Nech sa páči, dámy, príjemné čítanie :) Dúfam, že vás skorá kapitola poteší. Ďalšiu sa pokúsim pridať do konca týždňa..

Ray

Chvíľu si ma mlčky prezerala, v očiach žiadne odhodlanie, iba jasné obavy. Úsmevom som sa ju pokúsil povzbudiť a chopiac ju za ruku ju vyzval, aby vykročila. Nakoniec s hlasným povzdychnutím prikývla a ťažkými krokmi presúvala telo k schodisku. Hľadajúc pocit bezpečia mi zvierala ruku tak silno, až mi prestávala prekrvovať.

Sám seba som uistil v dvoch veciach. Nech sa stane čokoľvek, nedovolím Chuckovi sa k nej priblížiť a ak pôjde do tuhého, bez rozmyslu ho prezradím, aj keby to znamenalo, že ma Mel znenávidí.

Z kuchyne k nám doľahla radostná vrava a Mel stuhla a zaprela sa nohami do zeme, až mnou trochu šklbla. Zadíval som sa do jej utrápenej tváre sčervenanej prímesou vína v krvi a bojoval s nutkaním uniesť ju do iného štátu.

„Zlato..."

„Som v pohode, len ma to desí," privrela oči, dopriala si pár sekúnd na upokojenie, potom mi pustila ruku a odhodlane vykročila dolu schodiskom, akoby schádzala do pekla. Dupot jej podrážok upútal zvyšok a všetci k nám zdvihli zvedavé zraky, vrátane Chucka. Nedalo sa prehliadnuť, ako lačne po nje prešiel pohľadom. Zaškrípal som zubami pod návalom zlosti a pridal do kroku. Zastal som tesne vedľa nej a majetnícky ju chytil okolo ramien. Neodolal som posmešnej grimase venovanej Chuckovi, keď sa ku mne pritisla. Prezrel si ma a prižmúril oči, vzápätí však vyčaroval falošný úsmev, na ktorí mu všetci skočili a odhalil zuby.

„Ahoj, Mel," kývol hlavou a ja som si neodpustil zavrčanie.

„Nevolaj ma Mel!" vystrelilo z nej ako rana z dela a všetci v kuchyni stíchli od prekvapenia. Lesley sa zamračila a pristúpila k nej. Pozdravila ju bozkom na líca a preskúmala jej výraz. Upevnil som stisk na ramene, v snahe povzbudiť ju.

„Deje sa niečo?" zneistela Lesley.

„Nie, ak ma nebude volať Mel."

„Odkedy s tým máš problém? Aj Johny ťa tak volá."

„Aj Ray, a to je všetko. Je to jasné?" nakukla poza Lesleyno plece na Chucka. Ohúrene som sledoval jej odvážny výraz, šokovaný zistením, kde sa to v nej vôbec berie.

„Samozrejme, ako si praješ, Mellisa," uškrnul sa a očami prebehol všetky tváre. Johny si prečistil hrdlo a tleskol, akoby sa pokúšal vytrhnúť všetkých z tranzu.

„Myslím, že je čas na obed. Prosím, poďme sa usadiť a pokúsme sa dnes nepozabíjať, čo vy na to?" rozhodil rukami a dvihol obočie. Sam a Thomas sa ako na povel presunuli k jedálenskému stolu, Chuck, nespúšťajúc oči zo mňa a Mel sa vybral za Lesley. Keď zmizli za rohom, rýchlo som sa otočil, rukami jej uchopil krk a pritiahol si jej pery k svojich. Dravo som sa dobíjal dnu, ochutnával ju a jazykom jej láskal ten jej. Zavzdychala a tuho ma stisla okolo pása, dychtivo prijímala moje bozky a srdce jej pridalo na tempe. Bozkával som ju, akoby to bola naša posledná chvíľa a keď už bola na konci s dychom a nohy sa jej začínali podlamovať, spomalil som a jemne jej prikladal pery na kútiky úst a bradu. Sledujúc jej vzrušený pohľad som sa trochu odtiahol. Venovala mi sladký úsmev, presne ten, ktorý som na nej miloval a dopriala si hlboký nádych.

