Trvalo nejakú dobu, pokým Taehyung zaregistroval tie slová. Zdvihol ruky, aby si zakryl svoju trápne červenajúcu tvár, ale ucítil Jeonggukové teplé ruky. ,,Teraz, teraz... vyzeráš tak rozkošne," zašepkal Jeongguk, dávajúc druhému mladíkovi nefalšovaný úsmev, Taehyungom prebehol mráz po chrbte.

Nečakane, Jengguková ruka skĺzla na jeho bok. Usadila sa tam a pritiahol si ho bližšie.

Pomrvil sa medzi Taehyungovými nohami, studený alkohol mu zvonil v ušiach. ,,Budem počítať do troch a chcem, aby si kvôli mne zhlboka dýchal, baby."

Taehyung prikývol, takmer nedýchal pri poslednom slove, ktoré Jeongguk povedal. Poslušne spravil to, čo mu bolo povedané, keď Jeongguk začal počítať od troch.

,,Dva," Jeongguk rýchlo prepichol Taehyungovi ušný lalôčik a nedal Taehyungovi šancu reagovať, keď už mu vkladal do ucha malý krúžok cez ihlu.

Jeongguk urobil krok vzad, aby sa pozrel na svoje umenie a na Taehyunga, ktorý mal zovreté viečka, jedna slza mu ušla.

,,Si v poriadku, Tae," povedal Jeongguk nakoniec, ,,vidíš, nemusíš sa ničoho báť. Zvládol si to dobre."

Taehyung ucítil, ako ho jeho ruky upokojúco držia a hojdajú do strany, sakra, bol si istý, že to naňho zaberie. Bolo hlúpe, ako jeho slová mali taký obrovský vplyv na Taehyunga, ako ho to zmenilo. Jeongguk si nič z toho nevšímol, rýchlo si vytiahol ruky z gumových rukavíc a chytil Taehyunga za ruku. Tentokrát bolo jeho zovretie viac silné, zanechávúc mu na zápästí červenú značku. Jeongguk sa uškrnul.

,,Kde ideme?" spýtal sa Taehyung, keď sa dostali von z Namjoonového obchodu.

,,Našťastie pre nás, hneď za rohom je krásny les," Jeongguk sa zastavil a otočil sa, aby zistil, že Taehyung si nie je istý, čo robia. Jeho tenká ruka držala tú jeho, zatiaľ čo druhú mal na jeho zadku, akoby sa maznali. ,,Povedal si, že sa celú noc chceš prechádzať. Je to nebezpečné, preto ma nasleduj, dobre?"

Taehyung nevedel, čo sa s ním deje. Každému slovu, ktoré Jeongguk povedal, veril a vôbec ho nespochybňoval. Dôveroval tomu mladíkovi aj so životom, akoby bol ním očarený.

Chladná noc a čerstvý, sladko-borovicový vzduch bol perfektný na prechádzku. Jeongguk kráčal vedľa Taehyunga a ruky mal vo vreckách. Pravidelne kopal do nejakých vetvičkách a kamienkoch, zatiaľ čo s ním Taehyung kráčal, ich ramená sa o seba treli. Les, ktorý kedysi bol pre Taehyunga desivý a strašidelný, sa stal magickým. Počúval praskanie vetvičiek a listov pod nohami. Zvuk cvrčkov, ktorí pre nich spievali. Svetlušky a svetlo mesiaca boli ich jediný zdroj svetla a Jeongguk pokračoval v chôdzi bez ohliadnutia.

Väčšinu času trávili rozprávaním o bezvýznamných veciach. Taehyungovi sa nikdy nepodarilo rozosmiať Jeongguka, ale miloval to, Taehyungovi sa páčilo, že to bolo hlavne o ňom. Prechádzka nebola taká zlá, ako si Taehyung myslel. Jeongguk sa s ním neustále rozprával a Taehyung ho nevinne rozptyľoval.

Bol spokojný s tým, že Jeongguk poznal jeho časť, o ktorej nikto nevedel, iba on a cítil sa tak výnimočne, že bol pripravený preňho riskovať všetko. A tak Taehyung prestal v kráčaní a donútil aj Jeongguka zastať. Jeongguk s úžasom prekvapene hľadel na Taehyunga, ktorý sa pozeral na svoje špinavé topánky a ich ruky boli stále prepletené vo vnútri Jeonggukových vreciek.

,,Čo sa stalo, láska? Si unavený? Chceš, aby som ťa zaniesol-"

,,...domov..." zamrmlal Taehyung.

,,Teraz môžeš rozprávať, láska," Jeonggukovo srdce rýchlo bilo, bolo príliš nemožné, aby pri Taehyungovi vynechalo pulz.

,,Chcem... ísť..." opakoval Taehyung, ale Jeongguk nebol jediný, koho srdce zbesilo bilo. Taehyung to chcel robiť, bol pripravený. Bol pripravený, ak to bude s Jeonggukom.

,,Ty... chceš ísť domov?" slová mu zanechali horkú pachuť v ústach. Jeongguk pocítil, ako sa mu zlomilo srdce pri myšlienky, že sa rozdelia. ,,N-nie, nie, baby, ešte nie. Stále sme neurobili veľa vecí-" Jeongguk si zdvihol Taehyungovu ruku k perám a jemne pobozkal jeho hánky.

© jjkxkth
All rights reserved.

¯\_(ツ)_/¯