1.
,,Frajer, ty nepiješ?" muž s mätovými vlasmi, ktorý si práve sadol, sa ho to spýtal už po deviatykrát. ,,Ak sa pokúšaš naňho zabudnúť, potom si niečo vypi, môž-"
,,Pre skurvené dobro, radšej ho nechaj napokoji, Yoongi," Jimin prerušil Yoongiho, znudený z jeho rečí.
,,Koľko to je od rozchodu... štyri mesiace? Mal by si byť v pohode," dodal Yoongi vykladajúc nohy na sklenený stôl, akoby nepočul slová, ktoré povedal Jimin. ,,Nemohol by si študovať alebo také niečo? Tae? Počúvaš ma-"
,,Áno, áno, jasná vec," povedal Taehyung nesúhlasne a mávol rukou, ale bolo zrejmé, že jeho pozornosť bola niekde inde. Jeho oči sa túlali po bare, tanečnom parkete a potom späť k telefónu.
Zdalo sa, že Jimin vedel, čo sa deje v hlave jeho najlepšieho kamaráta, nakoniec klikol jazykom a pohodlne si sadol do koženej pohovky. ,,Chceš s ním naozaj hovoriť?"
,,Čo? Nie!" odpovedal Taehyung... o niečo rýchlejšie než bolo obvykle, nanešťastie, nebol jediný, kto si toho všimol. Samoľúby výraz na Jiminovej tvári vzrástol, zatiaľ čo Taehyung trpel, keď jeho špička nosa sčervenela.
,,Počúvaj, ty ananás," začal Jimin, nafúkaný výraz z neho tváre nezmizol. ,,Netreba sa ničoho báť, budeš v poriadku. Je to len... že hovoríme o Jeonggukovi. Jeongguk-"
Taehyung nemal veľa kamarátov, takže väčšinu klebiet, ktoré sa šírili univerzitou alebo okolím, počúval od Yoongiho alebo od osoby, ktorá sedela vedľa neho v triede a jedna z najzaujímavejších klebiet bola o JEON JEONGGUKOVI. Muž, ktorý kedysi vynikal v každom predmete, ale potom odišiel z vysokej školy len preto, že jeho profesor odmietol jeho návrh na lásku, teraz, bol mužom, ktorý šukal a hral sa s každou mladou ženou a mužským srdcom. Jeho celé telo bolo pokryté tetovaním a piercingmi a niektorí ľudia verili, že Jeon Jeongguk sám zabíjal ľudí a že strávil takmer polovicu života vo väzení.
Veril Taehyung tomu všetkému? Väčšinu z toho, áno... Poznal Jeonggukovu osobnosť. Pred štyrmi mesiacmi po tom, čo sa s ním rozišiel jeho dvojročný priateľ, Jimin a Yoongi vždy sprevádzali Taehyunga v miestnom bare. Nepil alkohol, ale najpredávanejší jahodový kokteil. Bolo to niečo, čo mu pripomínalo jeho domov v Daegu. Upokojovalo ho to.
Každý týždeň tam chodievali a sledovali, ako sa Taehyung opíjal jahodovým kokteilom. Ale uplynulo viac týždňov, Taehyung našiel ďalší dôvod, prečo sa vracať do miestneho baru. Jeon Jeongguk... Kradli na seba pohľady. Najlepšie na tom bolo, keď sa Taehyung naňho pozrel a on tiež, Taehyung cítil v bruchu motýle celé hodiny. Bolo to čudné a napriek tomu to trvalo mesiace a nikto sa nepokúsil s tým niečo urobiť. Ale teraz bol Taehyung pripravený riskovať všetko.
Nervózne si povzdychol, narovnávajúc si bundu.
Yoongiho hlas pomohol Taehyungovi sa vrátiť späť do reality. ,,Sakra, Jimin! Prestaň preháňať, rozprávaš, akoby si sa stretol s tým naničhodníkom," prerušil ho Yoongi, vyťahujúc z vrecka cigaretu.
,,Oh, nestretol som sa s ním... nie, nie," Jimin takmer znel, akoby sa vychvaľoval – niečo, čo sa Yoongimu nepáčilo, ale nemal na výber, len sa pozeral na Jiminove pekne plné ružové pery, ako sa pomaly pohybovali. ,,My sme tiež šukali."
Jimin vypustil malý, víťazný chichot zatiaľ, čo sledoval, ako Yoongi držal slová za zaťatými zubami. Čakal, až Yoongi niečo povie, ale neurobil tak. Namiesto toho, sa zahľadel na Jimina mysliac na veci, ktoré by mu mohol urobiť, keď sa dostanú domov.