„To aby si sa trochu uvoľnila. Vidím, že to fungovalo."

„Môžeš ma uvoľňovať častejšie," pokrčila rozkošne nosom a následne zvážnela, „ďakujem. Bez teba by som to nezvládla."

„Hlavne ho neprovokuj. Poďme, kým nezačne tvoj brat nabíjať zbraň," zažartoval som, nevyvolalo to však očakávanú reakciu. Znovu mi schmatla ruku a nepokojne ju gniavila. Keď prídem domov, budem potrebovať vedro ľadu.

„Aha, dorazili hrdličky," posmieval sa nám Sam s tajuplným výrazom, keď sme sa usádzali k stolu. Mel si prisunula stoličku najbližšie, ako sa dalo. Pohľad jej lietal ako splašený, nedokázala sa upokojiť. Položil som jej ruku na stehno, aby prestala divoko triasť nohou. Zablúdila zrakom ku mne, s nečitateľným výrazom sa mi predierala až do duše. Pripadalo mi, že sa chce vo mne schovať, tak intenzívne na mňa pozerala. Akoby sa potrebovala sústrediť na jeden stabilný bod, aby neskolabovala.

„Mel," naklonil sa k nej a zašepkal, „musíš. sa. upokojiť," kládol som dôraz na každé slovo, aby konečne prestala lapať po dychu. Ruku som posunul vyššie k jej rozkroku, pokúšajúc sa priviesť ju na iné myšlienky. Pri stole sa rozprúdila hlasná diskusia a našťastie nám nikto nevenoval pozornosť.

„Dýchaj," s hlbokým nádychom a výdychom som jej funel do ucha, dúfajúc, že ma napodobní. Pripadal som si ako v pôrodnici. Po chvíli som mal jej plnú pozornosť a keď som sa presvedčil, že to zvládne, pomaly som sa odtiahol. Zachytil som Chuckov pohľad, ktorý nás ako jediný pozoroval.

„Mel!" zvolal Johny zrazu, až ju myklo, „jedzte," ukázal vidličkou na plnú misu rezňov a ona iba prikývla a inštinktívne sa natiahla za jedlom.

„Dá si niekto víno?" ozval sa Thomas a nečakajúc na odpoveď sa dvihol od stola. Mel dvihla zrak a zamrmlala súhlas.

„Ja tiež," oznámil som, hoci pred domom stál Raptor. V tej chvíli som nad tým nepremýšľal.

Thomas sa po chvíli vrátil s pohármi a fľašou červeného a bieleho vína na tácke. Lesley sa tiež natiahla za pohárom, spýtavo pozrela na Chucka, ten iba pokrútil hlavou.

„Máš veľmi pekný dom, Johny," prehovoril zrazu.

„Vďaka," Johny sa pyšne usmial, očividne bol na svoje kráľovstvo hrdý, čomu som sa ani nečudoval.

„Bývaš tu sám? Či so sestrou?" uchopil príbor a začal si krájať mäso. Zavraždil by som ho pohľadom, ak by to šlo. Mel zamrzla vidlička pred ústami a vytreštila na neho oči. Štuchol som ju kolenom, aby sa spamätala. Sklopila zrak a opäť sa sústredila na jedlo.

„Sám. Sestra tu pár dní zostane, pokazilo sa jej kúrenie. Ale inak bývame každý sám," prezradil nič netušiaci Johny. Povzdychol som si a stisol pery smerom k Mel, ktorá na mňa vykukla spod mihalníc s desivým výrazom.

„Takže kúrenie.. Zaujímavé. To je nepríjemné, keď sa kvôli takej banálnej záležitosti musíš presťahovať, však?" upriamil Chuck pozornosť na ňu, čo vyvolalo, že jej zabehlo a takmer sa pridusila. Rýchlo som ju pobúchal po chrbte a podal jej pohár s vodou. Hltavo sa napila a utrela si pery do chrbta dlane. S tvrdým výrazom sa odhodlala pozrieť na Chucka.

