„Johny, prosím, nie," prehovorila som tichým varovným hlasom, avšak zbytočne. Nevenoval mi pozornosť, ovplyvňoval ho príliv hnevu.

„Ty smrad!" rozbehol sa cez garáž a v sekunde stál pred Maximom. Zahnal sa a z celej sily ho praštil. Zhíkla som a chytila sa za ústa. Rayovi sa tvárou mihlo zdesenie, ktoré v okamihu vystriedal kamenný výraz. Maxim sa zapotácal, ruku si priložil na ústa a po chvíli namosúrene skúmal zakrvavené prsty.

„Čo si. Kurva. Nepochopil na tom, že sa nemáš približovať k Mel?" zahučal tak rázne, až ma myklo a vrazil mu znovu. Maxim sa ani len nepokúsil brániť, bol rovnako prekvapený ako ja a kým sa stihne spamätať, bude už po všetkom. Johny ho zdrapol za golier, pritlačil o stenu a takmer ho dvihol do vzduchu. Tvár mu zdeformovala zúrivosť.

„Ešte raz ťa pri nej uvidím, roztrhnem ťa ako hada!" zavrčal mu do tváre a odhodil ho nabok. Maxim ledva udržal rovnováhu, nevraživo sa pozrel najprv na Johnyho, potom na mňa.

„Toto ešte oľutuješ," adresoval mi. Johny zaklial a vrazil mu tak silno, že sa tvárou prilepil k zemi. Priskočil k nemu, chytil ho za vlasy a tresol mu hlavu o zem. Bol tak zúrivý, až som sa začínala báť, aby ho neprizabil. Zdesene som sledovala, ako mu vráža jednu ranu za druhou.

„Vyhrážaš sa jej? Vážne?" zahučal a znovu mu treskol hlavu o zem, načo sa spamätal aj Ray a pristúpil k nemu. V momente som zmeravela, obávajúc sa, že Johny presunie svoj hnev na neho. Niečo mu šepol do ucha a odstúpil. Johny chvíľu zhlboka dýchal, stále pridržiavajúc Maxima za vlasy. Napokon ho prudko pustil, narovnal sa a ja som od úľavy vydýchla.

„Viac ťa nechcem vidieť pri Mel!" odsekol so zaťatými zubami a vykročil preč. Bez slova sme ho nasledovali ako vojaci. Pozrela som na Ray a ústami sformulovala tichú vďaku. Dvihol kútik a prikývol. Keď sme prišli do stanu, hlasná vrava okamžite utíchla, keď uvideli Johnyho výraz. Jeho prvá cesta bola k fľaši, nalogal sa a podal ju Rayovi. Ten ju prijal a dolial si do pohára. Všetci sme napäto vyčkávali, čo sa bude diať.

„Niečo sa ťa spýtam," prehovoril k Rayovi a pri tóne jeho hlasu mi poskočilo srdce a inštinktívne som sa presunula bližšie, pripravená brániť ho. Poznala som brata až príliš dobre.

„Prečo si tam len tak stál?" zvyšoval hlas a nevraživosť sa mu opäť drala na povrch.

„Johny, tak to nebolo. Ray sa ma zastal ..."

„Ty buď ticho, pýtam sa Raya," pristúpil k nemu a naklonil hlavu na bok, „načo si sa tam díval? Prečo si nezakročil? Čo si ty, kurva, za chlapa?" Všetci tupo zazerali, netušiac, čo je predmetom sporu. Vedela som, že ak Ray niečo nepovie, bude to zlé. Naopak, ak niečo povie, bude to ešte horšie. Ray si pomaly prekrížil ruky na hrudi a mlčky pozoroval brata.

„Nemáš čo povedať?" urobil ďalší zastrašujúci krok k Rayovi, ten sa však ani nepohol. Vyzeral, že Johnyho hnev je pre neho skôr záhadou ako obavou. Nakoniec si povzdychol a spustil ruky, vzápätí ich nasúkal do vačkov.

„Mám, ale odpoveď sa ti nebude páčiť. Ale budiš," odpil si z whisky, zatiaľ čo môj brat na neho ďalej nenávistne civel.

„Mellisa je už veľké dievča, Johny. S Maximom si poradila. Nebolo potrebné z neho vytĺcť dušu. Ale garantujem ti jedno," pristúpil k nemu a výraz mu stvrdol, „ak by jej niečo hrozilo, rozhodne by som sa neprizeral!" Stáli oproti sebe ako dva kohúty a z Johnyho pomaly opadával hnev. Očividne ho Ray svojou odpoveďou uspokojil.

Spolu s Johnym sa upokojili aj ostatní, napäté výrazy postupne nahrádzali bezstarostné. Opäť sa vrátili k predchádzajúcim rozhovorom, iba Sam k nám pristúpil. Zrejme nadobudol pocit, že je povinný robiť si starosti.

„Čo sa stalo?"

„Maxim sa stal," zavrčal Johny a  vošiel si rukou do vlasov, „čo od teba chcel?" otočil sa ku mne. Zopakovala som mu to isté, čo Rayovi a sledovala, ako sa mu zvrašťuje tvár.

„Ja toho idiota zabijem! Čo je nechápavý?" prudko nasal vzduch a chystal sa opäť vyštartovať.

„Dobre, vychladni!" zovrel ho Sam silno za plece, „tiež toho chlapa neznášam, ale poriešime ho inokedy." Johny si ho premeral, napokon sa uvoľnil a prikývol. Prešlo ďalších desať minút, kým sa bratova tvár konečne vyjasnila a začal sa dokonca aj smiať. Dobrá nálada mu stúpala priamo úmerne s počtom prevrátených pohárikov. Ray bol pohltený debatou so Samom, vyzerali, že natrafili na spoločnú tému. Thomas sa vyslobodil s rozhovoru s Amandou, jeho fanúšičkou a prešiel ku mne s prosbou v očiach.

„Nedá ti pokoj?" zasmiala som sa a sledovala Amandu, ako sa stratila v dave pri bufetoch.

„Najhoršie je, že je to Dominicova sesternica, takže sem má prístup," posťažoval sa.

„Prečo ju niekam nepozveš?" navrhla som.

„Zbláznila si sa? Rozprávala si sa s ňou niekedy?"

„Áno, ona je..."

..dlhšie ako dve minúty..."

„Aha...Tak to nie," zomkla som súcitne pery. Napodobnil ma a potom sa rozosmial.

„Bola by fajn, keby mlčala." Tiež som sa zasmiala a pohľad sa mi stretol s Rayovým. Venoval mi úsmev, z ktorého ma zahrialo pri srdci a prikyvoval Samovi, ktorý mu niečo horlivo vysvetľoval.

„Idem si doliať, dáš si?" zamávala som prázdnym pohárom. Thomas prikývol a tak som vzala aj jeho pohár a podišla k chladničke. Pohľad mi zrazu zablúdil k dvom postavám, ktoré sa blížili k stanu. Nedokázala som od nich odtrhnúť zrak, neverila som tomu, čo vidím. Fľaša mi vypadla z ruky, dopadla na zem a rozbila sa, čím sa mi podarilo upútať pozornosť všetkých okolo. Ďalej som však zdesene stála a očami sledovala prepletené ruky tých dvoch. Bolestivo som prehltla a pomaly nabrala do pľúc vzduch.