Taehyung sa za jeden deň dozvedel toľko vecí, že sa čudoval, že informáciami už nepreteká. Sedel s Jiminom v kuchyni, šúpal a krájal cibuľu, zatiaľ čo mu Jmin vysvetľoval, kto všetko je na lodi a ako život na palube funguje.

Zistil, že loď sa volá Bangtan a ten muž s lícnymi jamkami je jej kapitán, Kim Namjoon. Nevrlý pirát je Yoongi, ich zásobovateľ - čo Jimin vysvetlil, že je skôr úloha prvého dôstojníka na väčšine námorných plavidiel, než niekoho, kto má na starosti ich zásoby jedla a vody.

„A táto zodpovednosť pripadla, bohužiaľ, mne," ozval sa muž so širokými ramenami s druhej strany kuchyne, kde primiešaval do hrnca s gulášom nakrájanú cibuľu.

Jimin sa uškrnul. „Seokjin-hyung je kuchár, ale okrem toho, že sa stará, aby sme mali dostatok jedla a zásob, je aj lekár - aby som bol úprimný, všetkých nás drží pri živote," povedal.

„Dopekla, to teda áno," súhlasil Seokjin, otočil sa k Taehyungovi a zamával drevenou lyžicou. „Tak a teraz - máš rád dusené mäso na pikantný spôsob alebo nie?"

Taehyung prekvapene zažmurkal. „Uh, asi áno," zamrmlal.

„Dobre, tak je to správne," odpovedal Seokjin, súhlasne prikývol a žmurkol na Jimina. „Necháme si ho," dodal, než sa vrátil ku sporáku a hodil do hrnca znepokojujúco veľkú hrsť čili. 

Jimin sa zachichotal. „To Yoongi-hyunga nepoteší," zašepkal nahlas a kývol k Seokjinovej extra dávke čili.

Taehyung sa pousmial. S Jiminom a Seokjinom to bolo jednoduché a príjemné. V niektorých ohľadoch sa dokonca cítil menej mimo vec ako v paláci.

„Hoseokie-hyung – to je ten s bláznivo oranžovými vlasmi – je údajne náš navigátor," pokračoval vo vysvetľovaní Jimin, „ale úplne to nenávidí, tak sa radšej sústredí na skutočné riadenie lode, takže si s Yoongi-hyungom rozdelili čítanie mapy. Ale Yoongi-hyung je až tak zaneprázdnený, že občas mu pomáham aj ja s Jeonggukiem."

„Myslím si, že všetci robíme všetko, čo loď potrebuje," povedal a naklonil hlavu. „Napríklad Yoongi-hyung, ako vojenský zásobovateľ, je technicky zodpovedný za delostrelecké zásoby. Ale v skutočnosti je to Gukkie, čo všetko riadi. Doslova sú tu všetky ruky na palube."

Taehyung prikývol. Bol ohromený. „Rád by som pomohol," povedal dychtivo. „Už som videl na lodi krá- mužov môjho otca. Niekedy ma zapojil. Sám som však nikdy nič nerobil, ale veľakrát som ich videl na lodi pracovať." Takmer sebou trhol. Skoro sa zmienil o kráľovskom námorníctve, no vyzeralo to, že Jimin si toho, našťastie, nevšimol.

„Mm, dobre," povedal Jimin, „zatiaľ potrebujem umyť palubu, takže pôjdeš so mnou."

Jimin zbehol do nákladného priestoru po čistiace prostriedky, takže ho počkal na palube. Keď tam prišiel, slnko už zapadalo a obloha žiarila ohnivo oranžovou farbou. Očarený tou čírou krásou na moment zastavil. 

Jimin zbehol do nákladného priestoru po čistiace prostriedky, takže ho počkal na palube. Keď tam prišiel, slnko už zapadalo a obloha žiarila ohnivo oranžovou farbou. Očarený tou čírou krásou na moment zastavil.

Potom ho niekto strčil do chrbta a on sa trochu zatackal.

