Tobias

Jedáleň je obrovská.

Prejdeme cez dvere a ja okamžite zbadám na protiľahlej stene dlhý stôl, ktorý sa tiahne do celej šírky jedálne. Je obložený jedlom.

Začne mi škvŕkať v bruchu a jediné na čo v tej chvíli pomyslím je to, ako rád by som sa najedol.

Pokrútim hlavou a zamietnem tú myšlienku.

Prezriem si aj zvyšok miestnosti, ktorý je ako bludisko stolov. Skoro pri každom sedia ľudia a veselo sa bavia, ako keby nad nami nezúrila občianska vojna.

„To ani nevedia, čo sa deje hore?" zašepkám Mathewovi.

„Ale vedia." Odpovie. „Ale radšej by na to zabudli. Veď len pred chvíľou skončili predchádzajúce nepokoje a sú tu znova ďalšie. Každý by najradšej zabudol. Mám pocit, že niektorí frčia na sére Harmónie."

Rukou nenápadne zašermuje k zadným stolom, kde je zopár, asi šestnásť ročných ľudí, ktorí nevyzerajú tak, že by boli pri zmysloch.

„Kde zohnali sérum?" nechápem. Veď všetky séra sú už roky zakázané.

„To neviem. Isto majú svoje zdroje. Nejakých pašerákov alebo tak." Vysvetľuje a náhle prejde do inej témy. „Ale ty si chcel nájsť Johanu, tak nezdržiavaj."

Prejde medzi bludiskom stôl, stoličiek a ľudí, pričom mu idem tesne v pätách.

Zastaví sa až pri stole na konci jedálne, kde sedí Johana, Cara, Evelyn ale čo ma prekvapí najviac, je to, že je medzi nimi aj môj otec, Marcus.

Ako sa sem dostal? A hlavne, ako je možné, že sedí pri stole s mojou matkou?

Pozrie na mňa aj on aj Evelyn, tak odvrátim zrak.

Totálne ignorujem aj jeho aj matku a rovno sa otočím na Johanu.

„Potrebujem s vami niečo prebrať." Vyhlásim a veľvýznamne na ňu pozriem.

Odkašle si a postaví sa: „Ospravedlňte ma." Povie a bezo slov sa vyberie preč z jedálne.

Nedbám na zvedavé a prekvapené pohľady ostatných a vyberiem sa za Johanou preč z jedálne.

Registrujem len to, ako sa za nami krkolomne vyberie aj Mathew.

„Takže..." Johana vletí do „Kancelárie" a okamžite ide na tému. „Na čo si prišiel, Štyri?"

Upiera na mňa zvedavý a prekvapený pohľad, z ktorého sa cítim nesvoj.

„Hmmm, takže, Mathew vravel, že prieskumníci skúmajú tunely. Máte mapy toho, čo už prezreli?" spýtam sa.

„No, áno, ale keď si zvedavý na to, či by sme nenašli akýsi otvor, ktorý by nás čírou náhodou zaviedol do Centra, tak ťa sklamem."

„Nie, nie." Pokrútim hlavou. „Toto je iné. Mohli by ste mi ukázať tie plány?"

„Dobre." Prikývne a zohne sa pod stôl. Pri tom pohybe sa jej odkryje jazva na tvári.

S pod stola vyberie notebook.

„Ako to, že máte počítač?" začudujem sa.

„Bolo mi jasné, že keď nás napadnú, tak potrebujeme počítač aby sme sa udržali v obraze, že čo sa deje. Preto, keď mi dala Cara vedieť, že nemáme spojenie so svetom, tak som sem poslala počítač a hneď som začala evakuovať niektoré časti mesta."

„Okej, to chápem." Prikývnem. „Môžete mi ukázať tie plány?"

„Samozrejme." Odpovie a začne sa hrabať v prístroji, pričom vysvetľuje. „Toto je jeden z najdôležitejších mestských počítačov. Sem idú všetky údaje, takže mám stále prehľad, čo-ako-kedy."

„No pozri." Pretočí ku mne obrazovku a ja s Mathewom sa do toho zahľadíme.

Sú to spleti chodieb, ktoré sa dajú dosť ťažko rozoznať, predsa však nájdem tú ústrednú cestu, ktorú som hľadal.

„Pozrite sa." Kývnem na Johanu a ona sa zahľadí na obrazovku.

„Toto," ukážem na začiatok. „Je vchod, že? Tak pozrite sa na tú cestu doprava, doľava a rovno. Všetky sú to jedny chodby, od ktorých sa ťahajú ďalšie a ďalšie. Ale toto, tieto tri ústredné cesty, tieto budú viesť k trom najdôležitejším miestam."

Ukážem naľavo: „Úrad." Napravo. „Periféria."

Nakoniec ukážem na stred ale z pohľadov tých dvoch jasne vyčítam, že pochopili, na čo myslím. „Centro."

Nastane chvíľkové ticho a je jasne cítiť ako napätie rastie.

„Ty si génius..." vydýchne Mathew nakoniec.

Nereagujem. Čakám na Johaninu reakciu.

„To znie naozaj sľubne, ale, čo s tým ďalej?"

Pozrie mi do očí.

„To je jednoduché. Pošleme tam posádku auta aby sa na to pozreli ale len nenápadne. Takto sa to skontroluje a potom... keď to bude už isté, tak sa tam môže vybrať každý, kto vie strieľať." Predostriem im kompletný plán.

„To znie dobre. Je to... skúsime to." Vydýchne Johana. „Hneď teraz."

Prikývnem a Mathew ma pochvalne štuchne do rebier.

Johana sa práve chystá odložiť notebook, keď jej tam dačo zasvieti.

„Správa z Centra?" začuduje sa nahlas.

Pozriem na obrazovku, kde práve otvára e-mail od Centra.

Pripnuté tri súbory.

Správa: Neviem ku komu sa táto správa dostane, ale musíte ju odovzdať veliteľovi Štvrtého mesta. Ide o všetko. Centro sa chystá do zabiť vo vašom meste každého a vyhladiť každého divergentného. Nemáte dôvod veriť mi ale viem, že veríte. Aspoň jeden z vás. IV. Posielam vám, nejaké mapy a videá, ktoré podložia moje slová.

Vetre mi. Je to dôležité.

Jenny.

Dych sa mi zasekne v krku.

Tak toto nie...

Pozriem na súbory, lebo sa na viac v tej chvíli nezmôžem.

Tajné tunely, Mierová dokumentácia, Projekt Primus...

Johana, Mathew a aj ja zmĺkneme.

Ahojte! :D

Nová časť, tadááááá! :D

Takže takto, ďakujem vám za všetky prečítania, hlasy a kometny :)

A mám pre vás ešte jednu správu a tou je, že moje "extra-mega-giga" vyvrcholenie, ktoré plánujem už od začiatku a ktoré všetko zmení, sa nezastaviteľne blíži :D

To je asi všetko, tak zatiaľ Ahóóój! :D