To ich rozdelilo. Každý z Lúzrov ostal sám, potulujúc sa zmätene po meste, hľadajúc cestu naspäť  jeden k druhému. Richie bol na rade, aby ho To terorizovalo. Stálo to na obrovskej soche na predmestí, v ruke to držalo balóny a vysmievalo sa Richiemu.

"Hej, Richie! Konečne sa opäť vidíme, nezahráme si hru? Čo tak Street Fighter?" To sa hrabalo v jeho vystrašených najtajnejších spomienkach. Našlo jednu, na akéhosi blonďavého pohľadného chlapca s ktorým sa Richie hral  videohry, a ktorý ho vtedy tak ponížil.

"Alebo pravda a odvaha! Ale nevybral by si sa pravdu, všakže, Richie? Nechcel by si, aby zistili čo schovávaš." Hovorilo medovým hlasom a znieslo sa to na balónoch dole k trasúcemu sa Richiemu.

"Viem tvoje tajomstvo! Tvoje malé zvrhlé tajomstvo!"Naradostene spievalo. "Povieme im to všetkým, Richie?! Pravda alebo odvaha?!"

Richie prudko privrel oči, dookola si v mysli opakoval, že To ne je skutočné, nie je skutočné, nie je skutočné a zároveň sa mu v mysli vybavila spomienka z mladosti.

Rok 1988, upršaná septembrová noc. Prespávali u Billa, len on, Eddie a Stan. Ich partia. Mikea, Bena a Beverly vtedy ešte nepoznali. Všetko sa zdalo ľahšie, pred Tým. 

Ležali na matracoch v Billovej izbe, čítali komixy, no keď ich to eventuálne prestalo baviť, začali hrať pravdu a odvahu.

"Bill, pravda alebo odvaha?" 

"Odvaha." hrdo vyhlásil Bill.

"Vyzývam ťa, vyzliecť si košeľu." Richie s chichotom tresol prvú somarinu, ktorá mu napadla, chlapci na neho prekvapene pozreli, no v kútiku srdca, každý miloval Billa trošku viac ako kamaráta. Bol z nich najpohľadnejší a najodvážnejší, jednoducho z neho vyžarovala charizma, ktorú nik iný nemal. Veľký Bill bol proste Veľký Bill.

"Aká sprostá úloha, Richie." Poznamenal Stan, no jeho líca trošku oružoveli, keď sa Bill naozaj začal vyzliekať.

"Teba vyzývam, aby si prestal byť taký suchár, sakra, Stanley, koľko krát si hral pravdu a odvahu? Ani raz, čo?" Vysmieval sa mu vtedy dvanásťročný Richie. Na to mu len Stan niečo nepočujne odvrkol. 

"A čo ty, Eds? Pravda alebo odvaha?" Otočil sa na zatiaľ mlčiaceho Eddieho.

"Pravda." Povedal Eddie rozhodne, nechcel čeliť odvahe a hocičomu stupídnemu, čo by Richie zrejme vymyslel. 

Richie sa chcel spýtať, či je alebo bol menší chlapec niekedy do niekoho zaľúbený, no napriek tomu ako sa frajersky a cool Richie tváril, nenachádzal na to odvahu a tak to zakryl svojim obvyklým humorom. "Ešte spíš s mamičkou v jednej posteli ?"

"Vieš čo, pojeb sa, Richie. Si naozaj trápny." Eddie sa nahneval a do konca hry s ním takmer neprehovoril.

"Pravda alebo odvaha, Richie?" Spýtal sa Stan.

Richie chvíľu uvažoval. Keby si vybral pravdu, nedokáže dobre klamať....špekuloval. A nikdy by nepriznal kto sa mu páči. Poznal Stana, vedel byť zákerný, najmä na neho.

"Odvaha."

"Vyzývam ťa, pobozkať Eddieho! Na pery!"

"Eww! Ty si sa zbláznil ! Ani náhodou!" Zvolali obidvaja dotyční jednohlasne.

"Fajn, v tom prípade ste prehrali, vy hrdličky." Stanley sa uškrnul nad vlastnou prefíkanosťou.

Potom sa začala veľká vankúšová bitka.

