Eddie zastavil so svojím taxíkom na ulici č.23, Cornelia Street, New York. Tam mal práve vyzdvihnúť veľmi dôležitého zákazníka a dopraviť ho do nahrávacieho štúdia. Cornelia Street pôsobila veľmi snovým až rozprávkovým dojmom, pri chodníku boli kvitnúce ružové čerešne, vo výkladoch maľovaných obchodíkov svietili malé svetielka, deti sa hrali po ulici a slnko príjemne žiarilo. Bol pekný letný deň ako v to leto. Tak sa pohľadom ponoril do tejto ulice, že si nevšimol, že na zadné sedadlo už niekto nastúpil. Spamätal sa a pozrel do spätného zrkadla. 

"Zdravíčko." Upozornil na seba neupravený čiernovlasý kučeravý muž v koženej bunde a obzeral si šoféra vpredu v peknej vodičskej uniforme. Páčil sa mu. 

Bol to Richie Tozier, stand- up komik z večernej rozhlasovej stanice v Beverly Hills a zrejme bol na svojej tour po Amerike. Eddie ho dobre spoznával z youtube videí, na ktorých sa zabával. Jeho humor sa mu zdal akýsi povedomí, ako keby už niekedy dávno počul jeho vtipy...A niečo zvláštne ho k nemu priťahovalo. 

"Dneska vyzeráte extrémne sexy, ak môžem dodať, pán šofér." Uškrnul Richie a naďalej  si ho obzeral.

Eddie extrémne očervenel a ledva naštartoval. "Ehm,,uuhm...kam to bude?" Vykoktal sa.

Richie si všimol šoférové začervenanie a miernu paniku, v mysli sa zasmial a pomyslel si, že je to zlaté, zrejme nebol zvyknutý na flirtovanie. Richie za to flirtoval rád, no vzťahy mu akosi nevychádzali. Vždy natrafil na toho nesprávneho človeka.

"Na 27., Down Street."

Cestu absolvovali v tichosti, len sem tam prehodili pár slov vo všednom rozhovore zo slušnosti. Vládlo medzi nimi divné napätie, akási stará chémia, ktorá ich spojovala no netušili o tom. Čas plynul akosi rýchlejšie a zastali pred finálnou destináciou, rádiostanicou. 

"Pán Tozier, bolo mi potešením vás zviesť."

"Mne by bolo ešte väčším potešením vás zviesť." Richie povedal dvojzmysel, bol na seba hrdý za svoje neoblomné flirtovanie, no bol si takmer istý, že bolo životne dôležité získať si tohto muža. Ešte nikdy nestretol nikoho kto by ho tak priťahoval ako muž pred ním. Odkašľal si, nechcel znieť príliš horlivo. Naklonil sa k prednému sedadlu kde sedel Eddie. "Pardón, nechcem, aby ste si to zle vysvetlili." Rýchlo dodal, keď si zrazu všimol lesknúcu sa obrúčku na šoférovej ľavej ruke pevne zvierajúcej volant. "Chcem vás len pozvať na moju show, ak by to nejako nevadilo. Dnes večer. Čo vy na to, pán...." 

"Kaspbrak."Doplnil Eddie.

"Kaspbrak." Richie ochutnal jeho priezvisko na jazyku, určite ho už niekde počul, no nedokázal si vybaviť kde. No čo meno Kaspbrak môže nosiť predsa tisíce ľudí, pomyslel si a zahnal svoje myšlienky do úzadia.

"Ja, uvidím, či budem môcť prísť. Veľmi rád by som prišiel...Ja.."Eddie sa opäť nervózne zakoktal. "Nevadilo, by vám keby som si teraz od vás vypýtal autogram?" Rýchlo zmenil tému.

"Dám vám ho keď dnes večer prídete." Richie sa nevzdával.

"Ale no ták, to je vydieranie, pán Tozier."

"Aj ja si od vás niečo vypýtam, pán Kaspbrak. Vašu vizitku. Aby som vám mohol kedykoľvek zavolať."

Eddie mu ju zo slušnosti podal, no popravde mal z tohto okatého flirtovania čoraz horšie pocity. Čo by na to povedala Myra? A mama, preboha?! Náhle si spomenul ako raz počas strednej školy, keď sa presťahovali z Derry do New Yorku zareberoval a ušiel aj s akýmsi  chlapcom s ktorým sa zoznámil. Matka zúrila keď sa vrátil po pár dňoch na prah jej dverí, bez peňazí. Zbila ho, na jeho vlastné prekvapenie (pani K ho dovtedy nikdy nezbila, bála sa že zlomý svojho malého chlapčeka) a napchala liekmy. Veľmi dobre si to pamätal.

