pozn. Upozornenie: násilná sexuálna scéna

Eddie naozaj neľutoval ako strávili s Richiem poobedie v izbe. Chvíľu skákali na matraci, večne bľabotali a naťahovali sa. Ku večeru, keď sa už zotmelo,  si zapli horor na kazete v Eddieho malej telke na komode.

"No toto, aké to vymoženosti ! Matka mi nedovolí mať telku v izbe, lebo som vraj hyperaktívny a kedykoľvek ju môžem zničiť." Komentoval Richie popri tom ako sa napchávali popcornom. 

"Myslím, že má na to veľmi dobrý dôvod." Uškrnul sa Eddie, no o chvíľu spozornel keď dole započul zabuchnutie dvermi.

"Ššš, to sú len zvuky z hororu. Alebo sa bojíš?" Zamrmlal Richie a hravo zaboril tvár do Eddieho priehlbinky na krku v zámere ho vystrašiť. Pozerali práve Draculu. 

"Pšt! Ticho, myslím to vážne, Táraj!" Pošepkal Eddie a nastrájal uši ku dverám. Odstrčil od seba dotieravého Richieho.

"Eddie! Eddienko, miláčik som doma! Prepáč, zlato trošku som sa zdržala u babičky!"

"Do riti! Do riti! Do riti!" Eddie už vstával a v panike prevrhol misku s popcornom.

"Čo?" Pozrel na neho Richie s plnými ústami. 

"Čo?! Ty sa pýtaš čo?! Je tu doslova neporiadok, pozeráme hororový film pre dospelých a ešte k tomu si tu ty po mojej večierke." 

"No páni, nevedel som, že je to taký problém." Odvetil Richie sarkasticky a potrel si zasolené zamastené ruky najprv o seba a potom do trička, načo  Eddie skrčil znechutene kútik úst s povzdychom 'eew'. 

"Pani K ma určite rada uvidí, potom čo sme-" Hovoril zatiaľ čo vstával, no nestihol dohovoriť, pretože mu Eddie opäť zakryl ústa.

"Naozaj to myslím vážne, musíš odísť." Eddie už naozaj zúfalo šepkal a kývol hlavou smerom k oknu. Richie si teda povzdychol, posledný krát pozrel na svojho kamaráta a dosť nemotorne zmizol oknom. Eddie zaspával v tú noc pokojne, Richie priniesol do jeho dňa kopec radosti, smiechu a svetla. Všetko sa zdalo byť v poriadku.

***

Vracia sa. Vracia sa v čase späť na tú scénu, kde ho málomocný ťahá cez pozemok k tomu domu. Eddie kričí a zúfalo volá okolie na pomoc. Na ulici nie je nikoho. Na svojom chrbte a kostrči pocíti tvrdé hrany schodov, keď ho v tom vtiahne úplne dnu do domu. No zrazu sa vôbec nenachádzajú v tom rozpadnutom dome na Neilbolt street ako si ho pamätá. Nachádzajú sa  v jeho izbe, útulnej, pekne zariadenej a osvetlenej jemným oranžovým svetlom z lampičky na nočnom stolíku. Fosforové hviezdičky nalepené na plafóne a stene nenápadne svietia v šere. Málomocný ho prudko hodí na posteľ. Eddie vidí všetky jeho naťahujúce sa šľachy, šedú kožu a končatiny, ktoré sa k nemu naťahujú. Malomocný sa šplhá na jeho posteľ, ktorá mu celý život poskytovala bezpečie a teraz je nástrojom strachu. V hrdle sa mu zasekne výkrik, keď ho málomocný odokryje spod periny. Hlasno vydychuje a trasie sa. Rukou šmátra po inhalátore, nikde ho nemôže nájsť. Neprežije to. Chce kopať, chce kričať, chce sa brániť ale je ako v spomalenom filme. Nedokáže to.

"Hej, Eds.  Bude sa ti to páčiť, neboj sa. Postarám sa o teba." Z úst tomu vytekajú sliny a Eddieho napne na vracanie.

Malomocný natiahne svoje dlhé prsty smerom k Eddiemu.

"Choď preč! Choď preč! Choď preč! Nie si ozajstný! Nie si ozajstný" Bľačí a opakuje si toto ako mantru, zakrýva si oči, a možno keď si bude toto nahovárať, tá obluda zmizne. Nič sa však nestane. Napriek tomu, že si Eddie zakryl oči stále počuje to klokotavé dýchanie podobné svojmu a cíti odporný smrad z kanála. Približuje sa to a už sa dotýka jeho brucha a poťahuje za gumu na Eddieho šortkách. Eddie je paralyzovaný, akoby bol v bdelej kóme a práve zabudol ako dýchať. Nedokáže to zastaviť a tak málomocného nechá, aby mu stiahol to jediné čo ho chráni pred totálnou potupou pred ním samým. Málomocný nechutne mľaská jazykom a Eddie sa zrazu nemôže pozerať na to čo sa deje pred ním. Oprie sa silno o stenu, keby sa dalo, doslova by sa prebúral svojím chrbtom do izby za ním. Chytí sa za plachtu a zovrie ruky v päsť, drží sa ako o život, na dlani si nechtami zabára tak hlboko až vytekajú malinké kvapôčky krvi. Silno privrie oči, takmer ho bolia všetky svaly na tvári, bojí sa, že o chvíľu dostane kŕč. Málomocný mu prudko roztiahne nohy a šmátra po chlapčenských slipoch, ktoré stiahne dole. Eddie cíti ako tam dole nehanebne tvrdne, hanbí sa za to, že jeho telo neposlúcha kontrolu, ktorú chce prebrať hlava.

Málomocný sa chvíľu hrá, a Eddie zadržiava dych aby nevydal ani jedného potupného hláska, potom sa to náhle skloní a priloží na Eddieho svoje ústa a jazyk.  Po pár minútach zdvihne pomaly hlavu a zrazu sa začne meniť, a pred Eddiem sa objaví Richie, jeho tvár medzi jeho nohami. Eddie to už nedokáže ďalej zniesť, zahmlie sa mu pred očami, nočný teror ho položí a on opäť stratí svoje vedomie.

***

Našťastie sa prebudil, no celý spotený a mokrý nenachádzajúci dych. Eddiemu panicky preblesklo hlavou, že asi dostane inkfarkt a toto je koniec. Podarilo sa mu nahmatať inhalátor a okamžite dychtivo vdýchol a vydýchol. Zrýchlene pravidelne dýchal, snažil sa upokojiť no nešlo to. Z jeho hlbín sa na povrch vydierali vzlyky a hektické zvuky. Ešte stále mal svoje sny pred očami, aj keď sa ako tak dotackal do kúpeľne a vyzliekol zo seba šatstvo. Cítil sa nechutný, špinavý a ponížený. A ráno bude musieť prezliecť plachtu, tak aby matka nič nespozorovala. Nenávidel sa za to. Vliezol pod sprchu, dôkladne umyl každé miesto na svojom tele, no mal pocit, že to čo videl  a čo ho poznačilo nemôže celkom zmyť.