Cornelia Street. Vyzerala ešte krajšie ako obvykle, ako z rozprávky- pôsobila zvláštnym snovým dojmom, akoby sa človek ocitol vo filme alebo vo videoklipe. Richie Tozier si vykračoval po ulici, obzeral si farebné výklady obchodov, kvitnúce čerešne a belasé nebo s príjemne žiariacim slnkom. Počasie stvorené na prechádzku. Nevedel, prečo ho tá ulica tak k sebe ťahá, niečo na neho doslova kričalo, a on sa tadiaľ preto prechádzal každý deň. Každý deň tá istá trasa. Bol to taký jeho malý rituál. Každé ráno -Cornelia Street. Mal pocit, že tam spoznal niekoho veľmi dôležitého, alebo, že tam niekde niekto na neho čaká. Richie neveril na všemožné alternatívne vesmíry, minulé životy a podobné somariny, no pri týchto zvláštnych pocitoch vyžarujúcich z jednej bezvýznamnej ulice mal dojem, že mu fakt prešibáva a myšlienku nad minulými životmi fakt začal zvažovať. Ulica na neho kričala jedno jediné meno: Eddie. Pozrel na výklad cestovnej kancelárie s ponukami dovolenky v Afrike: Eddie, okolo neho prešlo dieťa s inhalátorom v ruke: Eddie, húpacia sieť v parku oproti: Eddie, zastavujúci taxík s pohľadným šoférom vo vnútri: Eddie, páriky držiace sa za ruky: Eddie. Nerozumel tomu. Pokiaľ sa pamätal, nepoznal žiadneho Eddieho, ani v detstve, ani v dospelosti. Zopárkrát narazil vo svojich búrlivých vzťahoch na chlapíkov menom Eddie, alebo Edward, ale nikdy to neznamenalo nič viac. Zdalo sa mu, že niečo viac už nezažije s nikým. Bola v ňom diera, ktorú nedokázal vyplniť, niekto mu chýbal, ale nevedel kto. Nenávidel to. Zašiel k psychoterapeutovi, ale ani on to nedokázal napraviť, nedokázal prinútiť Richieho spomenúť si na svoje detstvo. Vždy mu to prišlo zvláštne. Veď kto si nemôže spomenúť na svoje detstvo, na rodné mesto, priateľov, lásku ? Po nociach hľadel na hnedé oči chlapca na pokrčenej veľmi starej fotke. 

Richieho každodenné  zamotané myšlienky prerušil náraz do ramena. Mohol to byť hociktorý okoloidúci na ulici, ktorý by prešiel ďalej bez ospravedlnia a Richieho by to ďalej nezaujímalo, no niečo, nejaká vyššia sila, ho donútila pozrieť sa na muža, ktorý do neho narazil. Rovnaké hnedé oči chlapca na fotke, len poznačené vráskami okolo nich, rovnaký nos posiaty pehami, šibalský úsmev sa menil do 'o'. Richie tak isto prekvapene pootvoril ústa.

 Spoznával ho. 

Spomienky sa vrátili.

"Eds ?"

***

And I hope I never lose you, hope it never ends

I'd never walk Cornelia Street again

That's the kinda heartbreak, time could never mend

I'd never walk Cornelia Street again

And baby, I get mystified by how this city screams your name

And baby, I'm so terrified of if you ever walk away 

I'd never walk Cornelia Street again

K O N I E C    K A P I T O L Y 

***