pretože ja som zase zlyhal.

„Mal by si vychladnúť, kámo," postavil sa aj Thomas a obaja ma blokovali.

„Vy ste dobrí blbci. Mel Chucka nenávidí, prečo by sa s ním mala baviť? A ešte k tomu medzi štyrmi očami... Ty nevieš, čím si prechádza? Prečo ju, kurva, tomuto vystavuješ?" štekal som na Johnyho a zúfalo sa snažil dostať cez nich.

Periférne som zbadal Sama, ako sa dvíha zo stoličky a nepozorovane odchádza za Chuckom. Spustil som ramená a trochu sa uvoľnil. Krok som ustúpil a obranne dvíhajúc ruky som ich prepálil pohľadom.

„Mel ti to neodpustí! Správaš sa ako magor," karhal som ho.

„Jediný magor si tu ty, pozri sa na seba, ako vyvádzaš," Thomas sa zasmial. Jeho smiech ma uistil, že si nezaslúži, aby som si pamätal jeho meno.

„Johny," pokúsil som sa znovu unaveným hlasom, „ver mi! Nenechávaj Mel s Chuckom, prosím ťa. Nie kvôli mne, ale kvôli nej."

„A čo také jej urobí?" ozvala sa zrazu Lesley a postavila sa vedľa Johnyho so založenými rukami a nepríjemným výrazom. Prekliata situácia.

„Ray, podľa mňa to prehánaš, Chuck chce Mel spoznať a ja nechápem jej správanie. Videli si iba na Johnyho pretekoch, aj to ste sa hneď vyparili. Prečo ho tak veľmi nenávidí, keď ho ani nepozná?"

Prehltol som naprázdno a mlčky preskakoval pohľadom z Johnyho na Mellisinu mamu. Obaja zvedavo čakali na vysvetlenie, ktoré som nemal právo im ponúknuť. Všetko vo mne sa búrilo, kričalo a doprosovalo sa, aby som sa preriekol. Stačila by jediná veta, ktorá by všetko zmenila. Otázkou bolo, či k horšiemu alebo lepšiemu. Ticho sa začínalo prehlbovať, až do chvíle, kým si Johny nepovzdychol.

„Podľa mňa ho považuje za náhradu otca a nevie sa s tým vysporiadať. Daj jej čas," otočil sa k Lesley.

„To je pekná blbosť," vyletelo zo mňa skôr, než som sa stihol uvedomiť, čím som si znovu získal ich záujem.

„Tak potom?"

„Nemá z neho dobrý pocit," ponúkol som im najúbohejší argument, aký kedy ich uši počuli.

„To nemyslíš vážne," zháčil sa Johny, potom sa rozosmial.

„Fajn. Jednoducho toho chlapa nemá rada. Nemôžete to akceptovať?" Nepokojne som sa poobzeral a prial si, aby sa Mel vrátila späť. Stále nervóznejšie som sa ošíval, potreboval som sa uistiť, že ju Chuck neohrozuje a je v poriadku.

„A čo keby ona akceptovala, že ja ho mám rada?" dvihla Lesley dokonale upravené obočie a presunula ruky vbok.

Mykol som plecami. Nevenujúc im už žiadnu pozornosť som sa znovu otočil a vykročil, dúfajúc, že sa ma nepokúsia zastaviť.

Mellisa

Vošla som do kúpeľne, zamkla za sebou a zvezúc sa na dlážku som si vydýchla. Neskutočne ma vyčerpávalo sedieť s ním v jednej miestnosti a už vonkoncom som nedokázala spracovať, ako si získal moju rodinu na svoju stranu. Každá bunka v mojom tele k nemu prechovávala nenávisť a ak by bolo v mojich silách, bez milosti by som ho zlikvidovala. Mohla som si iba domýšľať, aké pohnútky má a kam tým smeruje, avšak jeho plán, nech už bol hocijaký, očividne napredoval, zatiaľ čo ja som sa utápala vo vlastnej bezmocnosti. Vrela vo mne túžba povedať tých pár slov, ktoré by bratovi otvorili oči, ale nedokázala som to. Zlyhala som sa sama pred sebou. Udržanie Chuckovho tajomstva pre mňa znamenalo ochranu rodiny, ktorá mu zobe z ruky. Potláčala som v sebe svedomie, ktoré ma hrýzlo a naznačovalo mi, že držať ich v nevedomosti a nechať v ich živote nebezpečného maniaka, je obrovská chyba. Netušila som, či konám správne, ale príliš som sa obávala následkov, ktoré by sa mohli dostaviť, ak by som Chucka príliš nahnevala. Ak by ublížil mame kvôli mne, nedokázala by som so sebou žiť. Radšej sa zbabelo schovať a vyčkávať, čo si osud vymyslí najbližšie, ako sa vysporiadať so stratou milovanej osoby pre vlastnú chybu.

Z myšlienok ma vytrhlo zaklopanie na dvere. V domnienke, že je to Ray, som bez rozmyslu otvorila dvere. Nahnevane som sa presunula k umývadlu a uprene sledovala Chucka, ako sa vkradol do kúpeľne a zavrel za sebou.

„Prečo mi, preboha, nedáš pokoj?" prekrížila som si ruky, držiac v sebe čo najviac odvahy.

„Prečo si mu to povedala?" urobil krok ku mne. Jeho slová ku mne mrazivo doľahli a porazenecky som sklopila zrak.

„Nepovedala..."

„Klameš," pristúpil ku mne tak náhle, až som nadskočila. Jeho blízkosť mi rozbúchala srdce a hrdlo mi stiahlo, čo mi znemožnilo vykríknuť a privolať pomoc.

„Čo chceš od mojej mamy? Prečo ju nenecháš na pokoji?" šplechla som mu do tváre, ignorujúc predošlú tému.