„Nešlo o banálnu záležitosť, Chuck," zdôraznila jeho meno a nespustila z neho zrak. Lesley prestala žuť a vymenila si pohľad s Johnym.

„To mäso je fakt výborne," pokúsil som sa prejsť na inú tému, bez úspechu.

„Vždy sa dá zahriať aj iným spôsobom," podpichol ju Chuck. Venoval som mu nevraživý pohľad.

„Napríklad cudzími rukami?" naklonila hlavu nabok a dvihla spýtavo obočie.

„Aj telom, to je efektívnejšie," nedal sa. Napätie v miestnosti stúpalo, všetci ticho sledovali len ich dvoch, nechápajúc, čo sa deje.

„Studené telo ťa ale nezahreje Chuck, musel by si ho podpáliť," vzala pohár a nespúšťajúc z neho zrak si odpila z vína.

„Uniká mi niečo?" zvolal nahnevane Johny a ukončil ich malý spor.

„Nie," zvolali naraz, „len sa rozprávame," dodala Mel a presunula pozornosť k mäsu, ignorujúc Chuckov nahnevaný výraz. Bolo mi jasné, že ho vyprovokovala a sledujúc ho som pochopil, že jej odvaha a vzdor mu imponujú. Či je to dobre alebo zle, to som si už netrúfal odhadnúť.

„Mimochodom, Chuck. Budúcu stredu mám voľno, takže môžeme ísť," vytrhol ma Johnyho hlas z myšlienok. Mellisina hlava vystrelila nahor a šokovane si ich premerala.

„Kam idete?" spýtala sa potláčajúc zdesenie v hlase.

„Na ryby," usmial sa Chuck veselo. Rozšírila oči ešte viac a paniku mala vpísanú v tvári. Našťastie sa spamätala rýchlejšie, než by si to niekto všimol a dvoma žmurknutiami zahnala hysterický výraz do úzadia.

„Na ryby? Ty?" prehltla na prázdno a zamračila sa na brata.

„Všetko je raz prvýkrát. Chuck mi to navrhol a tak som si povedal, prečo nie?"

„Pretože..." Je to vrah. Kričalo všetko v nej. Videl som to však len ja. Cítil som sa bezmocne, tak veľmi som jej chcel pomôcť, lenže som nevedel ako. Bolestivo sa na mňa pozrela a opäť sa natiahla k vínu. Na jeden dúšok ho vypila a v jej pohľade sa zrkadlilo volanie o pomoc. V tom som dostal nápad tak hlúpy, že by som sa zaň hádam aj prefackal, ak by nešlo o ňu.

„Nemohol by som sa k vám pridať?" hodil som na Chucka zlovestný pohľad.

„To by bolo super," zvolal nadšene Johny a ja som ďakoval bohu, že mi nahral do karát.

„Nevidím v tom žiadny problém. Mohla by sa pridať aj Mellisa, čo povieš?" vyzval ju Chuck nepriamo.

Mellisina päsť tvrdo dopadla na stôl a upútala pozornosť všetkých. Zatínala zuby a nevraživo si ho prezerala. Nebolo cesty späť, dostala sa na okraj a prepadla sa do priepasti zúfalstva, videl som jej to v tvári. Môj strategický plán nevyšiel podľa predstáv a v duchu som sa za to preklínal.

„Nestačí ti mama? Potrebuješ aj môjho brata?" zrúkla na neho a šokovala tým kompletne všetkých. Lesleyin pohoršený, sklamaný a dokonca zdesený výraz sa nedal prehliadnuť, v celej miestnosti nastalo hrobové ticho a dokonca aj Johny sa tváril zdesene. Nikto nevedel, čo povedať, všetci sme mlčky vyčkávali, čo bude nasledovať. Sama Mel sa zarazila nad svojím výstupom, ale rovnako ako ja, aj ona si uvedomovala, že už nemôže cúvnuť. O to horšie bolo, že iba my traja sme boli v obraze.