***

Richie skĺzol na lavičku, keď To z ničoho nič zmizlo a vzalo so sebou spomienky. Vyčerpane hľadel na svoje trasúce sa dlane, už to viacej nezvláda, nezvládal byť v meste, ktoré ho šlo utrápiť na smrť bolestivými spomienkami na to, čo mohlo byť, keby predsa len nebol tak trochu zbabelec. Okolo krku sa mu jemne obvinula ruka, on trošku nadskočil, takmer sa zľakol, že ho opäť terorizuje ten diabolský klaun, no našťastie to bol len Eddie. 

"Eddie-"Richie sa mu zúfalo cez lavičku hodil do objatia.

"Ja viem, dostalo sa To ku mne tiež." Eddie šepol do čiernych kučier. 

"Neviem sa dočkať, kedy toho klauna zabijeme."Povedal Richie na Eddieho hrudi, plný nenávisti. 

"Tak isto sa nemôžem dočkať, ale strávme spolu ešte jednu noc. Prosím. Nikdy nevieš kedy-"

"Pššt," Richie sa narovnal a položil prst na Eddieho pery. "Nedohovor tú vetu. Dostaneme sa odtiaľto, je ti to jasné? A potom ťa zoberiem do Afriky. To prisahám. Spomínaš?...Spomínaš si na tú pesničku?" Richie sa usmial pri náhlej dávnej spomienke a vzal Eddieho tvár do svojich dlaní. Začal pohmkávať známku melódiu.

Eddie s úsmevom prikývol.

 A potom ho Richie sladko pobozkal. Veta však zostala nepríjemne visieť vo vzduchu, ako obesenec vo vetre. To ich naozaj mohlo kedykoľvek zabiť. Smrť visela nad nimi.

"Tak, čo chceš robiť, Eduardo mio? Tvoje priania sú mi rozkazom!"Richie nahodil falošný hlas talianského predavača. 

"Lepšie bude, keď ti to ukážem." Eddie ho vzal za ruku a ťahal preč od námestia. 

"Hm, bude to striptíz ?"

"Richie, nebuď perverzný."

Eddie ho doviedol do starej klubovne pod zemou, zliezli rebrík (Richie trochu pomohol Eddiemu) a ocitli sa v hlinenej miestnosti. Všetko ostalo tak, ako to tam zanechali keď mali trinásť. Dokonca tam zostala visieť sieť na ktorej sa obidvaja vyvaľovali jeden na druhom, len aby si mohli ukradnúť momenty letmých dotykov.

"Ou, táto vec mi chýbala najviac!"Zvolal Richie a hodil sa do siete. Eddiemu pri pohľade na svojho priateľa zjemneli oči, bolo to ako kedysi. 

"Nehovor, že ja som ti nechýbal najviac." Eddie si naoko urazene založil ruky na hrudníku.

"Áno, ty a táto vec."Uškrnul sa Richie a potiahol Eddieho na seba do siete.

"Richie, už nie sme deti. Nezmestíme sa." Zasmial sa Eddie na Richieho hrudníku, nohy mali spolu zamotané do divných uhlov. 

"Myslím, že ani vtedy sme sa veľmi nezmestili, kamoš. Ale za toto to stálo." Richie sa úprimne usmial a vtlačil bozk do Eddieho vlasov.

"Richie?"

"Hm?"

"O akom tajomstve To rozprávalo? Ako ťa trápilo? Počul som a videl som To, práve som ťa našiel keď To hovorilo o tvojom zvrhlom tajomstve? A ty si si nahováral, že To nie je skutočné a potom...To zrazu zmizlo. Porazil si To, Richie!"

Richie si povzdychol, otočil sa na Eddieho a vzal jeho ruku do svojej dlane. Chvíľu si ju obzeral a potom pobozkal Eddieho hánky. "Pravdou je....., že ťa nekonečne milujem. Už od detstva, Eds. Lenže som sa bál, spoločnosť sa bála, ľudia neboli, teda ani niektorí stále veľmi nie sú prívetiví k ľuďom ako, no....." Odmlčal sa, vôbec nebol zvyknutý hovoriť o svojich pocitoch."...... A To sa toho strachu hodlalo využiť. Ale teraz sa už nebojím. Kľudne vykričím do celého sveta, že ja - Richard Tozier, ťa nekonečne bezpodmienečne skutočne milujem Edward Kaspbrak."