„Trochu sa bavím, nemusíš sa báť," uškrnul sa a nosom mi prešiel po krku, vdychujúc vzduch.

„Krásne voniaš," zamumlal a pery priložil na krk. Strhla som sa a odskočila skôr, než ma stihol zastaviť.

„Pozri sa. Už si mohol prísť na to, že ťa neprezradím. Tak prečo celé toto divadielko?" mávla som rukami, „nemohli by sme to ukončiť? Nechaj moju mamu na pokoji a ja ti sľubujem, že sa nikdy nikto nedozvie, čo som videla."

„Už sa dozvedel," posmešne si odfrkol, „a ani sa tým netají. Nemôžem ti veriť, Mellisa," opäť sa nebezpečne približoval, zakrádal sa ako na love.

„Ty mne?" neveriacky som vytreštila oči, „ak sa nemýlim, to ja nemôžem veriť tebe, že neublížiš mame. Urobím čokoľvek, len ju, prosím, nechaj," bezradne som blúdila očami po priestore.

Stretli sa nám pohľady.

Mlčiac na mňa zazeral, až som nadobudla pocit, že stojíme bez pohnutia hodiny.

„Skutočne lákavá ponuka," prehodil po chvíli, v tvári sa mu zrkadlila túžba.

„Varujem ťa, Chuck!" preniesla som tichým hlasom, keď som si uvedomila, čo tým myslí, „viackrát sa ma nedotýkaj," cúvajúc k dverám som ho prepaľovala pohľadom.

„Buď opatrná Mellisa, nemám rád vyhrážky."

„Čo z toho máš? Čo chceš?"

Rýchlosť, akou ku mne priskočil, ma celkom ochromila. Z hrdla sa mi vydralo niečo málo podobné zhíknutiu, telo mi však skamenelo, akoby som videla ducha. Priložil ruky na dvere, uväznil ma svojím telom a nakláňajúc sa k uchu vo mne vyvolaj chvenie.

„Chcem teba, Mellisa. Chcem, aby si sa podriadila. Chcem, aby si sa ma prestala báť, aby si po mne prahla tak ako ja po tebe," šeptal mi do uší slová, ktoré ma pripravili o dych.

„To sa nikdy nestane," pozbierala som zvyšky odvahy a odsotila ho od seba. Otáčajúc sa na päte som roztvorila dvere, vybehla na chodbu a vrazila do Sama. Keď sa nám stretli pohľady, pritiahol obočie a pozrel sa do kúpeľne, odkiaľ vychádzal Chuck s pobaveným výrazom. Znovu si ma premeral a prekvapene dvihol obočie, potom sa mu na tvári objavil výraz pochopenia a zameral sa na Chucka, schovávajúc ma za sebou.

„Ako dopadol rozhovor?" spýtal sa ho nahnevane.

„Nie veľmi dobre, myslím, že Mellisa ma stále nenávidí," uškrnul sa a prešiel popri nás. Keď sa stratil z dohľadu, Sam si ma znovu premeral.

„Vliezol za mnou do kúpeľne," vychrlila som zo seba skôr, než by si začal utvárať vlastné závery. Pokpšajúc sa upokojiť splašené srdce som prerývane dýchala. Zmätok v hlave ma pripravil o schopnosť triezvo uvažovať, alkohol tiež nebol veľmi nápomocný. Hodnotiac situáciu som prišla k záveru, že sa Chucka už nebojím. Prestával ma desiť, nenávisť sa predrala na povrch nečakane a udupala všetok strach, ktorý vo mne vyvolával.

„Ten chlap sa mi nepáči. To, ako sa na teba díva..."

„Si jediný, kto si to všimol," povzdychla som si.

„Poznáte sa, však?"

„Nie tak celkom..." Zakázala som si povedať mu o tom. Nieže by som mu neverila, odmietala som ohroziť ďalšiu osobu a vtiahnuť ju do tej prekliatej situácie.

„Ak s ním bude nejaký problém..."

„To je v poriadku, Sam, prosím, nerob si starosti."

„Kde je?" zahučal odrazu Ray a obaja sme sa prekvapene pozreli ku schodom.

„Upokoj sa, je hore so Samom," ozval sa Chuck priateľským hlasom.

„Upokojím sa, keď jej zmizneš zo života," hlas sa stále približoval a po chvíli sa Ray vynoril spoza schodov a dobehol až ku mne. Pritiahol si ma a stisol tak pevne, až mi vyrazilo dych.

„Prepáč, tvoj debilný brat ma nechcel pustiť. Mrzí ma to," z jeho tónu stále vychádzal hnev.

„Vrazil mu," nabonzoval Sam pobaveným hlasom. Prekvapene som si ich premerala a pousmiala sa.

„Ty si vrazil Johnymu?"

„Bránil mi ísť za tebou. Nemal som na výber. Mimochodom, vďaka, neviem, čo by som urobil, ak by si nešiel," natiahol ruku k Samovi a potriasli si.

„Ten chlap sa mi nepozdával. A bolo mi jasné, že niečo nie je v poriadku, keď si tak vyvádzal. Šiel za ňou až do kúpeľne. Čo je to za kreténa?" zamračil sa a pohoršene pokrútil hlavou. Naznačila som Rayovi, aby mlčal a on nepatrne prikývol.

„Urobil ti niečo?" prezrel si ma Ray s obavami.

„Nie, som v poriadku. Iba sa chcel porozprávať, ale odbila som ho a hneď odišla," zaklamala som pred Samom.

„Mala by si dnes spať u mňa," navrhol zrazu, „tu bude dusno. Johny má monokel," mykol plecom a zachechtal sa.

„Vypadnime odtiaľto," vzala som ho za ruku.