,,T-Tae," Jimin prehltol, dlane sa mu potili, oslovujúc Taehyunga o pomoc.
Ale Yoongi udrel, nakloniac sa dopredu a povedal: ,,Prečo ho nepočkáš pri bare, Taehyung."
To nebol zlý nápad, teraz mal dôvod na odchod. ,,O chvíľu sa vrátim, pôjdem... pôjdem si objednať drink," povedal Taehyung, žmurknúc na Jimina predtým, než vstúpil na tanečný parket.
Než zmizol v dave, počul, ako Jimin kričí pivo. Nebolo to tak, žeby sa Taehyung neplánoval vrátiť späť k ich stolu. Skutočne ho zaujímalo, či sa ten chalan objaví, navyše, nechcel sa pozerať na divadielko tých hrdličiek.
V bare bolo stovky rozhovorov, rozprávajúc hlučnými hlasmi, pričom všetky zanikali rockovou hudbou, ktorá dominovala atmosfére. Dav je mladý, z väčšej časti sú to študenti z univerzity. Taehyung sa vyhýbal spoteným telám, aby šiel objednať Jiminovi drink. Pred vypýtaním nápoja, pocítil, ako si niekto vedľa neho sadol.
,,Tmavé miestne pivo," hlas bol nečakaný, hlboký s vážnym tónom, ale jeho tvárou prebehol hravý úsmev. Jeho perfektné pery boli zrelé na bozkávanie. ,,Dnes vyzeráš sám."
Je to on. Taehyung takmer spadol zo sedadla. Z diaľky ho častokrát videl, ale hľadieť naňho zblízka, bolo neuveriteľné. Muž bol pri ňom, ale nie úplne. Mal oblečené čierne roztrhané džínsy ako všetci ostatní a čiernu koženú bundu, tiež tričko nejakej kapely, ktorá bola v móde ešte skôr, než sa narodil. Ďalej pokračoval rozcúchanými vlasmi, ale Taehyung nemohol utrhnúť oči od očarujúceho mladíka s temnými očami. Niečo na ňom bolo nezvyčajné. Vo vnútri táto osoba bola trošku hlúpa a Taehyung sa zjavne o neho príliš zaujímal.
,,Nie...ugh," Taehyung sa nakoniec spamätal a odkašľal si predtým, ako sa pozrel na pivo v jeho rukách. ,,toto nie je moje, J-Jimin. Mal som na mysli, že je to pre Jimina."
,,Dobre," ľavý kútik na jeho slabočervenej pere sa zodvihol hore, vytvárajúc zlovestný úškrn na jeho božskej tvári, vytvoril čaro túžby očiam, ktoré sa opovažia pozrieť jeho smerom. ,,Dovoľ mi kúpiť ti drink."
Taehyung sa chystal odmietnuť, ale potom sa muž oprel o bar, bola tam krásna barmanka a pozerala sa ich smerom, aby vzala ich objednávky. ,,Čo ti môžem dať, Jeongguk?" povedala, pomaly si hryznúc do pery, zámerne ukazovala Jeonggukovi jej prsia.
Taehyung by klamal, keby povedal, že nevidel, ako na malý okamih Jeonggukové oči skĺzli na jej výstrih. Ale potom sa barmanka postavila pred Taehyungom. ,,Čo si dáš ty, zlatko?"
Taehyungové oči sa rozšírili. Periférne videl Jeongguka, ako na neho civel a klepal jeho dlhým potetovaným prstom, čakajúc na jeho odpoveď. Čo si on dá? Nevedel, čo chcel. Bolo by v poriadku, ak by si objednal jahodový drink? Ale niečo v ňom chcelo zapôsobiť na Jeongguka. ,,W-whiskey, prosím."
Jeongguk zdvihol obočie a prestal s klepaním. Venoval na 101% všetku pozornosť Taehyungovi.
© jjkxkth, ao3
All rights reserved.
Heyaa houu!!!
Vidíme sa pri novom preklade 😄😄 Dnes sú to presne tri roky, čo som na wattpade, tak prečo to neosláviť novým príbehom?😅😅😅
Chcela by som sa Vám poďakovať za podporu, ktorú od Vás dostávam, tiež za milé komentáre, ktorými Ste mi spríjemnili deň a posúvali ma tak ďalej. Veľmi si Vás vážim a za všetko Vám ďakujem 💜💜💜 Snáď sa Vám bude príbeh páčiť a s výberom som nesklamala💜
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top