pozn. upozornenie: homofóbia, vulgarizmy

•••

-sobota, september 1988-

•••

Eddie pocítil malé sklamanie keď sa otočil od dverí Billovho domu.

"Tak čo?" Zavolal na neho Richie Tozier zatiaľ čo sedel na bicykli pred plotom a čakal na tých dvoch. Dnes sa mala zatiaľ ich 4-členná partia stretnúť, lenže Stana zobrali rodičia na návštevu babičky a Bill...

"...nepustia ho dokým im nepomôže upratať dom." Pokrútil Eddie hlavou, vyšiel z dvora a nasadol na svoj bicykel.

"Chudák Veľký Bill, ten dom je celkom veľký." S poľutovaním v hlase skonštatoval Richie, zahľadel sa na dom a potom na Eddieho. Ten nemotorný, skoro spadol z bicykla.

"Takže sa dnes budeme zabávať asi len my dvaja, Eddie Špagety." S úškrnom sa nahol a uštipol menšieho chlapca do líčka.

Eddie vypustil nespokojné zavrčanie. "Od kedy sme sa sa zoznámili  som ti aspoň milión krát povedal, aby si ma tak NEVOLAL."

Richie jeho vetu totálne odignoroval a opäť mu, teraz  však omnoho jemnejšie začal naťahovať líčka. "Roztomilý ! Roztomilý! Roztomilý! Bože, Eds si tak roztomilý keď sa hneváš! Ako taká malá čivava." Takmer sa rozosmial.

Zdalo sa, že Eddie sa chystá odseknúť mu niečo veľmi neslušné, tak ako doma pred mamou nemôže nadávať, alebo ho odsotiť, no vyrušili ho hlasy blížiace sa k nim. Po ceste sa naozaj blížili Grgo Huggins, Victor Cross a Henry Bowers.

Eddie na sucho preglgol a v tej chvíli si želal len to, aby zmizol, aby sa vyparil  do ovzdušia ako para. Richie sa napokon od neho oddialil, lebo to vyzeralo fakt divne, a on nechcel aby to vyzeralo fakt divne, lenže vyzeralo a Henry a jeho gang to všetko videli a vypočuli.

"Aha, čo to tu máme?! Dvaja lúzri sa do seba buchli! Štvoroký a ten krpatý, slabošský, zachrapčaný buzerant! No to ma podržte!" Podlo sa rozosmial a tí dvaja s ním.

"Povedz tým svojim dvom opiciam nech ti podržia ten tvoj buzerantský penis, Bowers. Asi sa ti to páči, čo?" Richie neudržal svoje ústa na uzde.

Henry až očervenel hnevom a ponížením. Toto mu nikto hovoriť nebude. Jeho parta zostala trápne ticho.

Eddie naopak zbledol na úroveň bielej kriedy, ktorou boli pokreslené chodníky na ktorých sa hrávali menšie deti.

"A ty si daj pozor na svoju tepľošskú hubu, ty Hovnotáraj! Raz ťa môžu priviesť do hrobu. Alebo ťa do neho môžu priviesť aj práve teraz..." Zasyčal nebezpečne a z vrecka polovičných otrhaných džínsov vytiahol vreckový nožík a nebezpečne ho roztvoril. "Čo ste zabudli? Buzeranti a lúzri v tomto mieste zomierajú ! Na rade ste vy, úbožiaci."

Skôr, než sa stihol zahnať s nožom Richie vykríkol na Eddieho. "Padáme!"

Ten sa spamätal a upaľoval za Richieho bicyklom. No pocítil, že ho ešte Henry stihol potiahnuť za ružovkasté tričko. Srdce mu bilo ako o preteky. Nie, nie, nie. Prosím, nie, nech ma nedostane. Takmer zavzlykal, no zahryzol si do pier a riadne potiahol pedálmi a tak sa vytrhol z Henryho pazúrov. Henrymu zostal v ruke len kus látky. Keď sa vráti domov pani K na neho určite nakričí za to tričko.

S roztrasenými nohami sa snažil dobehnúť Richieho, ktorý bol dosť popredu. Obzrel sa ešte dozadu. Bowersova parta za nimi začala utekať a hulákať. 

"Neutečetie, vy buzíci! Buzíci zomierajú!" Našťastie nemali bicykle, no zato bežali veľmi dobre.

Eddie zaúpel. Chcel byť v bezpečí a nadával si prečo vlastne nezostal doma. Keby sa nebol stretol s Richiem a keby sa Richie nesprával ako Richie tento deň sa nemusel stať. Aj keď, že by Eddiemu samému dali pokoj, to sa povedať nedá. Henry Bowers si našiel vždy dôvod šikanovať niekoho. Väčšinou si však vyberal iba ich Lúzer klub. Billovi nadával do kokotkov koktavých, Eddiemu zase do slabochov chrapľavých kvôli jeho astme, no sem tam ho nazvali aj buzerantom, čo ho trápilo asi najviac. Taká nadávka bola pre väčšinu chlapcov v tých rokoch ponížením. Eddie si všimol, že z ich Lúzer klubu nadáva aj Stanleymu Urisovi. Naposledy to bolo na školskom ihrisku a Henry povedal niečo ako: "Špinavý Žid" a kopol do neho. Eddie vtedy nevedel čo to znamená. Nevedel ešte veľa vecí a najmä...nevedel veľa vecí o sebe.

No všimol si, že takmer denné bitky a vyhrážky od Henryho dostáva nikto iný ako Richie Tozier. Lenže ten si za to mohol sám. Provokoval ich svojimi veľkými drzými ústami, a to mu tak trochu Eddie závidel. Samozrejme, aj Eddie vedel byť odvážny, ale rozhodne vedel, kedy na seba neupozorňovať a neotáčať pozornosť za všetkú cenu. Richie sa vedel brániť hocičím. Smiechom, dobrou náladou, vysmievaním, vtipmy, svojími interpretáciami. 

Ako mu myšlienky vírili hlavou dobehol už konečne Richieho. "Tak? Kam máme namierené, aby nás nenašli?"

"Do Pustatiny, kde inde?!"

"Ty žartuješ!" Zvolal Eddie."To je jediné bezpečné miesto kde nechodia! Ak raz zbadajú, že tam chodíme, môžme sa s tým miestom rovno navždy rozlúčiť!"

"Obehneme to druhou stranou a skryjeme sa. Oukej? Ver mi. Teraz len musíme zabrať, aby sme im zmizli z dohľadu." Richie hovoril tak vážne a tak pokojne, že Eddieho to naozaj upokojilo. Obidvaja pridali. Po pár minútach ich naozaj striasli a ocitli sa v malom riedkom lesíku. Zosadli z bicyklov a kráčali po chodníku pokrytým lístím. Až teraz si uvedomili aká je Pustatina veľká.

"Musíme sa ale niekde ukryť. Ešte stále tu môžu zavítať. Majú šancu poľovať na dvoch osamotených lúzrov, možno tepľošov." Richie sa uškrnul a pozrel na Eddieho. Dokonca ešte aj v tejto situácií žartoval.

Eddie sa zamračil. "Hej! Nehovor tak, dobre?"