Kapitola 14. Nezabudni na mňa



Eddieho z hlbokého spánku prebudilo asi desiate hlasné zaklopanie na okno. Strhol sa a dezorientovane sa obzeral po tmavej izbe, takže muselo byť neskoro v noci. V posledné  dni, okrem školy, nevedel rozoznať či je deň alebo noc - nevidel medzi nimi rozdiel pretože takmer stále pospával. Nenávidel tie tabletky a nenávidel sám seba za to, že znovu nechal svoju matku aby ovládala jeho život. Bol si celkom istý, že ho načisto zdrogovala. Pár krát sa odvážil aj zaprotestovať a vyprázdniť obsah žalúdka do toalety, lenže potom pociťoval prudké pichavé bolesti v žalúdku, preto sa bál s tabletkami prestať. 

Pozrel na okno, a keď si po dlhom premýšľaní uvedomil, že niekto naozaj klopal, že to nebol sen tak roztiahol závesy. Privítala ho Richieho natešená tvár, jednou rukou mu zamával a druhou sa zrejme o niečo pridržiaval, aby nespadol zo strechy. Eddie si pretieral oči a užasnuto na neho hľadel. Nakoniec mu otvoril okno.

"Do riti, ako si sa tu dostal?! A- a čo tu robíš?"

"Vieš ako, staré cesty za tvojou mamou. A čo tu robím? Nemohol som premeškať možnosť vidieť ťa, Eds." Žmurkol na neho Richie a nemotorne sa dostal dnu, na okraji rámu okna takmer stratil rovnováhu a spadol, no Eddie ho zachytil za tričko a bezpečne potiahol dnu. Richie dopadol na tvár.

"Au! Eddie ťahaj poriadnejšie! Musím si dávať pozor na moje očarujúce črty." Vstal zo zeme a šúchal si tvár.

"Očarujúce? Možno tak v tvojích sno-"Eddie sa uškŕňal a žartoval, no nedopovedal, keď si v svetle poriadne obzrel Richieho tvár  a tá bola samá zeleno-žltá modrina. "Doriti a tebe sa čo stalo?"

Richie ľahostajne mávol rukou a zvalil sa na mäkkú posteľ hľadiac do plafóna. Nechcel Eddieho zaťažovať s tým, že za všetko mohla jeho mama a osudová fotka, ktorú odfotil Eddie s jeho foťákom. Vedel, že by sa zbytočne obviňoval a to nechcel. Prisahal sám sebe, že Eddieho ochráni za každú cenu.  

Eddie si ľahol k nemu a chytil ho za rameno. "Nie Richie, chcem to vedieť. Kto ti to urobil?" Hovoril vážne.

"Len som mal malú hádku s mojou takzvanou mamkou." Povedal takmer pravdu, len nie do detailu.

"Toto je vážne, Richie."

"Naozaj sa chceš teraz rozprávať o mojej rodine? Viem, že je to vážne. Ale čo mám s tým asi tak spraviť ? Mama neprestane piť a otec neprestane podvádzať."

Nastalo medzi nimi ticho, obidvaja len pár centimetrov od seba, no jemne ako dotykom motýlích krídiel sa dotýkali rukami.

"Mama sa ma asi snaží zdrogovať." Poznamenal do ticha Eddie, hlas sa mu triasol.

"Čože? A to mi povieš iba tak?!" Richie sa otočil ku kamarátovi, oprel sa o lakeť a skúmavo ho sledoval.

"Čo? Myslel som, že hovoríme o vážnych veciach." Eddie mykol plecami. "Núti ma jesť nejaké lieky, ale neviem čo sú to zač, iba viem, že sa po nich cítim strašne ospalo." Pokračoval v rozprávaní.

"Eddie, tá ženská ťa raz zabije! Moji rodičia oproti tvojej nie sú nič. Toto je vážne. Myslím, že by si mal ujsť z domu."

"Čože?!"

"Áno, môžme ujsť spolu, no tak prosím, prosím, povedz áno." Richie ho zúfalo prosil.

"Richie, ja sa bojím." Menší chlapec konečne pozrel na vyššieho, a Richie to videl. Eddie mal naozaj strach v očiach. 

"Aj ja sa bojím. Vieš, vec sa má tak...." Richie vzal Eddieho malú rúčku do svojej a palcom ho hladil.

