Prehadzoval si cigaretu medzi prstami, Jeongguk sedel na betónom obrubníku vedľa klasicky čierneho Mustangu a čakal Taehyunga. Jediné svetlo vychádzalo z baru. Chlad mu olízoval tvár a plazil sa mu pod oblečením, šíril sa po jeho koži ako príliv na chladnej, zimnej pláži. S takmer fialovými perami zafarbenými  na modrou a jemne trasúcimi zubami si ovinul kabát okolo seba pevnejšie.

Bolo to už desať minút, čo odišiel od Taehyunga a jeho trpazlíkov. Čo ak s nimi utiekol? Čo ak o ňom Taehyung počul ďalšie klebety a rozhodol sa odísť? Jeongguk si nemohol pomôcť, ale začal si hrýzť nechty a pri tej myšlienke dupol nohou. Nemal on pravdu? Taehyung nie je taký.

Našťastie! Bol tam, na sebe mal pastelovo-biele sako, čiapku a okolo krku ružový šál, ktorý mu zakrýval tvár až po nos. Bol rozkošný a dokonalý, tiež bol perfektnou definíciou éteru. A Jeongguk nechcel nikoho iného než jeho. Teraz, keď konečne mal šancu sa s ním porozprávať, nenechá ho odísť. Nie teraz, nikdy.

Jeongguk vstal zo zeme, poslednýkrát si potiahol z cigarety, než ju zahodil za sebou a začal mu mávať rukami, aby si ho všimol. Taehyung kráčal rovno k autu niekoho iného a nasledovali ho tí dvaja šmolkovia.

Jeongguk zovrel ruku v päsť, ovládli ho emócie. Jeho tmavé obočie sa sformovalo na zamračenie, nohy ho ťahali k autu, bol rýchly, ale nie dosť. Cítil, ako mu kleslo srdce, keď započul zvuk motora a nakoniec vozidlo odišlo z parkoviska trúbením.

,,Kurva!" Zaklial a prstami sa zatiahol za vlasy, zatiaľ čo sledoval, ako auto v diaľke mizne.

,,Si v poriadku?" Jeongguk sa otočil a sledoval, odkiaľ prišiel medovosladký hlas, zbadal Taehyunga, ako naňho znepokojene hľadí.

Jeonnguk nemal slov, bol na pokraji zúfalstva. Ale keď videl Taehyungovu tvár pred sebou, cítil sa oveľa viac živší. ,,Myslel som si-"

Taehyung vydýchol biely obláčik dymu s roztraseným hlasom.

Jeongguk potiahol a nos si utrel o chrbát rukávu ako dieťa, jeho špička nosa bola červená a nafúknutá.

,,Najskôr.....pôjdeme sa niekde zohriať, však?" veselo povedal Taehyung, trúc Jeonggukove ramená.

Jeongguk chytil Taehyunga za ruku a obaja si šli sadnúť do čierneho Mustangu. Aspoň jedna z tých klebiet bola pravda, pomyslel si Taehyung. Riadi Mustang...

Jeongguk naštartoval motor v momente, ako sa posadil na sedadlo vodiča a odišli z baru.

,,Kde ideme?" spýtal sa Taehyung a rýchlo si zapol bezpečnostný pás.

,,Povedal si, že chceš mať tetovanie," odpovedal Jeongguk a oči upieral na cestu.

,,Myslíš si, že v tejto hodine bude otvorené tetovacie štúdio?"

Jeongguk sa pozrel na hodinky, ,,Ráno 1:47? Nie... to si nemyslím."

,,Oh," Taehyung sa sklonil a pohodlne si položil hlavu na opierku hlavy.

,,Ale nájdeme spôsob, dobre?" Jeongguk sčervenel, keď sa Taehyungova tvár rozžiarila.

Cesta do obchodu bola tichá, ale nie nepríjemná. Z času na čas na seba kradli pohľady, ale necítili sa zle, bolo to dokonalé. Taehyung trávil čas premýšľaním o veciach, ktoré by mohli spolu robiť, zatiaľ čo Jeongguk myslel na všetko, čo by s ním a preňho mohol spraviť.

Boli dve hodiny ráno, keď prišli na temnú a pokojnú ulicu. Všetky obchody a domy boli zatvorené. Ale potom zastavili pred tetovacím salónom.

,,Je zatvorené," povedal Taehyung, zatvárajúc za sebou dvere od auta. ,,Pravdepodobne už spia. Nemyslíš, že by sme sa nemali.... ráno vrátiť?"

,,Nie..." odpovedal Jeongguk, nemusel sa obzrieť späť, aby vedel, že Taehyung mal našpúlené pery, ,,jednoducho ich zobudíme."   

© jjkxkth
All rights reserved.

Olalaaaa, Jeongguk ide rebelovať*-*