„Čo tu, dopekla, tak stojíš?" ozval sa známy hlas. Otočil sa a uvidel za sebou piráta, ktorý ho našiel v debni – toho s tmavými vlasmi a pircingami. Jeongguka.

„Prepáč, uh, len pomáhal Jiminovi umyť palubu," povedal a uhol mu z cesty.

Jeongguk okolo neho prešiel a vrhol naňho pohŕdavý pohľad. „Nevyzerá to tak," povedal odmietavo.

Taehyung sa z rozpakov zasmial, čo mu druhý muž neopätoval. „Rozptýlil ma západ slnka," vysvetlil a hľadel na oblohu, ktorá sa každými sekundami menila na purpurovú.

Jeongguk, akoby bol prekvapený, že v jeho prítomnosti vôbec zapadá slnko, sa naň pozrel tiež. Na moment sa mu mierne rozšírili oči. Zdalo sa, že ho zaskočilo, aká bola obloha okolo nich majestátna. Potom mu tvár opäť stuhla a prižmúril na Taehyunga oči.

„Prestaň snívať a vráť sa do práce," odsekol, otočil sa na päte a oddupotal preč. Taehyung sledoval jeho vzďaľujúcu sa postavu a drzo jeho smerom vyplazil jazyk. Možno Jeongguk vyzeral dobre, ale bol kus idiota.

O chvíľu neskôr sa vedľa neho objavil Jimin a štuchol doňho plecom. „Čo tak vyzeráš?" spýtal sa a štipol ho do líca. Bol tak láskavý, že to nevyvodilo z miery ani Taehyunga, ktorý nebol na blízkosť s inými ľuďmi tak zvyknutý. Rýchlo však zistil, že sa mu to páči.

„Zdá sa," zamrmlal a naklonil hlavu k Jiminovi, „že Jeongguk ma nenávidí."

„Ah," vydýchol Jimin, akoby to len teraz pochopil. „Gukkie vie byť...útočný. Nepustí si ľudí len tak k telu. Ale vnútri je to dobrý chalan. Vedel si, že je z nás najmladší?"

Tento fakt ho prekvapil. „Ale... bol ku mne taký... taký panovačný!" zvolal a snažil sa nájsť správne slovo, ktoré by opísalo tu agresívne sebavedomú auru, ktorou sa Jeongguk nesie.

Jimin pokrčil plecami a strčil mu do rúk mop. „Proste taký je," vysvetlil, „ale prisahám, že je milý, keď ho spoznáš. Teraz – menej hovorenia a viac umývania."

Taehyung sa uškrnul a postavil sa do pozoru. „Áno, pane!" skríkol a ako vojak dupol nohou.

Jimin ho hravo štuchol. „Sme piráti, nie vojaci," sťažoval sa, no zasmial sa, pričom sa mu oči sformovali do polmesiaca. Je pekné, pomyslel si, vidieť, ako vie niekoho urobiť šťastným. A nie preto, že je princ a aj oni sa musia smiať jeho trápnym vtipom.

Len čo sa dostali k umývaniu, alnko na palubu vrhalo hrejivú, ohnivú žiaru. Taehyung s radosťou drhol drevo a následne si dal pauzu. Dosť sa spotil, takže si utrel čelo rukávom.

Keď zdvihol zrak, všimol si Jeongguka stáť na čele lode spolu s Hoseokom, ktorý bol za kormidlom. Muž sa opieral o zábradlie a pozeral dole. Sledoval ho.

Pohľady sa im na malú chvíľu stretli. Na zlomok sekundy v jeho pohľade zazrel niečo jemnejšie. No potom sa tá iskra vrátila k tej obvyklej. Prižmúril oči, zaťal čeľusť a prudko sa od neho odvrátil.

Taehyung si povzdychol a pozrel sa na Jimina, ktorý si popri umývaní hlasno spieval. Zdalo sa, že piráti, rovnako ako kdekoľvek inde na svete, prichádzali v rôznych typoch pováh. 

©calypsio [ao3]
All rights reserved