".....sťahujeme sa."Donútil sa povedať tú škaredú pravdu, no raz to musel vysloviť. Nedokázal by odísť bez rozlúčenia, bez jedinej spomienky na svoju prvú lásku.

Nadýchol sa do ťaživého ticha. "Akože...zajtra."

Na Eddieho doľahli emócie až o pol minúty neskôr, najprv na neho zízal s otvorenými ústami, potom sa mu do oči začali tlačiť slzy a nakoniec od zlosti, sklamania a zúfalstva očervenel. Vzal prvé čo mal po ruke, a to našťastie vankúš, a začal Richieho trieskať do tváre. 

"Prečo?! Prečo mi to hovoríš až teraz? Nenávidim ťa, rozumieš, Richard Tozier?!"

"Au, prestaň ty debil!" Zhučal na neho Richie, vytrhol mu z rúk vankúš a odhodil. Chvíľu sa nezmyselne bili a škriabali nechtami. Keď sa však Eddie zadýchal a súrne potreboval inhalátor, Richie sa preľakol a okamžite mu ho strčil do úst. Potom obidvaja klesli naspäť do vankúšov. 

"Prečo si mi to proste nepovedal? Opúšťaš ma rovnako ako Bill." Eddie nechal slzám voľný priebeh.

"Neviem, Eds. Asi som sa iba bál. Tak dlho som odkladal túto konverzáciu a našu rozlúčku, že som takmer uveril, že tu ostávam." Zašepkal Richie. "Prepáč mi, prosím ťa."

"Richie, toto nie je fér!"Eddie zavzlykal a hodil sa mu okolo krku. Richieho to prekvapilo, no pevne ho objal.

"Keby som vedel, že budeš vymýšľať ako dievča nikdy by som s tebou nechcel chodiť."Zamrmlal mu Richie do vlasov v snahe obrátiť túto celú situáciu na vtip.

"Drž ústa."

"Donúť ma."

Eddie sa odlepil od jeho hrudníka a náruživo ho pobozkal, takmer ho priklincoval k vankúšu. Richie mu bozky rovnako vášnivo začal oplácať.

"Mhm, Eds, kde si ta toto naučil, čo?" Zasmial sa pomedzi bozky.

Potom prestali a ľahli si vedľa seba akoby sa nič nestalo.

"Budem zase sám, Richie. Bojím sa. Za chvíľu pôjdem na strednú školu a potom na vysokú. A...a nebudem mať nikoho." Zašepkal Eddie.

"Ja viem, všetci budeme osamelí ako nikdy pred tým. Sme naozaj lúzri, Eds. Ale neboj sa. Si dosť očarujúci a múdry a odvážny a silný, viacej než si myslíš." Richie povedal milujúcim tónom a usmial sa. Vždy tak Eddieho videl.

"Naozaj? Naozaj si myslíš, že som odvážny?"

"Si najodvážnejší človek akého poznám! Okrem Billa."

Eddie sa usmial so slzami v očiach.

"A keď vyrastieš tak sa vydáš za nejakú sexy ženu a budete mať kopec pekných detí s takými Bambi očami aké máš."

Eddie sa zaksichtil pri slove žena. Nechcel nejakú sexy ženu, chcel jeho sexy hlúpeho Richieho. Jeho.

"Bambi oči?" Zopakoval pobavene.

"Áno, ako tá srnka, tá disneyovka, veď vieš."

"Jeleň, Richie. Nie srnka." Opravil ho.

"Myslíš si, že mám také oči?" Eddie sa spýtal sladkým nevinným hlasom.

"Chlaaapče, videl si sa? Máš najväčšie najzlatšie oči vôbec! Roztomilý! A ja mám najväčší pen-"

"Pííp píííp, Richie." Zasmial sa Eddie a položil mu ruku cez ústa.

Richie zložil Eddieho ruku zo svojich úst, chvíľu na ňu hľadel a potom si ju priložil k perám a pobozkal. 

"Nezabudni na mňa, okej?"

Eddie prikývol, slová sa mu zasekli kdesi v sťahujúcom sa hrdle. Oprel si hlavu o Richieho rameno a takto pokojne zaspali až do skorého rána.


//pozn. muhahaah i'm evil af.....ďakujem za hlasovanie a komenty i love u guys//


Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top