„Čo to má, do čerta, znamenať?" prebrala sa Lesley a nahnevane sa postavila, „aký máš problém? Von s tým!"

Mellise sa z oka začali kotúľať slzy. Neschopnosť zosnovať hocaký únikový plán mi trhalo srdce. Myšlienky sa mi miešali jedna cez druhú, nedokázal som však vyskladať jeden rozumný argument, ktorý by jej pomohol. Dušoval som sa, že ju v tom nenechám samu, napriek tomu bezmocne sedím a prizerám sa s ostatnými. Ako morálna podpora stojí Ray Davis za prd.

„On je môj problém!" namierila na Chucka a tiež sa postavila. Neváhal som a vstal tiež. Pozrela na mňa, pohľadom mi poďakovala a hoci som vyzeral ako blázon, bolo mi to jedno. Sľúbil som jej, že budem stáť pri nej a tak som aj učinil. Preplietol som si s ňou prsty.

„A konkrétnejšie by to nešlo?" vyzvala ju Lesley pokojným hlasom. Mel sa zvraštila tvár v bolestnej grimase, uvedomujúc si, že stoja s mamou proti sebe.

„Nie je pre teba dobrý. Nie je to dobrý človek a ja nechcem... Chuck," presunula pozornosť k nemu, „chcem, aby si nechal moju rodinu na pokoji," prehovorila neveriackym tónom, samej jej bolo jasné, ako hlúpo vyznieva. Iba ja jediný som vedel pravý dôvod jej konania.

„Mel, Chuck je fajn chlap. Skús mu dať šancu. Chápem, že je to pre teba ťažké, ale mamka je s ním šťastná a otec,"

„Neopováž sa," zavrčala cez zaťaté zuby a namierila prstom na Johnyho. Zrazu sa Chuck postavil a venoval všetkým úsmev od ucha k uchu. Chytil Lesley okolo pása a vtisol jej bozk na líce. Mel sa zatriasla a rýchlo sklopila zrak. Mala môj obdiv za to, ako to celé znášala. Na mňa to už začínalo byť veľa, čo musela potom prežívať ona?

„Mellisa," vyslal k nej Chuck pohľad a tlmeným hlasom sa jej prihováral, akoby sa chystala skočiť zo strechy a on jej vtom chcel zabrániť, „mám tvoju mamu úprimne rád. Sľubujem, že jej neublížil, tak mi prosím, daj šancu," dvihol kútiky a natiahol k nej ruku, „čo keby sme začali odznova?" doberal si ju a výsmech v jeho očiach sa snažil dokonale skrývať pod maskou pravého džentlmena. Samozrejme sa mu darilo všetkých obalamutiť, Lesley sa na neho láskyplne usmiala a privinula sa viac k jeho hrudi. Thomas a Johny sa prísne pozreli na Mel v očakávaní, že sa zachová správne a návrh prijme. Jediný Sam ho prepaľoval pohľadom, za čo si vyslúžil môj rešpekt. Sam bol veľmi všímavý a v Mel sa vyznal lepšie ako Johny.

„Mel!" zvolal Johny a mávol k Chuckovej ruke. Oči jej pátrali po ostatných a keď si uvedomila, že nemá podporu najbližších, po lícach sa jej zviezli ďalšie slzy. Uprela pohľad na Johnyho, ktorý ticho vyčkával. V tejto chvíli som ho neznášal. Mal som pocit, že pre svoju sestru spraví prvé posledné, ale som svedkom toho, ako si ich Chuck dokonale podmanil. Hrýzol som si do jazyka, aby som nevykričal, kto v skutočnosti je, pretože by to mohli považovať za výstrel do prázdna. Po dnešnej roztržke medzi nimi by tomu nemuseli vôbec veriť.