Keď mu Eddie podával vizitku so svojim menom a telefónnym číslom ich prsty sa na malý moment o seba obtreli, preskočila medzi nimi iskra, tá malá chvíľa potrvala však len chvíľku a Richie so zdvorilým 'Dovidenia' vystúpil. Eddie zostal sám v aute a prekvapene zažmurkal. Čo to sakra malo byť ?

Domov sa dostal až večer, keď si dokončil svoju prácu. Unavene pozdravil Myru v kuchyni a vybral sa po schodoch hore do spálne, zastal pred skriňou. Rozhodol sa, že možnože predsa len pôjde pozrieť na Richieho Toziera, svetoznámeho komika. A Myra to ani nemusí zistiť ak jej dobrotivo zaklame. Klamal jej skoro kažďý deň, tak prečo by malo byť toto inak? S rozhádzanými myšlienkami sa prehrabával v skrini hľadajúc nejaké pekné oblečenie.

"Drahá, kde mám tú novú košeľu?"

Zakričal dole, no potom mávol rukou, keď sa jeho manželka neozývala a naďalej sa prehrabával cez šatník. Zrazu prstami zavadil o nejakú krabicu a ústa sa mu razom prekvapene pootvorili. Presne vedel, čo je v tej krabici. Boli tam veci po jeho mame, ktorá zomrela pred pár rokmi a on ju odvtedy odkladal do tmavé kútu skrýše, príliš vystrašený ju otvoriť a hľadieť na svoje dávne spomienky. Popravde, zabudol na ňu, no teraz...zvedavosť ho premohla a ešte mal predsa len čas, aby stihol vystúpenie Richieho Toziera. Vytiahol krabicu a opatrne ju roztvoril. Nachádzali sa v nej časopisy zoradené podľa roku a farby, prsteň od babičky Kaspbrakovej, všeliake ženské čačky mačky a lieky. Plné fľaštičky liekov. Pohľad mu zavadil na starú kazetu od walkmanu a pri nej ležala roztrhaná a naspäť pozliepaná polaroid fotka. Vzal si ju a prezeral, bozkával tam akéhosi čiernovlasého chlapca na líce. Vydesilo ho to, že si vôbec nespomínal na ten moment a odhodil fofku sťa by ho popálila. Akokeby bol na tej fotke niekto iný a nie on, a kto bol ten čiernovlasý chlapec? Nevedel jeho meno, no zdal sa mu až príliš známy, ako keby ho poznal od vždy. Bol to zvláštny pocit.

"Zlato, si nejaký bledý. Nie je ti zle?" Ozvala sa za ním Myra, nahla sa k nemu a obkrútila svoje tučné ruky okolo jeho krku. Eddie len stuhol, ani jej nedokázal odpovedať.

"Poď sem, drahý, urobíme to lepšie."Hovorila medovým hlasom,vzala ho za ruku a ťahala k posteli. Jemne ho naňu posotila, Eddie jej hľadel pritom do očí. Neznášal jej otravnú žiadostivosť, noci ako tieto boli pre neho utrpením. Svadobná noc bola katastrofa. Zoznámila ich  jeho matka, keď ešte žila a trvala na tom nech sa vezmú. Eddie nenávidel to, že ju znova poslúchol, Eddie nenávidel fakt že mu vybrala manželku - ženu. Vyzeral pri nej mizerne a ustráchano, no sám si to akosi nechcel priznať. Pravda sa ťažko priznávala.

"N-nie." Zaprotestoval keď mu začala dychtivo odopínať gombíky na košeli.

"Hneď ti bude lepšie, uvidíš. A na akúkoľ nepríjemnú vec zabudneš."

"Eddie-"Zavzdychala.

Lenže Eddie nezabudol, cítil sa ešte horšie ako pred tým keď si neskôr v ten istý večer uvedomil, že sa mal stretnúť s Richiem Tozierom, no jeho manželka mu to prekazila. Prepáč, adresoval Richiemu v mysli a po líci mu stiekla osamelá slza, našťastie si to Myra nevšimla pretože vedľa neho zaspala hlbokým uspokojeným spánkom.

Richie Tozier sa medzitým nádejne, no márne obzeral po obecenstve v štúdiu hľadajúc svojho pohľadného šoféra.

***

Na druhý deň im obidvom zazvonil telefón.

"Tu Mike, z Derry. To sa vrátilo."

Spomienky sa im začali vracať.